Demokracia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Demokracia (z gr. démos - ľud a kratiá - vláda[1]) je:

  • pôvodne: politické zriadenie gréckych mestských štátov, pozri aténska demokracia
  • politický systém alebo zriadenie, v ktorom je zdroj štátnej moci ľud[2]
  • forma rozhodovania, ktorá predpokladá určitú rovnosť medzi hlasujúcimi[3]

Nasledujúci text článku je primárne o druhom význame.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Demokracia má svoj pôvod v starovekom Grécku.[4] Sami predstavitelia vtedajšej politickej moci a filozofi na ňu často pozerali s nedôverou.[5] V modernom zmysle sa ako politická teória začala rozvíjať od čias renesancie, resp. ešte neskôr. Do 18. storočia bývala v písomných záznamoch spomínaná len zriedkavo. Dovtedy dominovala predstava demokracie ako vlády chudoby a davu.[2] Tento vývoj sa dá označil ako klasické chápanie demokracie (teda antické Grécko) a moderné chápanie (od 17. storočia).[6]

Delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Názory na demokraciu[7][upraviť | upraviť zdroj]

[demokracia] je zo všetkých politických systémov najviac závislá od jasného myslenia, od zopovedného a primeraného pochopenia. Ak je teda tak, dnes je najviac potrebné uviesť do poriadku a prehľadnosti pomotané tkanivo argumentov o tom, čím by demokracia mala byť, čím môže byť, čím nie je a čím by sa nemala stať. A toto by moja teória demokracie mala predovšetkým určiť
Giovanni Sartori
Ak je teda tak, dnes je najviac potrebné uviesť do poriadku a prehľadnosti pomotané tkanivo argumentov o tom, čím by demokracia mala byť, čím môže byť, čím nie je a čím by sa nemala stať… A toto by moja teória demokracie mala predovšetkým určiť. Do akej miery obrat v roku 1989 a pád komunistických režimov ovplyvní teóriu demokracie? Myslím si, že je potrebný čas, aby sa to dalo povedať. V súčasnosti je isté, že teória liberálnej demokracie obstála a naopak, teoretizovanie o komunistickej demokracii inkasovalo smrteľný úder. Znamená to, že nemá zmysel, aby sme sa v perspektíve smerom k roku 2000 natoľko zaoberali marxizmom? Na tuto otázku odpovedám, že koniec ideológie (marxizmu) má dve polohy. Ideológia sa môže oficiálne zrútiť – so sklonenou zástavou a stíchnutými bubnami – a napriek tomu prečkať nezranená vo svojich podobách, nenávistiach a láskach. Skutočná porážka v bitke môže vystupňovať potlačené fóbie. Potom je tu stále poloha recidivy, spočívajúca v tvrdení, že chyba bola v uplatnení, nie v ideách a ideáloch. V tomto prípade je dôležité ukázať, že aj idey boli nesprávne uchopené, a že to, čo bolo dnes uznané post factum, pod účinkom sily faktov, bolo už dávno presne predpovedané ante factum. Stále si teda myslím, že teória liberálnej demokracie musí byť chápaná v kontexte jej zápisov počas posledných stopäťdesiatich rokov… Chybné predstavy o demokracii ju vedú ku skaze.
Giovanni Sartori

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. demokracie. In: MALINA, Jaroslav, a kol. Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění). Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2009. ISBN 978-80-7204-560-0. S. 878-880. (po česky)
  2. a b c demokracia. In: Encyclopaedia Beliana.
  3. democrazy. In: Encyclopedia of Political Theory / Mark Bevir, editor. Thousand Oaks, Calif. : Sage Publications, c2010. ISBN 978-1-4129-5865-3. s. 357-361. (po anglicky)
  4. demokracie. In: Blackwellova encyklopedie politického myšlení / editor David Miller. Brno : Vzdělávací nadace Jana Husa, 1995. ISBN 8085617471. s. 80-85. (po česky)
  5. DEMOKRACIE. In: Oxfordský slovník světové politiky / sestavil Joel Krieger. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 122-127. (po česky)
  6. democrazy. In: The Encyclopedia of Political Science / George Thomas Kurian, editor-in-chief. Washington, D.C. : CQ Press, c2011. ISBN 978-1-933116-44-0. s. 387-390. (po anglicky)
  7. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.