Diaľnica
Diaľnica alebo neodborne autostráda (do roku 1938 aj autodráha, diaľková cesta) je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh viacpruhovej cestnej komunikácie, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.
Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway neznamená diaľnica, ale hradská, štátna cesta a pod.
Najväčšie siete diaľnic v súčasnosti majú USA, Čína a Nemecko.
Diaľnica podľa slovenských právnych predpisov [upraviť]
Na Slovensku je diaľnica podľa §4 135/1961 Zb. pozemná komunikácia budovaná ako "smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti 8/2009) s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami".
Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá. Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 315/1996 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou "diaľnica".
Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá
- a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením;
- b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom;
- c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica.
Diaľnica podľa slovenských technických noriem [upraviť]
Podľa STN 736100 je diaľnica "cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové."
Dejiny [upraviť]
Slovensko [upraviť]
Nemecko [upraviť]
V roku 1913 sa neďaleko Berlína začína stavať AVUS (Automobilverkehrs und Übungsstrasse). Prvý predchodca diaľnic v Európe. Prichádza však prvá svetová vojna a s ňou spojené zastavenie výstavby. AVUS je dostavaný až v roku 1921. Je tvorený dvoma zhruba 10 km dlhými súbežnými a úplne rovnými dvojprúdovými cestami, ktoré sú na oboch koncoch prepojené vratnými zákrutami. Využitie tohto diela bolo rôzne (preteky, záťažové skúšky motorov atď.). Prvá skutočná diaľnica je postavená v rokoch 1930 – 1932 medzi Kolínom nad Rýnom a Bonnom, ešte pred nástupom Hitlera k moci. Ale až Adolf Hitler si uvedomuje obrovský hospodársky, propagačný aj vojenský význam diaľnic. Rok po nástupe k moci je pri obci Unterhaching pri Mníchove slávnostne zahájená výstavba diaľnic v Nemecku.
| Rok | Dĺžka diaľničnej siete 1 |
|---|---|
| 1935 | 112 km |
| 1936 | 1 065 km |
| 1937 | 2 010 km |
| 1938 | 3 046 km |
1 – aj na okupovaných územiach a územiach, ktoré dnes už nepatria Nemecku
Technické informácie [upraviť]
Stredový deliaci pás [upraviť]
Šírka stredového deliaceho pásu, zahrňujúca aj šírku vnútorných vodiacich prúžkov, je pri diaľničných profilov odvodených od základného typu D 26,5 5 metrov, u profilov odvodených od typu D 24,5 4 metre. Šírka vnútorného vodiaceho prúžku je 0,5 m.
Krajnice [upraviť]
Diaľničné krajnice sa zriaďujú vždy ako čiastočne spevnené a čiastočne nespevnené. Šírka spevnenej časti krajnice, zahrňujúca aj 0,25 m široký vodiaci prúžok, je 2,75 m pri profile D 26,5 alebo 2,25 m pri profile D 24,5.
Prídavné pruhy [upraviť]
Prídavné pruhy pre jazdu pomalých vozidiel v stúpaniach majú šírku 3,5 m. Od jazdných pruhov sú oddelené plnou čiarou 12,5 cm širokou a zriaďujú sa na úkor spevnenej časti krajnice.
Mimoúrovňové križovatky [upraviť]
Mosty [upraviť]
Mosty na diaľniciach sa rozdeľujú na:
- mosty umiestnené v diaľničnom telese na prevod diaľnice cez rieky, jazerá, terénne priehĺbeniny, doliny apod.
- mosty nad diaľnicou (nadjazdy) na mimoúrovňové prekríženie iných komunikácií (ciest, železníc, poľných ciest apod.) v forme nadjazdu
- nadjazdy so stredovou podperou
- nadjazdy bez stredovej podpery
- ostatné mosty (napr. mosty v telese rámp mimoúrovňových križovatiek apod.)
Vybavenosť diaľnic [upraviť]
Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky [upraviť]
Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky sú neodmysliteľnou súčasťou vybavenia diaľničnej koruny na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Zvodidlá súžia najmä na ochranu vozidiel pred zídením z cesty alebo z koruny diaľnice. Ak sú inštalované vo väčších dĺžkach, slúžia ako smerové vodiace zariadenia.
