Oracle Corporation

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Logo
Sídlo spoločnosti

Oracle Corporation je jedna z najväčších spoločností, ktoré vyvíjajú relačné databázy, nástroje pre vývoj a správu databáz či customer relationship management (CRM) systémy.

Spoločnosť založili Lawrence J. Ellison, Robert N. Miner a Edward Oates v roku 1977 pod prvým názvom SDL (Software Development Laboratory). Názov Oracle získala až neskôr podľa projektu, ktorý firma SDL robila na objednávku CIA. V roku 2005 spoločnosť zamestnávala 50 000 ľudí. Má zastúpenie v 145 štátoch.

Prehľad produktov spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • databázový systém Oracle
  • Oracle Fusion Middleware
  • Oracle Enterprise Manager
  • Oracle Secure Enterprise Search
  • Oracle eBusiness Suite
  • PeopleSoft Enterprise
  • Siebel
  • JD Edwards EnterpriseOne
  • JD Edwards World

Cenová politika[upraviť | upraviť zdroj]

Oracle Corporation ponúka časovú licenciu pre všetky svoje produkty. Základom je cenový zoznam pre časové licencie na špecifických percentuálnych sadzbách z trvalej licencie.[1] Enterprise edícia z marca 2006 je jedna z najprepracovanejších databáz od Oraclu. Štandardná edícia je lacnejšia: beží na viac ako 4 procesoroch ale zahŕňa menšie možnosti ako Enterprise edícia – neobsahuje vlastné paralelizácie atď. ale stále zostáva celkom vhodnou pre stredne zložité aplikácie. Štandardná ONE edícia sa predáva ešte lacnejšie, ktorá je limitovaná dvomi procesormi sa predáva v základe s minimálne piatimi užívateľmi. Firma Oracle obvykle predáva licencie s 22% zvýšením za technickú podporu a upgrady (prístup na MetaLink – oficiálna stránka na podporu produktov Oracle), ktoré zákazník potrebuje na obnovu.

Oracle Express edícia (Oracle XE), dodatok k rodine databázových produktov od Oracle (beta verzia zrealizovaná v roku 2005, produkčná (predajná) verzia zrealizovaná vo februári 2006), ponúka free verziu Oracle RDBMS, ale jedna je obmedzená na 4 GB užívateľských dát a 1 GB RAM. XE nebude používať viac ako jeden CPU a nedostatok internej JVM. Keďže počítače, na ktorých chodí Oracle často majú 8 a viac procesorov, cena softvéru môže dosahovať aj na viac ako státisíce dolárov. Celková cena to však môže presiahnuť, pretože databázy Oraclu obvykle vyžadujú skúsených a trénovaných databázových administrátorov pre vhodné spravovanie. Kvôli veľkému inštalačnému základu produktov a dostupných tréningových kurzov, je špecialistov na Oracle viac ako odborníkov na menej používané databázy. Oracle frekventovane poskytuje špeciálne tréningy pre databázových administrátorov. Pre Linux má Oracle certifikovanú konfiguráciu pre viac komerčné distribúcie Linuxu (RedHat Enterprise Linux 3 a 4, SuSe SLES8 a 9, Asianux) ktoré stoja v rozmedzí od pár stoviek dolárov do pár tisíc dolárov za rok (závisí od architektúre procesora a od zakúpeného balíčka podpory). Dá sa vyhnúť plateniu za tieto distribúcie použitím bezplatných alternatív ako napríklad Red Hat Enterprise Linux klony (ako CentOs alebo White Box Linux). Oracle tiež spoľahlivo beží na nepodporovaných distribúciách.

Konkurencia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 spoločnosť Oracle prepustila 10 % (približne 400 ľudí) z práce kvôli finančnej situácii. Táto kríza takmer vyústila do bankrotu spoločnosti. Vznikla pre Oracle „up-front“ stratégiu marketingu, v ktorom naliehali, aby si potencionálni zákazníci kupovali čo možno najväčšie množstvo softvéru naraz. Zákazníci si rezervovali licencie dopredu a tak zvyšovali svoje bonusy. Tu nastal problém, keď sa platby potom neuskutočnili. Oracle musel následne zdvojnásobiť svoje príjmy a tiež vyriešiť právne veci ohľadne nadhodnotenia svojich príjmov. Ellison by neskôr povedal, že Oracle spravil „an incredible business mistake“ (obrovský obchodný omyl).

Napriek tomu IBM dominovala v hlavnom prúde na trhu s relačnými databázovými systémami so svojimi DB2 a SQL/DS produktmi. Oddialil vstup relačných databáz na trh pre Windows a Linux. Vďaka týmto „pootvoreným dvierkam“ Sybase, Oracle a Informix (eventuálne aj Microsoft) dominovali na trhu jednoprocesorových počítačov.

V tomto čase Oracle technologicky zaostal za Sybase.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. See the published price list.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • www.oracle.com – domovská stránka spoločnosti Oracle (po anglicky)