Kaliningradská oblasť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha oblasti
Poloha v rámci Ruska

Kaliningradská oblasť (po rusky Калининградская область) je ruská exkláva vo východnej Európe hraničiaca s Litvou a s Poľskom. Zo západu má prístup k Baltskému moru. Okrem Kaliningradu sú ďalšie významné mestá prístav Sovietsk a Černjahovsk. Hlavné rieky sú Pregola a Neman.

Meno je odvodené od správneho strediska Kaliningradu. Územie patrilo Rádu nemeckých rytierov, potom tvorilo súčasť Východného Pruska, ktoré bolo po vyhnaní nemeckého obyvateľstva v roku 1945 rozdelené medzi Poľsko a ZSSR.

Základné údaje:

  • Rozloha: 15 100 km²
  • Počet obyvateľov: 968 200 (r. 2004)
  • Hustota zaľudnenia: 64,1 obyvateľov/km²
  • Geografická poloha: 54° 43' s. g. š., 20° 31' v. g. d. (Kaliningrad)

Kaliningradská oblasť je administratívnou súčasťou Ruskej federácie na pobreží Baltického mora. Od materského územia ju oddeľuje teritórium Poľska (hranica na juhu) a Litvy (hranica na východe a severe), je teda ruskou exklávou. Po vstupe susedných štátov do Európskej únie v máji 2004 sa oblasť zároveň stala enklávou v rámci EÚ. Z historického hľadiska je pozostatkom územia Východného Pruska ako jeho jadrová časť. Z administratívneho hľadiska je súčasťou Severozápadného federálneho okruhu (rusky Северо-Западный федеральный округ; centrum Petrohrad). Súčasťou oblasti je aj úzka piesočná Kurská kosa (južná časť, sever patrí Litve), ktorá oddeľuje Baltské more od Kurskej zátoky.

Kaliningradský prístav

Hlavným a zároveň najväčším mestom oblasti je Kaliningrad (430 003 obyvateľov, r. 2002). Administratívne sa oblasť delí do 13 rajónov (районы): Bagrationovský, Černjakovský, Gurjevský, Gusevský, Gvardejský, Krasnoznamenský, Nemanský, Nesterovský, Ozerský, Polesský, Pravdinský, Slávsky a Zelenogradský.

Územie obývali od 7. storočia baltskí Prusi. Od roku 1226 sa stalo súčasťou územia Rádu nemeckých rytierov. V roku 1239 tu vybudovali prvú pevnosť, hrad Balga. Pri krížovej výprave proti Prusom bolo rozhodnutím českého kráľa Přemysla II. Otakara založené v roku 1255 mesto Kráľovec (nemecky Königsberg), kde bola v roku 1544 založená univerzita, tzv. Albertina. V období rokov 18081809 bolo mesto hlavným mestom Pruského kráľovstva, v roku 1871 celá oblasť pripadla Nemecku. Počas 2. svetovej vojny bol Kaliningrad dôležitou námornou základňou a v roku 1946 bolo mesto premenované z Königsbergu na Kaliningrad a vytvorená Kaliningradská oblasť vtedajšej Ruskej SFSR.

Až do roku 1969 potrebovali sovietski občania na vstup do oblasti špeciálne povolenie a v oblasti boli rozmiestnené jadrové zbrane. Vo februári 1975 sa na morskom šelfe pri pobreží oblasti začala ťažiť ropa. Podpisom zmlúv „2+4“ v roku 1990 sa Nemecko zrieklo svojich nárokov na všetky oblasti východne od línie OdraNisa a uznalo vtedajšiu sovietsku nadvládu nad územím oblasti.

Jazero Agrapa

Po rozpade ZSSR v roku 1991 sa dovtedy hermeticky uzavretá oblasť začala otvárať sovietskym občanom i cudzincom. V júni roku 1991 bola vytvorená slobodná ekonomická zóna Jantár, prvá na území vtedajšieho ZSSR. 22. januára 1996 podpísal ruský prezident Boris Jeľcin zákon o zvláštnej ekonomickej zóne Kaliningrad. Pred rozšírením Európskej únie o pobaltské štáty, sa o Kaliningradskej oblasti hovorilo ako o budúcom ekonomickom zázraku („nový Hongkong“).

Po vstupe Litvy a Poľska do EÚ (1. mája 2004) došlo k izolácii tohto exteritoriálneho územia Ruskej federácie a k vytvoreniu enklávy v rámci územia Európskej únie. Od 29. marca toho roku je oblasť zo všetkých strán obklopená aj členskými štátmi NATO, čo vyvolalo diskusie ohľadom prítomnosti kontingentu vojakov ruskej armády v oblasti (v súčasnosti cca 15 000 vojakov).

Kaliningrad v obrazoch[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]