Zvodidlá, tvarované podľa typového podkladu s hornou hranou oceľovej pásnice vo výške 0,75 m, sa inštalujú v stredovom deliacom páse alebo na krajnici pozdĺž pevných prekážok poľa zásad, ktoré určuje príslušná vyhláška. V stredovom deliacom páse sa zvodidlá vždy osadzujú ako zdvojené na oceľové stĺpiky umiestnené v osi stredového pásu.
V nebezpečnej časti krajnice sa zvodidlá osadzujú na násypoch vyšších než 3 metre. Takisto sa osadzujú pozdĺž vodných plôch, železničných tratí, pevných prekážok, stromov apod. Chránia sa nimi všetky pevné prekážky (zariadenia) v diaľničnom telese, podpery návestných portálov, SOS telefónov apod. Osadzujú sa rovnako aj v násypových častiach vetví diaľničných križovatiek, a to:
- pri výjazde diaľnice na vnútornú stranu smerových oblúkov s polomerom menším než 50 m
- pri vjazde na diaľnicu na tej istej strane a pri rovnakých smerových pomeroch ako pri výjazde, ale v zákrutách so stredovým uhlom väčším než 120°
- vždy, ak je násyp vetvy vyšší než 3 metre (a to po oboch stranách vozovky), alebo ak sú svahy násypov strmšie než pomer 1:4.
Začiatok každého zvodidla sa pred pevnú prekážku vysúva na dĺžku 20 metrov a vždy sa smerovo odkloní od diaľničnej koruny alebo vetvy križovatky do zemného telesa. Minimálna dĺžka zvodidla by mala byť aspoň 52 m (t. j. 13 pásnic s dĺžkou 4 m). Ak vychádza medzi dvoma nasledujúcimi zvodidlami voľná medzera menšia než 60 m, prevedie sa priebežné osadenie a spojenie oboch zvodidiel. Výnimočne kratšie úseky sa pripúšťajú len pri ochrane SOS telefónov.
Smerové stĺpiky sa osadzujú po oboch stranách dopravných pásov diaľnice v nespevnenej časti krajnice a na stredovom deliacom páse, kde nie sú nainštalované stredové zvodidlá. Táto zásada sa vzťahuje i na vetvy križovatiek. Smerové stĺpiky sa umiestňujú 0,5 m od hrany spevnenej časti krajnice alebo hrany plôch prúžkov či vozovky. V úsekoch so zvodidlami sa osadzujú skrátené smerové stĺpiky. Vzájomná vzdialenosť stĺpikov je 50 m.
Stĺpiky používané na Slovensku sú bielej farby s čiernym pruhom. Stĺpiky sú 1,05 m vysoké nad úrovňou priľahlej krajnice alebo stredového pásu a 0,10 – 0,13 m široké na pohľadovej ploche zo strany vodiča, trojuholníkového prierezu so zaoblenými hranami.
Zvislé a vodorovné dopravné značenie [upraviť]
Diaľnice, rovnako ako ostatné pozemné komunikácie, sa vybavujú zvislým a vodorovným dopravným značením. Návrhy značenia sú priamo súčasťou projektového riešenia príslušných úsekov diaľnic.
Zvislé dopravné značky sa osadzujú:
- na značkových stĺpoch alebo konštrukciách umiestnených v nespevnených plochách alebo na svahoch diaľničného telesa
- na portálových konštrukciách nad jazdnými pásmi diaľnice
- v tvare rozmerných tabulí mimo diaľničného telesa
Žiadna hrana zvislých značiek nesmie zasahovať do voľnej šírky alebo voľnej výšky prejazdného profilu diaľnice.
Vodorovné dopravné značky sa umiestňujú na vozovku v bielej farbe. V niektorých krajinách sú prípustné aj značky žltej farby (najmä vodiace čiary na okrajoch vozovky). Základné rozmery vodorovných značiek na diaľniciach sú:
- šírka pozdĺžnych čiar súvislých aj prerušovaných 12,5 cm
- šírka medzery u dvojitých pozdĺžnych čiar 12,5 cm
- dĺžka pozdĺžnych čiar aj medzier 6 alebo 9 m
- šírka pozdĺžnych súvislých čiar vyznačujúcich okraj vozovky je 25 cm
Šípky na diaľniciach sú dlhé 10 m a medzery medzi nimi sú 40 m. Šípky musia byť minimálne 5-krát opakované. Šípky v jazdných pruhoch určených na výjazd z diaľnice sú menšie, a to 5 m dlhé s medzerami 20 m. Písmená a číslice rôznych nápisov na vozovke sú vysoké 0,5 m.
