Moresnet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Neoficiálna vlajka Moresnetu (1883)

Moresnet alebo Neutrálny Moresnet bol od roku 1816 do roku 1919 maličký európsky miništát s veľkosťou asi 3,5 km², ktorý existoval iba preto, lebo jeho dvaja veľkí susedia neboli schopní sa dohodnúť, ktorému patrí, a preto sa rozhodli z neho vytvoriť neutrálne územie, na ktorého vláde by sa mohli spolupodieľať rovnakou časťou. Ležal cca 7 km juhozápadne od Aachenu, presnejšie na juh od trojmedzia hraníc Nemecka, Belgicka a Holandska na vrchu Vaalserberg.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Neutrálny Moresnet a okolie. Kliknite pre zväčšenie a prečítajte si legendu.

Po Viedenskom kongrese bola mapa Európy významne prekreslená tak, aby odrážala novú politickú rovnováhu síl. Jednou z dotknutých hraníc bola hranica medzi novým Spojeným nizozemským kráľovstvom a Pruskom. Obidve strany sa dohodli na hranici, ktorá väčšinou kopírovala staršiu. V okolí Moresnetu však nastal problém. Medzi dedinami Moresnet a Neu-Moresnet ležala bohatá zinková baňa Vieille Montagne (po francúzsky) / Altenberg (po nemecky). Obidve krajiny sa snažili začleniť tento zdroj do svojho územia keď bol v roku 1816 dosiahnutý kompromis: dedina Moresnet sama osebe pripadne Holandsku, Neu-Moresnet sa stane časťou Pruska a baňa s príľahlou dedinou Kelmis (La Calamine) sa dočasne stane neutrálnym územím pod spoločnou správou.

Nové územie malo viac menej trojuholníkový tvar, ktorého základňu tvorila hlavná cesta z Aachenu do Liège. Baňa ležala severne od tejto cesty. Okolo nej sa smerom na sever tiahli dve priame postupne sa približujúce hranice, ktoré sa pretínali na vrchu Vaalserberg. Keď v roku 1830 získalo Belgicko nezávislosť od Holandska, pripadlo územie na holandskej strane pod kontrolu belgičanov, ktorí tak obsadili miesto spolusprávcu, aj keď im holanďania kontrolu nad územím nikdy formálne nepredali. Najskôr bolo územie riadené priamo dvoma kráľovskými komisármi, po jednom od každého suseda, neskôr bola Moresnetu priznaná väčšia miera samosprávy, bola zavedená desaťčlenná rada a starosta (tiež vykonávajúci úlohu hlavy štátu), na ktorom sa spomenutí dvaja komisári dohodli.

Životu v Neutrálnom Moresnete dominovala zinková baňa ako hlavný zamestnávateľ, ktorý prilákal mnoho pracovníkov zo susedných krajín, ktorí obohatili pôvodné malé „neutrálne“ obyvateľstvo (256 osôb), aj keď celkový počet ľudí žijúcich v Moresnete nikdy neprekročil 3000. Štatút „neutrálneho“ územia mal niekoľko výhod. Medzi ne patrili nízke dane, žiadne dovozné clá z obidvoch susedných krajín a vďaka tomu nízke ceny v porovnaní s bezprostredným okolím. Väčšina služieb ako napríklad pošta bola zdieľaná medzi Belgickom a Pruskom (spôsobom podobným ako v Andore). Jednotlivcom z pôvodného „neutrálneho“ obyvateľstva bola ponechaná voľba, v ktorej armáde chcú slúžiť a pod ktorú jurisdikciu chcú patriť. Nevýhodou tohto štátu bola skutočnosť, že ľudia z Moresnetu podľa neho nemali štátnu príslušnosť a nebolo im dovolené slúžiť vo vlastnom vojsku.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

Keď bola baňa v roku 1885 vyčerpaná, zvýšila sa neistota ohľadom ďalšej existencie Neutrálneho Moresnetu. Objavili sa návrhy presadiť Moresnet ako omnoho nezávislejší subjekt, napr. založením kasína alebo poštovej služby vydávajúcej vlastné známky. Táto posledná myšlienka však bola zmarená miestnou správou. Najpozoruhodnejšia iniciatíva pochádzala od Dr. Wilhelma Mollyho, ktorý chcel z Moresnetu vytvoriť prvý svetový esperantský štát, nazvaný Amikejo („miesto priateľstva“). Národnou hymnou mal byť esperantský pochod rovnakého mena. Obdobie samostatnej existencie Moresnetu však pomaly končilo. Belgicko ani Prusko sa nikdy nevzdali pôvodného nároku na toto územie a okolo roku 1900 zaujalo najmä Prusko voči Moresnetu oveľa agresivnejší postoj a bolo obvinené zo sabotáže (napr. odpojenie elektriky a telefónu) a obštrukcie administratívnych procesov, ktorými si chcelo vynútiť riešenie problému. Keď na začiatku Prvej svetovej vojny v roku 1914 vpadla nemecká armáda do Belgicka, obsadila aj Moresnet a 27. júna 1915 ho Nemecko anektovalo.

Povojnová Versaillská zmluva v roku 1919 rozhodla, že sa Neutrálny Moresnet (spolu s časťou pruského územia južne od trojmedzia, pozri popis k mape) má stať časťou Belgicka. Nemci sa ho zmocnili ešte raz v priebehu Druhej svetovej vojny, ale po nej bol v roku 1944 znova vrátený Belgicku. Územie bývaleho Moresnetu je dnes súčasťou okresu Kelmis/La Calamine v belgických Východných kantónoch.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]