Diaľnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Značka diaľnice, ktorá sa používa na Slovensku
Nemecká diaľnica v 30. rokoch 20. storočia
Široký stredový pás na tuniskej diaľnici (rezerva pre dobudovanie tretieho pruhu)
Diaľničný most medzi Dánskom a Švédskom
Zvodidlá na diaľnici vo Švédsku
Smerové dopravné značky na portálových konštrukciách nad jazdnými pásmi diaľnice v Taliansku na A26 dir
Odpočívadlo na nemeckej diaľnici A5
Rakúsko - Tauernská diaľnica A10
Tunel na chorvátskej diaľnici A4
Táto cesta I. triedy pri Brne bola pôvodne stavaná ako úsek diaľnice Vroclav - Viedeň
Výjazd z chorvátskej diaľnice A5 do mesta Đakovo
Poľsko - Diaľnica A2 s rezervou pre tretí pruh
Dopravné značenie na poľskej diaľnici A6
Belgické diaľnice sú ako jediné v Európe osvetlené
Diaľnica v Indii
Švajčiarsko - diaľnica A13 neďaleko mesta Chur
Slovenská diaľnica neďaleko obce Sverepec
Diaľnica v Albánsku
Bosna a Hercegovina - most pri meste Visoko
Informácia o poplatkoch za diaľnicu A10 v Rakúsku

Diaľnica alebo neodborne autostráda (do roku 1938 aj autodráha, diaľková cesta) je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh viacpruhovej cestnej komunikácie, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.

Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway neznamená diaľnica, ale hradská, štátna cesta a pod.

Najväčšie siete diaľnic v súčasnosti majú USA, Čína a Nemecko.

Diaľnica podľa slovenských právnych predpisov[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je diaľnica podľa §4 135/1961 Zb. pozemná komunikácia budovaná ako "smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti 8/2009) s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami".

Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá. Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 315/1996 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou "diaľnica".

Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá

  • a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením;
  • b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom;
  • c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica.

Diaľnica podľa slovenských technických noriem[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa STN 736100 je diaľnica "cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové."

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku


Nemecko[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1913 sa neďaleko Berlína začína stavať AVUS (Automobilverkehrs und Übungsstrasse). Prvý predchodca diaľnic v Európe. Prichádza však prvá svetová vojna a s ňou spojené zastavenie výstavby. AVUS je dostavaný až v roku 1921. Je tvorený dvoma zhruba 10 km dlhými súbežnými a úplne rovnými dvojprúdovými cestami, ktoré sú na oboch koncoch prepojené vratnými zákrutami. Využitie tohto diela bolo rôzne (preteky, záťažové skúšky motorov atď.). Prvá skutočná diaľnica je postavená v rokoch 1930 – 1932 medzi Kolínom nad Rýnom a Bonnom, ešte pred nástupom Hitlera k moci. Ale až Adolf Hitler si uvedomuje obrovský hospodársky, propagačný aj vojenský význam diaľnic. Rok po nástupe k moci je pri obci Unterhaching pri Mníchove slávnostne zahájená výstavba diaľnic v Nemecku.

Rok Dĺžka diaľničnej siete 1
1935 112 km
1936 1 065 km
1937 2 010 km
1938 3 046 km

1 – aj na okupovaných územiach a územiach, ktoré dnes už nepatria Nemecku

Technické informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Stredový deliaci pás[upraviť | upraviť zdroj]

Šírka stredového deliaceho pásu, zahrňujúca aj šírku vnútorných vodiacich prúžkov, je pri diaľničných profilov odvodených od základného typu D 26,5 5 metrov, u profilov odvodených od typu D 24,5 4 metre. Šírka vnútorného vodiaceho prúžku je 0,5 m.

Krajnice[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničné krajnice sa zriaďujú vždy ako čiastočne spevnené a čiastočne nespevnené. Šírka spevnenej časti krajnice, zahrňujúca aj 0,25 m široký vodiaci prúžok, je 2,75 m pri profile D 26,5 alebo 2,25 m pri profile D 24,5.