Staničenie diaľnic [upraviť]
Staničenie diaľnic sa umiestňuje do stredového deliaceho pásu tak, aby bolo čitateľné z oboch strán diaľnice a aby nezasahovalo do voľnej šírky jazdných pruhov. Značky staničenia (kilometrovníky) sa umiestňujú vo vzdialenosti 0,5 km.
Osvetlenie [upraviť]
Diaľnice v extraviláne sa obyčajne neosvetľujú. S osvetlením treba počítať pri zvýšenej intenzite premávky na diaľničných vstupoch do veľkých miest a takisto aj na mestských obchvatoch.
Oplotenie [upraviť]
Na miestach, kde hrozí nebezpečenstvo stáleho prechádzania zveri cez diaľnicu sa zriaďujú ochranné ploty z drôteného pletiva.
Parkoviská a odpočívadlá [upraviť]
Diaľničné parkoviská a odpočívadlá slúžia na krátky odpočinok účastníkov diaľničnej premávky a podľa ich rozsahu sa delia na odpočívadlá veľké a malé. Malé odpočívadlá (parkoviská) by mali byť na diaľnici cca každých 10 kilometrov, veľké (väčšinou s čerpacou stanicou) každých 30 až 50 km. Odpočívadlá sa na diaľnicu napájajú odbočovacím a pripájacím pruhom so šírkou 3,5 m. Najčastejším vybavením odpočívadiel sú WC, lavičky so stolíkmi, na veľkých môžeme nájsť aj čerpacie stanice, reštaurácie, motely či obchody.
Číslovanie výjazdov [upraviť]
Číslovanie výjazdov zjednodušuje orientáciu na diaľniciach a rýchlostných cestách.
Sekvenčné číslovanie výjazdov [upraviť]
Sekvenčné číslovanie spočíva v tom, že každý výjazd dostane svoje poradové číslo. Vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Slovinsku sa číslujú len výjazdy, t. j. len tie miesta, z ktorých možno diaľnicu opustiť. V Nemecku, Grécku, Chorvátsku a vo Švajčiarsku dostávajú čísla aj diaľničné križovatky.
Číslovanie podľa kilometrov [upraviť]
Tento spôsob číslovania sa používa v Česku, Maďarsku, Poľsku, Macedónsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku, Bulharsku a na Ukrajine. Výjazdy sa na Slovensku od februára 2009 (novým cestným zákonom), návestia budú menené do júna 2012. Číslovať sa budú podľa kilometra, na ktorom sa výjazd nachádza.
Krajiny bez číslovania výjazdov [upraviť]
V Taliansku sa výjazdy nečíslujú. Výnimkou je obchvat Ríma, kde sú výjazdy očíslované sekvenčne.
