Mníchov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mníchov
nem. München
mesto
Munich skyline.jpg
Pohľad na mesto
Vlag van Muenchen.jpg
Vlajka
Muenchen Kleines Stadtwappen.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Bavorsko
Vládny obvod Horné Bavorsko
Mestský okres Mníchov
Diaľnica A 8, A 9, A 92, A 94, A 95, A 96, A 995
Rieka Isar
Nadmorská výška 519 m n. m.
Súradnice 48°8′S 11°35′V / 48.133°S 11.583°V / 48.133; 11.583
Najvyšší bod Warnberg
 - výška 579 m n. m.
 - súradnice 48°4′S 11°31′V / 48.067°S 11.517°V / 48.067; 11.517
Najnižší bod Feldmoching
 - súradnice 48°13′S 11°33′V / 48.217°S 11.550°V / 48.217; 11.550
Rozloha 310,71 km² (31 071 ha)
Obyvateľstvo 1 388 308 (31. 12. 2012)
Hustota 4 468,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1158
Primátor Dieter Reiter (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 80331 – 81929
Tel. predvoľba +49(0)89
Kód 09 1 62 000
EČV M
Poloha mesta Mníchov v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Mníchov v rámci Nemecka
Poloha mesta Mníchov v rámci spolkovej krajiny Bavorsko
Poloha mesta Mníchov v rámci spolkovej krajiny Bavorsko
Wikimedia Commons: Munich
Webová stránka: http://www.muenchen.de

Mníchov (po nem. München, po angl. Munich, po tal. Monaco di Baviera, po šp. Múnich, po poľ. Monachium, po arab. ميونخ) je mestský okres a hlavné mesto spolkovej krajiny Bavorsko. Po Berlíne a Hamburgu je Mníchov tretie najväčšie mesto v Nemecku. Je to veľmi dôležité hospodárske, dopravné a kultúrne stredisko. V roku 1938 tu podpísali Mníchovská dohoda, v roku 1972 Mníchov usporiadal XX. letné olympijské hry a sídlil v ňom rozhlas Slobodná Európa.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na prechode medzi vlhkým atlantickým podnebím a suchým kontinentálnym podnebím. Počasie ovplyvňujú aj blízke Alpy a rieka Dunaj. Z toho vyplýva, že sa počasie rýchlo mení. Föhn (v slovníku aj južný alpský vietor) prináša z juhu teplé a suché vzdušné prúdenie a dobrý výhľad na Bavorské Alpy - odtiaľto je pojem bavorské modré nebo, ale tento alpský vietor prináša veľa ľuďom aj bolesti hlavy.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mníchov je najjužnejšia nemecká metropola, cez mesto preteká rieka Isar. Blízko je tak do Švajčiarska, do Talianska, do Prahy, do bavorských a rakúskych Alp aj na Slovensko a Balkán.

Rozloha[upraviť | upraviť zdroj]

Celková rozloha Mníchova je 31 041 ha. Z toho 14,7 % pripadá na zóny oddychu, 4,4 % je lesná plocha.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mníchov sa spomína prvýkrát v roku 1158 ako Villa Munichen. Za vlády kráľa Ľudovíta I. (1825 – 1848) sa Mníchov stal mestom umenia. Po prvej svetovej vojne mesto bolo Hitlerove „hlavné mesto hnutia NSDAP“, za čo "zaplatilo" častým bombardovaním spojencov počas druhej svetovej vojny. Po vojne sa Mníchov stáva high-tech-centrom, významným mediálnym mestom a usadilo sa tu veľa významných firiem. V roku 1972 bol Mníchov hostiteľom XX. letných olympijských hier, počas ktorých palestínski teroristi spáchali atentát na izraelských športovcoch. K olympijským hrám mesto dostalo podzemnú dráhu – U-Bahn. V roku 1992 dostalo mesto nové letisko Letisko Mníchov Franza Josefa Straußa a staré letisko sa stalo trhoviskom.

Kultúra a pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Významné firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Médiá[upraviť | upraviť zdroj]

Obvody[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské obvody sú zoradené podľa abecedy, v zátvorke je uvedené číslo obvodu.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Oberschleißheim, Garching, Ismaning, Unterföhring, Aschheim, Feldkirchen, Haar, Putzbrunn, Neubiberg, Unterhaching, Perlacher Forst, Oberhaching, Grünwald, Pullach im Isartal, Forstenrieder Park, Neuried, Planegg, Gräfelfing, Germering, Puchheim, Gröbenzell a Karlsfeld

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]