Neville Chamberlain

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arthur Neville Chamberlain'
anglický politik, britský premiér
anglický politik, britský premiér
Osobné informácie
Narodenie 18. marec 1869
Edgbaston Birmingam Anglicko
Úmrtie 8. november 1940 (71 rokov)
Highfield Park, Anglicko
Politická strana Konzervatína strana
Pozri aj Politický portál

Arthur Neville Chamberlain (* 18. marec 1869, Birmingham, Anglicko – † 8. november 1940, Highfield Park, Anglicko) bol britský konzervatívny politik, pôsobil ako britský ministerský predseda (1937-1940), známy predovšetkým politikou ústupkov (appeasementu) voči hitlerovskému Nemecku, ktorá v konečnom dôsledku zapríčinila rozpad Česko-Slovenska zánik Rakúska a celkové otrasenie povojnového Versailského usporiadania Európy.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Chamberlain sa narodil ako syn Josefa Chamberlaina (zastával post primátora Birminghamu), a brat Austena Chamberlaina (držiteľ nobelovej ceny, britský politik) v Edgbastone (územie mesta Birmingham). Navštevoval Rugbyovu školu po jej skončení sa stal denným poslucháčom Masonovho vedeckého kolégia a neskôr Birminghamskej univerzity. Od roku 1890-1896 pracoval na založení sisalovej plantáže na Bahamách, avšak podnik skončil v dlhoch a on sa radšej vrátil späť do Anglicka.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Chamberlain sa popri obchodoch začal zapájať aj do miestnej politiky a v roku 1915 bol zvolený za primátora Birminghamu. V roku 1918 bol Chamberlain zvolený za poslanca Konzervatívnej strany za Ladywood. Odmietol úrad pod Davidom Lloydom Georgeom, ale prijal úrad Ministra pôšt (1923-24) a Ministra zdravotníctva (1924-29) pod Stanleyom Baldwinom. Tiež slúžil ako Minister financií v národnej vláde vedenej Ramsayom MacDonaldom (1931-37). Medzi jeho priority patrilo rušenie sociálneho zákonodarstva a reorganizovanie podpory v nezamestnanosti.

Od roku 1936 sa začali šíriť obavy z rozširovania komunizmu zo Sovietskeho Zväzu do zvyšku Európy. Najmä konzervatívna strana a premiér Stanley Baldwin zdieľal tieto obavy a preto značne sympatizoval s vojenským pučom v Španielsku namierenému proti ľavicovej vláde.

Léon Blum, premiér vlády ľudového frontu vo Francúzku, spočiatku súhlasil s poslaním lietadiel a delostrelectva na pomoc republikánskej vláde v Španielsku. Avšak potom čo sa dostal pod tlak Stanleyho Baldwina a Anthonyho Edena v Británii, viacerých pravicových členov vlastného kabinetu, zmenil svoj postoj.

V postoji k Španielskej občianskej vojne na podnet Britov zaujali mocnosti stanovisko nevmiešavania sa. Avšak Adolf Hitler a Benito Mussolini ignorovali dohody a zaslali množstvo vojenskej pomoci, vrátane vojakov Generálovi Franciskovi Frankovi a jeho Nacionalistickým silám. Keď Chamberlain nahradil Stanleyho Baldwina ako premiéra pokračoval v politike nezasahovania.

Chamberlain veril, že Nemecko po porážke v 1. svetovej vojne bolo spojencami posudzované príliš tvrdo. Tiež si myslel, že odsúhlasením niektorých požiadaviek Adolfa Hitlera a Benita Mussoliniho môže zabrániť európskej vojne. Anthony Eden, Chamberlainov sekretár pre zahraničie, nesúhlasil s politikou appeasementu a rezignoval vo februári 1938. Eden bol nahradený Lordom Halifaxom ktorý plne podporoval túto politiku.

Po tom čo v roku 1938 vznikla únia medzi Nemeckom a Rakúskom (Anschluss) ktorá bola výslovne zakázaná Versailskou zmluvou začali sa ozývať hlasy, najmä z Dolnej snemovne parlamentu od Anthonyho Edena a Winstona Churchilla, po uskutočnení akcie proti nacistickej vláde. Medzinárodné napätie sa zvýšilo keď Adolf Hitler začal požadovať kontrolu na oblasťou Sudet v Česko-slovensku. V snahe vyriešiť krízu, sa dvaja členovia vlády Nemecka, Británie, Francúzka a Talianska stretli v Mníchove v septembri 1938. 29. septembra 1938, Chamberlain, Adolf Hitler, Edouard Daladier a Benito Mussolini podpísali Mníchovskú dohodu ktorá pričlenila Nemecku Sudety, opevnené hraničné územie s veľkou nemeckou populáciou. Keď Edvard Beneš, česko-slovenský prezident, ktorý nebol do Mníchova pozvaný, protestoval proti tomuto rozhodnutiu, Neville Chamberlain mu povedal, že Británia by kvôli Sudetám nerada šla do vojny.

Mníchovská dohoda bola populárna medzi väčšinou Britov pretože sa zdalo, že zabráni vojne s Nemeckom. Avšak po tom čo v marci 1939, nemecká armáda zlikvidovala zvyšok Česko-slovenska, Chamberlain zistil že Hitlerovi nemožno veriť politika appeasementu sa skončila. Po invázii do Poľska, bol Chamberlain nútený vyhlásiť Nemecku vojnu. Po vypuknutí 2. svetovej vojny prieskum verejnej mienky ukázal, že Chamberlainova popularita bola na úrovni 55%. Od decembra 1939, dokonca 68%.

Avšak, členovia dolnej snemovne parlamentu ho videli ako neinšpirujúceho vojnového lídra. V máji 1940 členovia Robotníckej strany a Liberálnej strany odmietli podporiť jeho navrhovanú nacionálnu vládu. Chamberlain rezignoval a nahradil ho Winston Churchill. Ponúknutú funkciu v novej Churchilovej vláde nemohol prijať pretože zdravie mu to nedovolilo, nakoniec opustil úrad v októbri 1940, a zomrel krátko nato 9. novembra 1940.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]