Diaľnice v európskych krajinách [upraviť]
| Krajina | km (1995) | km (2003) | km (2008) | Maximálne povolené rýchlosti (v km.h−1) | ||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Osobné automobily a motocykle |
Nákladné automobily | |||||
| Albánsko | 35 | 35 | 35 | 120 | ? | |
| Andorra | 0 | 0 | 0 | – | – | |
| Belgicko | 1 666 | 1 729 | 120 | 90 | ||
| Bielorusko | ? | 750 | 750 | 110 | ? | |
| Bosna a Hercegovina | 0 | 12 | 37 | 120 | ? | |
| Bulharsko | 314 | 328 | 476 | 130 | 90 | |
| Cyprus | 168 | 268 | 110 | 100 | ||
| Čierna hora | 0 | 0 | 0 | 120 | ? | |
| Česko | 414 | 518 | 1 009 | 130 | 90 | |
| Dánsko | 726 | 1 027 | 130 | 80 | ||
| Estónsko | 64 | 96 | 110 | ? | ||
| Fínsko | 394 | 653 | 700 | 1201 | 80 | |
| Francúzsko | 8 275 | 10 379 | 1302 | 1302 | ||
| Grécko | ? | 420 | 120 (motocykel 90) | 80 | ||
| Holandsko | 2 208 | 2 541 | 120 | 80 | ||
| Chorvátsko | 302 | 554 | 1 095 | 130 | 90 | |
| Írsko | 72 | 176 | 120 | 80 | ||
| Island | 0 | 0 | 0 | – | – | |
| Lichtenštajnsko | 0 | 0 | 0 | – | – | |
| Litva | 394 | 417 | 110 | ? | ||
| Lotyšsko | 0 | 0 | ? | 110 | ? | |
| Luxembursko | 115 | 147 | 147 | 120 | ? | |
| Macedónsko | ? | ? | 198 | 120 | 80 | |
| Maďarsko | 335 | 542 | 1 013 | 130 | 90 | |
| Malta | 0 | 0 | 0 | – | – | |
| Moldavsko | 0 | 0 | 0 | – | – | |
| Monako | 0 | 0 | 0 | – | – | |
| Nemecko | 11 109 | 12 044 | 12 866 | ∞ | 80/100 | |
| Nórsko | 107 | 173 | 270 | 100 | 80 | |
| Poľsko | 246 | 405 | 698 | 140 | 90 | |
| Portugalsko | 687 | 2 002 | 2 572 | 120 | 100 | |
| Rakúsko | 1 596 | 1 670 | 1 699 | 130 | 100 | |
| Rumunsko | 113 | 113 | 303 | |||
| Rusko | ? | 600 | ||||
| San Maríno | 0 | 0 | 0 | – | - | |
| Slovensko | 198 | 313 | 360 | 130 | 90 | |
| Slovinsko | 293 | 477 | 130 | 90 | ||
| Spojené kráľovstvo | 3 307 | 3 609 | 112 | 96 | ||
| Srbsko | ? | ? | 460 | 120 | 80 | |
| Španielsko | 6 962 | 10 296 | 120 | 80 | ||
| Švajčiarsko | 1 197 | 1 342 | 120 | 80 | ||
| Švédsko | 1 141 | 1 591 | 1 656 | 110 | 80 | |
| Taliansko | 6 435 | 6 487 | 130 (niekde aj 150) | 80 | ||
| Turecko | 1 246 | 1 851 | 120 | 70 | ||
| Ukrajina | 0 | 0 | 16 | 130 | ? | |
| Vatikán | 0 | 0 | 0 | – | – | |
Poznámky:
1 – pri zasneženej ceste len 100 km/h
2 – pri daždi len 110 km/h
Spojené kráľovstvo [upraviť]
Vo Spojenom kráľovstve boli diaľnice prvýkrát spomenuté v cestnom zákone Special Roads Act v roku 1949; prvým otvoreným úsekom bol obchvat Prestonu v roku 1958. Prvý dlhší úsek diaľnic bola M1 medzi Crickom a Berrygrove. Od tohto obdobia boli diaľnice pravidelne otvárané až do osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1972 bolo v prevádzke prvých 1 000 míľ, resp. 1 609 km siete. Obchvat Londýna, M25, bol otvorený v roku 1986. Plány londýnskej radnice na ďalšie okruhy okolo Londýna boli ale zastavené z dôvodu rozsiahlych protestov a vysokých nákladov. V roku 1996 celková dĺžka siete predstavovala 2 000 míľ, resp. 3 219 km.
Farebné označenie diaľnice [upraviť]
Modré značky [upraviť]
Albánsko, Alžírsko, Česko, Čile, Francúzsko, Irán, Izrael, Írsko, Juhoafrická republika, Libanon, Luxembursko, Maďarsko, Maroko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Senegal, Spojené kráľovstvo, Sýria, Španielsko, Thajsko, Tunisko
Zelené značky [upraviť]
Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Čína, Dánsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Japonsko, Litva, Macedónsko, Malajzia, Rumunsko, Rusko, Slovinsko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina, USA
Značky označujúce diaľnicu používané v Európe [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Pozri aj [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- Diaľnice a tunely na Slovensku
- Slovenské fórum o diaľniciach, rýchlostných cestách a veľa ďalšieho
- [1]