Prídavné pruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Prídavné pruhy pre jazdu pomalých vozidiel v stúpaniach majú šírku 3,5 m. Od jazdných pruhov sú oddelené plnou čiarou 12,5 cm širokou a zriaďujú sa na úkor spevnenej časti krajnice.

Mimoúrovňové križovatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mimoúrovňová križovatka


Mosty[upraviť | upraviť zdroj]

Mosty na diaľniciach sa rozdeľujú na:

  • mosty umiestnené v diaľničnom telese na prevod diaľnice cez rieky, jazerá, terénne priehĺbeniny, doliny apod.
  • mosty nad diaľnicou (nadjazdy) na mimoúrovňové prekríženie iných komunikácií (ciest, železníc, poľných ciest apod.) v forme nadjazdu
    • nadjazdy so stredovou podperou
    • nadjazdy bez stredovej podpery
  • ostatné mosty (napr. mosty v telese rámp mimoúrovňových križovatiek apod.)

Vybavenosť diaľnic[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničné zvodidlá a smerové stĺpiky sú neodmysliteľnou súčasťou vybavenia diaľničnej koruny na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Zvodidlá súžia najmä na ochranu vozidiel pred zídením z cesty alebo z koruny diaľnice. Ak sú inštalované vo väčších dĺžkach, slúžia ako smerové vodiace zariadenia.

Zvodidlá, tvarované podľa typového podkladu s hornou hranou oceľovej pásnice vo výške 0,75 m, sa inštalujú v stredovom deliacom páse alebo na krajnici pozdĺž pevných prekážok poľa zásad, ktoré určuje príslušná vyhláška. V stredovom deliacom páse sa zvodidlá vždy osadzujú ako zdvojené na oceľové stĺpiky umiestnené v osi stredového pásu.

V nebezpečnej časti krajnice sa zvodidlá osadzujú na násypoch vyšších než 3 metre. Takisto sa osadzujú pozdĺž vodných plôch, železničných tratí, pevných prekážok, stromov apod. Chránia sa nimi všetky pevné prekážky (zariadenia) v diaľničnom telese, podpery návestných portálov, SOS telefónov apod. Osadzujú sa rovnako aj v násypových častiach vetví diaľničných križovatiek, a to:

  • pri výjazde diaľnice na vnútornú stranu smerových oblúkov s polomerom menším než 50 m
  • pri vjazde na diaľnicu na tej istej strane a pri rovnakých smerových pomeroch ako pri výjazde, ale v zákrutách so stredovým uhlom väčším než 120°
  • vždy, ak je násyp vetvy vyšší než 3 metre (a to po oboch stranách vozovky), alebo ak sú svahy násypov strmšie než pomer 1:4.

Začiatok každého zvodidla sa pred pevnú prekážku vysúva na dĺžku 20 metrov a vždy sa smerovo odkloní od diaľničnej koruny alebo vetvy križovatky do zemného telesa. Minimálna dĺžka zvodidla by mala byť aspoň 52 m (t. j. 13 pásnic s dĺžkou 4 m). Ak vychádza medzi dvoma nasledujúcimi zvodidlami voľná medzera menšia než 60 m, prevedie sa priebežné osadenie a spojenie oboch zvodidiel. Výnimočne kratšie úseky sa pripúšťajú len pri ochrane SOS telefónov.

Smerové stĺpiky sa osadzujú po oboch stranách dopravných pásov diaľnice v nespevnenej časti krajnice a na stredovom deliacom páse, kde nie sú nainštalované stredové zvodidlá. Táto zásada sa vzťahuje i na vetvy križovatiek. Smerové stĺpiky sa umiestňujú 0,5 m od hrany spevnenej časti krajnice alebo hrany plôch prúžkov či vozovky. V úsekoch so zvodidlami sa osadzujú skrátené smerové stĺpiky. Vzájomná vzdialenosť stĺpikov je 50 m.

Stĺpiky používané na Slovensku sú bielej farby s čiernym pruhom. Stĺpiky sú 1,05 m vysoké nad úrovňou priľahlej krajnice alebo stredového pásu a 0,10 – 0,13 m široké na pohľadovej ploche zo strany vodiča, trojuholníkového prierezu so zaoblenými hranami.

