Weimarská republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka Weimarskej republiky: čierna-červená-zlatá

Weimarská republika je označenie pre historické štádium Nemecka po páde monarchií v Nemecku v roku 1918 až do nástupu nacistov k moci v roku 1933. Napriek tomu, že oficiálny názov Nemecka aj naďalej znel Nemecká ríša (Deutsches Reich), išlo o čisto republikánsky spolkový štátny útvar s demokratickou spolkovou ústavou, prijatou v roku 1919 vo Weimare, kde sa po januárových voľbách roku 1919 zišiel 6. februára toho roku prvý skutočne demokraticky zvolený parlament v nemeckej histórii. Od tohto mesta je tiež odvodené označenie pre toto obdobie. Metropolou Nemecka však zostal aj naďalej Berlín. Hlavou štátu bol ríšsky prezident. Na čele legislatívy stál dvojkomorový parlament (Národné zhromaždenie) skladajúce sa z ríšskeho snemu a ríšskej rady. Na čele exekutívy stála ríšska vláda, vedená ríšskym kancelárom, ktorého vymenoval ríšsky prezident.

Dôsledky porážky Nemecka v prvej svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

28. júna 1919 podpísali zástupcovia weimarskej republiky v Paríži Versaillskú mierovú zmluvu. Podľa mierovej zmluvy bolo Francúzsku navrátené Alsasko-Lotrinsko (14 522 km²); Belgicku postúpené územie Moresnetu a po plebiscite aj Eupén a Malmédy (celkovo 1 036 km²); Poľsku väčšina Poznaňska a Západného Pruska, časť Sliezska a nepatrná časť Východného Pruska (celkovo 46 142 km²); Česko-Slovensku Hlučínsko (316 km²); Gdaňsk s okolím (1 894 km²) bol premenený na nezávislé Slobodné mesto Gdansk pod patronátom Spoločnosti národov; severná časť Východného Pruska, Klajpeda s okolím (2 416 km²) sa stala autonómnou časťou Litvy. Neskôr došlo aj k úprave hraníc s Dánskom, ktoré získalo po plebiscite severnú časť Šlezvicka (moderný dánsky okres Južné Jutsko), celkovo 3 938 km². Sársko o rozlohe 1 910,49 km² bolo na 15 rokov odovzdané do správy Spoločnosti národov a výnosy jeho baní postúpené Francúzsku. Porýnie bolo demilitarizované a dočasne okupované víťaznými štátmi. Súčasne Nemecko stratilo všetky svoje kolónie. Územie Nemecka sa tak zmenšilo o 70 615 km² na 468 116,13 km² a navyše bolo postihnuté mimoriadne ťaživými vojnovými reparáciami.

Územné členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie weimarskej republiky bolo spolkovým štátom, zloženým zo začiatku zo všetkých pôvodných spolkových krajín predchádzajúceho Nemeckého cisárstva, ktoré sa stali republikami s nemeckým označením Slobodný štát (Freistaat), prípadne Ľudový štát (Volksstaat), či Slobodný ľudový štát (Freie Volksstaat). Neskôr došlo ku zmenšeniu počtu spolkových krajín.

Spolkové krajiny weimarskej republiky v rokoch 1920 – 1933[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam krajín. S výnimkou Durínska, ktoré vzniklo až 1. mája 1920, Gothy a Koburgu (tieto dva štáty existovali v rokoch 1918 – 1920), existovali všetky tieto štáty už pred rokom 1918. Údaje k tabuľke zodpovedajú obdobiu od 1. mája 1929, kedy bol Slobodný štát Valdek začlenený do Slobodného štátu Pruska. Sársko ktoré vzniklo roku 1919 vyčlenením častí území Bavorska a Pruska, bolo spravované Spoločnosťou národov a nemalo postavenie spolkovej krajiny Nemecka, aj keď malo vlastný krajinský snem (tu nazývaný krajinská rada).

Krajina Rozloha (km²) Hlavné mesto
Slobodný štát Anhaltsko 2 313,58 Dessau
Slobodný štát Badensko 15 069,87 Karlsruhe
Slobodný štát Bavorsko 75 996,47 Mníchov
Slobodný štát Brunšvicko 3 672,05 Braunschweig
Slobodné hanzové mesto Brémy 257,32 Brémy
Slobodné a hanzové mesto Hamburg 415,26 Hamburg
Ľudový štát Hesensko 7 691,93 Darmstadt
Slobodný štát Lippe 1 215,16 Detmold
Slobodné a hanzové mesto Lübeck 297,71 Lübeck
Slobodný štát Mecklenbursko-Zverínsko 13 126,92 Schwerin
Slobodný štát Mecklenbursko-Strelicko 2 929,50 Neustrelitz
Slobodný štát Oldenbursko 6 423,98 Oldenburg
Slobodný štát Prusko 292 695,36 Berlín
Slobodný štát Sasko 14 986,31 Drážďany
Slobodný štát Schaumburg-Lippe 340,30 Bückeburg
Krajiny Durínsko 11 176,78 Weimar
Slobodný ĺudový štát Württembersko 19 507,63 Stuttgart
Nemecká ríša 468 116,13 Berlín
Sársko 1 910,49 Saarbrücken

Údaje o Slobodnom štáte Valdeku pripojenom k Prusku v dvoch fázach[upraviť | upraviť zdroj]

Tento spolkový štát sa stal súčasťou Pruska 1. mája 1929

Krajina Rozloha (km²) Hlavné mesto
Slobodný štát Valdek (údaje do 29. novembra 1921) 1 121 Arolsen
Slobodný štát Valdek (údaje do 30. apríla 1929) 1 055 Arolsen

Spolkové krajiny weimarskej republiky existujúce iba do 3. apríla 1919[upraviť | upraviť zdroj]

Zlúčením týchto štátov vznikol 4. apríla 1919 Ľudový štát Reuss

Krajiny Rozloha (km²) Hlavné mesto
Slobodný štát Reuss-Greiz 316 Greiz
Slobodný štát Reuss-Gera 827 Gera

Spolkové krajiny weimarskej republiky existujúce iba do roku 1920[upraviť | upraviť zdroj]

Zlúčením šiestich z nich vznikla 1. mája 1920 Krajina Durínsko, zatiaľčo Slobodný štát Koburg sa stal 1. júla 1920 súčasťou Bavorska.

Krajiny Rozloha (km²) Hlavné mesto
Slobodný štát Gotha 1 415 Gotha
Slobodný štát Koburg 562 Coburg
Ľudový štát Reuss 1 143 Gera
Slobodný štát Sasko-Altenburg 1 323 Altenburg
Ľudový štát Sasko-Meiningensko 2 468 Meiningen
Slobodný ĺudový štát Sasko-Weimarsko-Eisenachsko 3 610 Weimar
Slobodný štát Schwarzburg-Rudolstadt 941 Darmstadt
Slobodný štát Schwarzburg-Sondershausen 862 Detmold