Mordviansko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha
Mordovia03.png

Mordviansko (do roku 2000 Mordva), dlhý tvar Mordvianska republika, je republika Ruskej federácie. Má rozlohu 26 200 km² a žije tu 888 766 obyvateľov.

Najviac zastúpenou etnickou skupinou sú Rusi, 60,8 % populácie (540 717 obyvateľov), Mordvíni tvoria 31,9 % (283 861). Žijú tu aj Tatári (46 261, 5,2 %). Ostatné etnické skupiny majú nepatrné zastúpenie.

Základné informácie

Mordvianska republika (nachádza sa v centre európskej časti Ruskej federácie. Patrí do Volžsko-viatskeho rajónu)

Rozloha: 26,2 tis. km2

Počet obyvateľov: 1,014 mil.

Hlavné mesto: Saransk (220 tis. obyvateľov)

Vzdialenosť od Moskvy: 642 km

Užitočné informácie

Hospodárstvo:

- elektrotechnický priemysel

- kovospracujúci priemysel

- chemický priemysel

- potravinársky priemysel

- textilný priemysel

- výroba stavebných materiálov

Poľnohospodárstvo:

- 51 % republiky tvorí orná pôda

- 12 % lúky a pasienky

- rozšírený je chov hovädzieho dobytka (mäsového a mliekového), oviec a kôz

Hlavné priemyselné centrá:

Saransk: pri Insar

priemysel

- strojársky (káble, motory, nástroje, stroje, svietidlá, zlievareň, žeriavy)

- chemický (gumárenský kombinát, liečivá)

- potravinársky (konzervárne, mäso, mlieko)

- drevospracujúci

- sklársky

- ľahký (výroba odevov, spracovanie kožušín)

Ruzajevka (250,0 tis.): železničné opravovne, chemický priemysel

Ardatov

Kovylkino

Špecifické informácie

Mordvania - žijú v Saratovskej, Penzskej, Samarskej, Orenburskej a Gorkovskej oblasti, v Tatársku, na Urale a v J. Sibíri. Delia sa na dve zákl. skupiny - Erzia (ľavý breh Sury) a Mokša (povodie Mokše) Zachovávajú si isté rozdiely v materiálnej kultúre (odev, obydlie), v ľudovom umení a v jazyku. Erziansky a mokšiansky jazyk tvorí osobitnú baltsko-volžskú skupinu ugrofínskych jazykov, oba sú aj spisovnými jazykmi. Pôvodní obyvatelia medzirečia Oky, Sury a Volgy.

Mordvianska republika s rozlohou 26,2 tis. km2, kde žije 1,014 mil. obyvateľov, je jedným zo samostatných subjektov RF s vlastnou zahraničnou politikou. Štatút republiky totiž získala začiatkom roku 1994. Podľa ústavy prijatej v roku 1995 tak občania RF, trvalo žijúci na území tejto republiky, sú zároveň aj občania Mordvianskej republiky.

Krajina špecialít

Národ Mordvanov tvorí základ obyvateľov (asi 36 %) tejto republiky v centre - európskej časti Ruska vo Volžsko-viatskom rajóne. Mordvania, ktorých v celom bývalom ZSSR žije 1,3 mil., sa delia na dve hlavné skupiny - Erzia (obývajú ľavý breh Sury) a Mokša (povodie Mokše). Zároveň si zachovávajú isté rozdiely v materiálnej kultúre (odev, obydlie), v ľudovom umení (výšivky, drevorezby) a jazyku. Obidva jazyky tvoria osobitnú baltsko-volžskú skupinu ugrofínskych jazykov, ale sú spolu s ruštinou spisovnými jazykmi.

Oblasť, známa z čias roľníckych Pugačevských povstaní, dala svetu dvoch svetoznámych umelcov - známeho maliara, Repinovho súčasníka a priateľa F. V. Syčkova, a sochára S. D. Erzu, ktorý prežil väčšiu časť svojho života v Paríži a Argentíne. Ako sochársky materiál používal quebracho - tvrdé drevo stromov z pobrežných lesov Južnej Ameriky. Dnes nesie meno Erzu saranská Štátna obrazová galéria, ktorá chráni umelecké skvosty svojho slávneho rodáka na jeho rodnej zemi.

Mordvianska republika sa navyše môže pochváliť aj svojím vlastným kozmonautom. Je ním V. N. Dežurov, ktorý bol v roku 1995 v benjamínskom veku 33 rokov veliteľom kozmickej lode Sojuz TM-21 s rusko-americkou posádkou. K. Drogalin, majster sveta na plochej dráhe, a I. Stankina, majsterka sveta v chôdzi, reprezentujú tiež farby tejto republiky.

Čo sa týka turistiky, cennou devízou tejto republiky je panenská príroda, ktorá poskytuje vynikajúce podmienky pre milovníkov lovu. Prírodná rezervácia v lesnom pásme borovicových a listnatých stromov zaberá rovinné územie na pravom brehu rieky Mojše (prítoku Oky). Na rozlohe vyše 32-tisíc ha tu žije aklimatizovaný jeleň sibírsky (maral), ale aj zubor, jazvec a tetrov. Najlepší mordviansky strelec Valerij Jakovlevič, syn zakladateľa najznámejšej dynastie lovcov vlkov Cosminych, má vraj podľa miestnej tlače na svojom konte až 250 vlkov a desiatky líšok.

No na svoje si prídu i gurmáni. Lesy bohaté na zver a rieky na ryby boli už od starých čias zdrojom zdravej obživy tunajších obyvateľov. Zvlášť surský malý jeseter bol považovaný za cárske menu. Ucha z malého jesetera, kde zemiak takmer chýba, ale cibule je priam nadostač, je aj dnes na jedálnom lístku tým najväčším lákadlom. Lahôdkou je aj zajačina pripravovaná na sto spôsobov. Lahôdkou je aj „siveľ prjakineť“ - pirožky s mäsom. Nie s mletým, ale posekaným na drobné kúsky a obalené množstvom cibule. Veľa jedál z rýb si uchovalo svoju dávnu prirodzenú podobu a aj dnes sa konzumujú v surovom stave. Ako prílohy sú k všetkým jedlám podávané pečené vajcia, hríby a uhorky. Ich akseľské uhorky sú vraj najchutnejšie, a preto aj najvyhľadávanejšie v celom Rusku. A nik tu neodolá ani mlieku. Kyslé, husté a chutné „čapamo lovco“, do ktorého pridávajú ešte drobný tvaroh. Ak by ste sa pokúsili uhádnuť, čo všetko obsahujú chutné, rôznofarebné zeleninové šaláty, uľahčíme vám úlohu - cibuľu, kapustu, uhorky, červenú repu, reďkev, repu, chren, tekvicu. Ako hovoria Mordvania, na cestu sa možno vydať aj bez kúska chleba vo vrecku, no nie bez bohatej zásoby zelenej cibuľky. Márne by ste však na stole hľadali horčicu, ocot a iné koreniny. Nepatria do ich kuchyne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]