Zvislé a vodorovné dopravné značenie[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnice, rovnako ako ostatné pozemné komunikácie, sa vybavujú zvislým a vodorovným dopravným značením. Návrhy značenia sú priamo súčasťou projektového riešenia príslušných úsekov diaľnic.

Zvislé dopravné značky sa osadzujú:

  • na značkových stĺpoch alebo konštrukciách umiestnených v nespevnených plochách alebo na svahoch diaľničného telesa
  • na portálových konštrukciách nad jazdnými pásmi diaľnice
  • v tvare rozmerných tabulí mimo diaľničného telesa

Žiadna hrana zvislých značiek nesmie zasahovať do voľnej šírky alebo voľnej výšky prejazdného profilu diaľnice.

Vodorovné dopravné značky sa umiestňujú na vozovku v bielej farbe. V niektorých krajinách sú prípustné aj značky žltej farby (najmä vodiace čiary na okrajoch vozovky). Základné rozmery vodorovných značiek na diaľniciach sú:

  • šírka pozdĺžnych čiar súvislých aj prerušovaných 12,5 cm
  • šírka medzery u dvojitých pozdĺžnych čiar 12,5 cm
  • dĺžka pozdĺžnych čiar aj medzier 6 alebo 9 m
  • šírka pozdĺžnych súvislých čiar vyznačujúcich okraj vozovky je 25 cm

Šípky na diaľniciach sú dlhé 10 m a medzery medzi nimi sú 40 m. Šípky musia byť minimálne 5-krát opakované. Šípky v jazdných pruhoch určených na výjazd z diaľnice sú menšie, a to 5 m dlhé s medzerami 20 m. Písmená a číslice rôznych nápisov na vozovke sú vysoké 0,5 m.

Staničenie diaľnic[upraviť | upraviť zdroj]

Staničenie diaľnic sa umiestňuje do stredového deliaceho pásu tak, aby bolo čitateľné z oboch strán diaľnice a aby nezasahovalo do voľnej šírky jazdných pruhov. Značky staničenia (kilometrovníky) sa umiestňujú vo vzdialenosti 0,5 km.

Osvetlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľnice v extraviláne sa obyčajne neosvetľujú. S osvetlením treba počítať pri zvýšenej intenzite premávky na diaľničných vstupoch do veľkých miest a takisto aj na mestských obchvatoch.

Oplotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na miestach, kde hrozí nebezpečenstvo stáleho prechádzania zveri cez diaľnicu sa zriaďujú ochranné ploty z drôteného pletiva.

Parkoviská a odpočívadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Diaľničné parkoviská a odpočívadlá slúžia na krátky odpočinok účastníkov diaľničnej premávky a podľa ich rozsahu sa delia na odpočívadlá veľké a malé. Malé odpočívadlá (parkoviská) by mali byť na diaľnici cca každých 10 kilometrov, veľké (väčšinou s čerpacou stanicou) každých 30 až 50 km. Odpočívadlá sa na diaľnicu napájajú odbočovacím a pripájacím pruhom so šírkou 3,5 m. Najčastejším vybavením odpočívadiel sú WC, lavičky so stolíkmi, na veľkých môžeme nájsť aj čerpacie stanice, reštaurácie, motely či obchody.

Číslovanie výjazdov[upraviť | upraviť zdroj]

Číslovanie výjazdov zjednodušuje orientáciu na diaľniciach a rýchlostných cestách.

Sekvenčné číslovanie výjazdov[upraviť | upraviť zdroj]

Sekvenčné číslovanie spočíva v tom, že každý výjazd dostane svoje poradové číslo. Vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Slovinsku sa číslujú len výjazdy, t. j. len tie miesta, z ktorých možno diaľnicu opustiť. V Nemecku, Grécku, Chorvátsku a vo Švajčiarsku dostávajú čísla aj diaľničné križovatky.

Číslovanie podľa kilometrov[upraviť | upraviť zdroj]

Tento spôsob číslovania sa používa v Česku, Maďarsku, Poľsku, Macedónsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku, Bulharsku a na Ukrajine. Výjazdy sa na Slovensku od februára 2009 (novým cestným zákonom), návestia budú menené do júna 2012. Číslovať sa budú podľa kilometra, na ktorom sa výjazd nachádza.

