Východné Prusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Územie Pruského kráľovstva (modrou) v rámci Nemeckého cisárstva v roku 1871. Východné Prusko zvýraznené červenou.

Východné Prusko bola jedna z oficiálnych provincií Pruska. Poloha: medzi riekami Visla a Nemunas pri morskom pobreží. Hlavné mesto Kráľovec (po nemecky Königsberg, dnes Kaliningrad). Veľa jazier a borovicových lesov.

Je to územie, ktoré pôvodne dalo meno celému Prusku, pretože tu v rokoch 1226 - 1283 Rád nemeckých rytierov podmanil pohanských Prusov. Do roku 1525 to bolo územie Rádu nemeckých rytierov, potom svetské vojvodstvo pod poľskou nadvládou. Roku 1618 pripadlo definitívne Brandenbursku (brandeburským Hohenzollernovcom; už od 16. storočia boli poverení správou územia), čím vznikol základ budúceho veľkého Pruska. Názov „Východné Prusko“ (dovtedy Prusko, staré Prusko) sa prvýkrát vyskytol roku 1815 na viedenskom kongrese.

Roku 1919, po prvej svetovej vojne, bolo územie oddelené od zvyšného Nemecka tzv. poľským koridorom.

V medzivojnovom období malo 39 076 km², v 30-tych rokoch 20. storočia 2,3 miliónov obyvateľov. Významný bol chov koní, jantárový priemysel, rybolov, pestovanie obilia a zemiakov. Časti („vládne okresy“): Západné Prusko, Kráľovec, Olsztyn (po nem. Allenstein), Gusev (po nem. Gumbinnen).

Po druhej svetovej vojne severná polovica pripadla ZSSR (dnes Rusko) - tzv. Kaliningradská enkláva a južná polovica pripadla Poľsku.