Betón

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Betón (z francúzskeho béton) je zmes spojiva (napr. cementu), plniva (napr. piesku, kameniva) a vody, ktorý po stuhnutí nadobúda vlastnosti pevnej látky. Používaný hlavne v stavebníctve.

Má vlastnosti prírodného kameňa, trvanlivosť a pevnosť (v tlaku 3-60 MPa, v ťahu asi 10x menšiu). Podľa potreby sa vystužuje oceľovými prútmi (železobetón). Jeho pevnosť a vlastnosti sa menia zložením a spracovaním zmesi. Pevnosť závisí hlavne od frakcie piesku alebo štrku. Najpevnejšie sú vibrované betóny s malou frakciou piesku, samozrejme aj najdrahšie.

Betón tuhne cca. 28 dní. Tuhnutie ale potom nekončí, betón tuhne pri správnej vlhkosti skoro donekonečna. Ako výstuha sa používa obyčajne oceľ STN11xxx (konštrukčné ocele).

[upraviť] Zloženie betónu

Zloženie betónu závisí od mnohých parametrov ako napr. pevnostná trieda a okolité podmienky. Pri normálnom betóne pevnostnej triedy C25/30 obsahuje jeden meter kubický približne 280 kg cementu, 170 litrov vody a 1 950 kg kameniva, čo zodpovedá pomeru 1:0,6:7.

Betón je stavebný materiál. Vzniká spojením častíc výplne pomocou spojovacieho tmelu do tuhého celku, ktorého pevnosť sa blíži pevnosti niektorých druhov prírodných kameňov. Ako betón sa obyčajne označuje cementový betón, kde je spojovacím tmelom zatvrdnutá cementová kaša. Podstatou jej tuhnutia a tvrdnutia je chemická reakcia cementu a vody (hydratácia cementu). Betón môže mať aj iný spojovací tmel (spojivo), napr. asfalt (asfaltový betón), magnezit (betón na xylolitové podlahy), makromolekulové živice (plastbetón), sadru (betón na zvukové izolačné priečky). Ako výplň (plnivo) sa používajú väčšinou anorganické materiály prírodného alebo syntetického pôvodu označované ako kamenivo do betónu, napr. prírodný štrkopiesok, drvina prírodných hornín, škvara, agloporit. Na zlepšenie vlastností betónu sa do betónovej zmesi pridávajú rôzne prímesi a prísady. Vlastnosti betónu závisia od spôsobu spracovania zmesi a ošetrovania betónu, ako aj od druhu a podielu jednotlivých zložiek. Charakteristickými vlastnosťami stvrdnutého betónu sú pevnosť, modul pružnosti, zmršťovanie a dotvarovanie, pri špeciálnych betónoch napr. vodotesnosť, odolnosť proti mrazu, obrusovaniu, agresívnemu prostrediu a žiareniu. Aby betón stvrdol do požadovaného tvaru, premiešaná betónová zmes sa ukladá do dreveného alebo oceľového debnenia. Prostý betón bez výstuže je vhodný na konštrukcie namáhané iba tlakom. Pri namáhaní ťahom alebo ohybom vznikajú v betóne ťahové napätia, pretože pevnosť betónu v ťahu je podstatne menšia, vystužuje sa oceľovými prútmi (železobetón). Spojenie ocele a betónu do jedného materiálu umožňuje takmer rovnaká tepelná rozťažnosť obidvoch zložiek. Lepšie využívať mechanické vlastnosti týchto zložiek umožňuje predpätý betón. Betón je najpoužívanejší stavebný materiál obľúbený najmä pre pevnosť v tlaku, možnosť sformovať žiadaný tvar pri oveľa menšej prácnosti ako pri kresaní prírodného kameňa, pre nižšiu cenu ako pri iných stavebných látkach, objemovú stálosť, trvanlivosť, odolnosť proti vysokým teplotám a vplyvu chemicky pôsobiacich látok. Betóny možno deliť podľa rôznych hľadísk, napr. podľa dosiahnutej pevnosti do pevnostných tried, podľa objemovej hmotnosti na ľahký, obyčajný a ťažký, podľa technológie výroby na liaty, zhutňovaný prepichovaním, vibrovaný, lisovaný a vákuovaný, podľa spôsobu dopravy na betón vyrábaný na mieste, v ústredných výrobniach (transportný) a čerpaný. Okrem konštrukčných betónov, používaných na veľmi namáhané časti konštrukcií sa vyrábajú výplňové betóny, ľahčené, s veľkou izolačnou schopnosťou, napr. prevzdušnený betón, pórobetón, perlitbetón. Špeciálnymi druhmi betónu sú vodostavebné, cestné (používané na kryty dopravných komunikácií), žiaruvzdorné, pohľadové (umožňujú ponechať vonkajšie plochy betónu bez ďalšej úpravy) a vláknobetóny.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému betón.