Krajiny bez číslovania výjazdov[upraviť | upraviť zdroj]

V Taliansku sa výjazdy nečíslujú. Výnimkou je obchvat Ríma, kde sú výjazdy očíslované sekvenčne.

Diaľnice v európskych krajinách[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina km (1995) km (2003) km (2008) Maximálne povolené rýchlosti (v km.h−1)
Osobné automobily
a motocykle
Nákladné automobily
Albánsko 35 35 35 120  ?
Andorra 0 0 0  – 
Belgicko 1 666 1 729 120 90
Bielorusko  ? 750 750 110  ?
Bosna a Hercegovina 0 12 37 120  ?
Bulharsko 314 328 476 130 90
Cyprus 168 268 110 100
Čierna hora 0 0 0 120  ?
Česko 414 518 1 009 130 90
Dánsko 726 1 027 130 80
Estónsko 64 96 110  ?
Fínsko 394 653 700 1201 80
Francúzsko 8 275 10 379 1302 1302
Grécko  ? 420 120 (motocykel 90) 80
Holandsko 2 208 2 541 120 80
Chorvátsko 302 554 1 095 130 90
Írsko 72 176 120 80
Island 0 0 0  – 
Lichtenštajnsko 0 0 0  – 
Litva 394 417 110  ?
Lotyšsko 0 0  ? 110  ?
Luxembursko 115 147 147 120  ?
Macedónsko  ?  ? 198 120 80
Maďarsko 335 542 1 013 130 90
Malta 0 0 0  – 
Moldavsko 0 0 0  – 
Monako 0 0 0  – 
Nemecko 11 109 12 044 12 866 80/100
Nórsko 107 173 270 100 80
Poľsko 246 405 698 140 90
Portugalsko 687 2 002 2 572 120 100
Rakúsko 1 596 1 670 1 699 130 100
Rumunsko 113 113 303
Rusko  ? 600
San Maríno 0 0 0  –  -
Slovensko 198 313 360 130 90
Slovinsko 293 477 130 90
Spojené kráľovstvo 3 307 3 609 112 96
Srbsko  ?  ? 460 120 80
Španielsko 6 962 10 296 120 80
Švajčiarsko 1 197 1 342 120 80
Švédsko 1 141 1 591 1 656 110 80
Taliansko 6 435 6 487 130 (niekde aj 150) 80
Turecko 1 246 1 851 120 70
Ukrajina 0 0 16 130  ?
Vatikán 0 0 0  – 

Poznámky:
1 – pri zasneženej ceste len 100 km/h
2 – pri daždi len 110 km/h

Spojené kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Spojenom kráľovstve boli diaľnice prvýkrát spomenuté v cestnom zákone Special Roads Act v roku 1949; prvým otvoreným úsekom bol obchvat Prestonu v roku 1958. Prvý dlhší úsek diaľnic bola M1 medzi Crickom a Berrygrove. Od tohto obdobia boli diaľnice pravidelne otvárané až do osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1972 bolo v prevádzke prvých 1 000 míľ, resp. 1 609 km siete. Obchvat Londýna, M25, bol otvorený v roku 1986. Plány londýnskej radnice na ďalšie okruhy okolo Londýna boli ale zastavené z dôvodu rozsiahlych protestov a vysokých nákladov. V roku 1996 celková dĺžka siete predstavovala 2 000 míľ, resp. 3 219 km.

Farebné označenie diaľnice[upraviť | upraviť zdroj]

Modré značky[upraviť | upraviť zdroj]

Hinweiszeichen 8a.svg

Albánsko, Alžírsko, Česko, Čile, Francúzsko, Irán, Izrael, Írsko, Juhoafrická republika, Libanon, Luxembursko, Maďarsko, Maroko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Senegal, Spojené kráľovstvo, Sýria, Španielsko, Thajsko, Tunisko

Zelené značky[upraviť | upraviť zdroj]

SwissSign Highway.png

Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Čína, Dánsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Japonsko, Litva, Macedónsko, Malajzia, Rumunsko, Rusko, Slovinsko, Srbsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Turecko, Ukrajina, USA

Značky označujúce diaľnicu používané v Európe[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]