Východné Prusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Územie Pruského kráľovstva (modrou) v rámci Nemeckého cisárstva v roku 1871. Východné Prusko zvýraznené červenou.

Východné Prusko bola jedna z oficiálnych provincií Pruska. Poloha: medzi riekami Visla a Nemunas pri morskom pobreží. Hlavné mesto Kráľovec (po nemecky Königsberg, dnes Kaliningrad). Veľa jazier a borovicových lesov.

Je to územie, ktoré pôvodne dalo meno celému Prusku, pretože tu v rokoch 1226 - 1283 Rád nemeckých rytierov podmanil pohanských Prusov. Do roku 1525 to bolo územie Rádu nemeckých rytierov, potom svetské vojvodstvo pod poľskou nadvládou. Roku 1618 pripadlo definitívne Brandenbursku (brandeburským Hohenzollernovcom; už od 16. storočia boli poverení správou územia), čím vznikol základ budúceho veľkého Pruska. Názov „Východné Prusko“ (dovtedy Prusko, staré Prusko) bol zavedený v roku 1773.

Roku 1919, po prvej svetovej vojne, bolo územie oddelené od zvyšného Nemecka tzv. poľským koridorom.

V medzivojnovom období malo 39 076 km², v 30-tych rokoch 20. storočia 2,3 miliónov obyvateľov. Významný bol chov koní, jantárový priemysel, rybolov, pestovanie obilia a zemiakov. Časti („vládne okresy“): Západné Prusko, Kráľovec, Olsztyn (po nem. Allenstein), Gusev (po nem. Gumbinnen).

Po druhej svetovej vojne severná polovica pripadla ZSSR (dnes Rusko) - tzv. Kaliningradská enkláva a južná polovica pripadla Poľsku.