Jakutsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha Jakutska v rámci Ruskej federácie
Sakha Yakutia rep.png

Jakutsko (po rusky Sacha alebo Jakutija), dlhý tvar Jakutská republika, je najväčšia republika Ruskej federácie. Nachádza sa vo východnej časti krajiny, na Sibíri. Na východe susedí s Čukotským autonómnym okruhom, Magadanskou oblasťou, Chabarovským krajom; na juhu s Amurskou oblasťou, Zabajkalským krajom, Irkutskou oblasťou a na západe s Krasnojarským krajom. Na jej severe je Severný ľadový oceán. Jakutsko je najväčší štátoid sveta. Má rozlohu 3 103 200 km², žije tu okolo 950-tisíc obyvateľov a hlavným mestom je Jakutsk.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Jakutská republika je v rámci Ruskej federácie najväčšia, s rozlohou 3 103 200 km² zaberá 3 časové pásma (+09:00 až +11:00). Väčšina území zeme je hornatá, sever aj stred sa naviac nachádza v silne chladnej oblasti. Ca 40 % republiky leží v arktickej oblasti, 47 % pokrýva tajga, takmer výhradne tvorená mokraďami. Od juhu na sever naprieč preteká rieka Lena, s veľkým a čiastočne i močaristým údolím. Medzi ďalšie významné rieky patria prítoky Leny Viljuj, Aldan, Olokma. Vo východnej časti regiónu sú to rieky Indigirka a Kolyma. V oblasti leží okolo 700 jazier. Najvyšším pohorím je Čerského chrbát, ležiaci na východe s najvyšším vrchom Pobeda (3147 m n. m.). Na väčšine územia sa rozkladá Stredosibírska vysočina.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Jakutsko má chladné (stred a sever) až mierne podnebie (juh). Priemerné januárové teploty sa pohybujú medzi -28 až -47 °C, júlové medzi +2 až +19 °C. Priemerné ročné zrážky majú rozsah medzi 200 mm (stred, vnútrozemie) a 700 mm (hory na východe zeme). Jakutsko má tzv. pevninský pól chladu - dedinu Ojmjakon, kde bola v roku 1926 nameraná rekordne nízka teplota -71 °C a mesto Verchojansk, kde v roku 1886 bola nameraná teplota -69 °C.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Jakuti žijú na svojom území krátku dobu. Sú príbuzní s turkickými národmi a Mongolmi. Pretože im Evenkovia, ďalší severský národ Ruskej federácie, hovoria Jako, toto slovo sa prijalo do ruštiny ako Jakuti; práve v 17. storočí, keď sem Rusi začali prenikať. Postupne tu začali rozširovať ortodoxní kresťanstvo, poľnohospodárstvo a v roku 1632 založili dnešné hlavné mesto republiky Jakutsk. V roku 1922 vznikla Jakutská ASSR, v dobách Sovietskeho zväzu mala krajina hlavný význam v tom, že sa tu ťažili dôležité suroviny. Súčasný názov Jakutská republika sa používa od roku 1992.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z celkom 1 milióna obyvateľov majú väčšinu Rusi (50,3 %), nasledovaní Jakutmi (Sachmi) (33,4 % populácie republiky) a 7 %-nou ukrajinskou menšinou. Oficiálnymi jazykmi sú ruština a jakutčina (sacha). Jakutčinu sa učia deti v škole od 11 rokov a rozumie jej okolo 25 % miestnych obyvateľov.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným hospodárskym centrom je Jakutsk. Ekonomika je postavená na ťažbe surovín, nachádzajúcich sa pod povrchom. Tie sa spracovávajú v závodoch v okolí hlavného ale aj niekoľkých menších miest.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Využívaná doprava je hlavne letecká alebo lodná (po rieke Lena), hlavne vďaka ohromným vzdialenostiam a riedkemu osídleniu. V cestnej doprave je významná cesta Kolyma - Jakutsk - Magadan, do Jakutsku je zjazdná iba v zimnom období kvôli chýbajúcemu mostu cez rieku Lena. Na území Jakutska sa nachádza asi 500 km železničnej trate, ktorá sa začala stavať v 80. rokoch ako odbočka od Bajkalsko-amurskej magistrály. Po perestrojke sa stavba zastavila a dočasnou konečnou sa stal Berkakit (mestečko asi 20 km južne od Nerjungri). Po niekoľkých rokoch sa začalo znovu stavať; trať v roku 2004 dosiahla mesto Tommot, po roku 2010 mal byť dokončený i približne 368 km dlhý úsek, vrátane trojkilometrového cestného a železničného mostu cez Lenu do Jakutsku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]