Demokracia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Demokracia (z gr. démos - ľud a kratiá - vláda[1] cez franc. démocratie[2]) je:

  • pôvodne: politické zriadenie gréckych mestských štátov, pozri aténska demokracia
  • politický systém alebo zriadenie, v ktorom je zdroj štátnej moci ľud[3][pozn 1]
  • forma rozhodovania, ktorá predpokladá určitú rovnosť medzi hlasujúcimi[4]
  • podriadenie sa menšiny väčšine[5][6]

Nasledujúci text článku je primárne o druhom význame. Presné definície pozri nižšie.

Definície[upraviť | upraviť zdroj]

Odborné zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovník politického myšlení, 1989: „Demokracia znamená doslova vládu, ktorú uskutočňuje ľud ako celok (grécky démos), skôr než [vladú] akejkoľvek časti ľudi, triedy alebo určitých záujmových kruhov. Teória demokracia je nesmierne zložitá, čo je do istej miery dané problémami, ktoré sú spojené s pochopením toho, kto je ľud a ktoré skutky vlády možno pripísať skutočne skôr „jemu“ než vládnucim skupinám alebo určitým záujmom.“[7]
  • Slovník ekonomie a sociálních věd, 1995: „[demokracia je] forma spoločenského a politického usporiadania, kde každý jedinec je pánom svojho vlastného osudu i osudu celého spoločenstva a v ktorom sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého. Demokracia, ktorá sa snaží skĺbiť slobodu a rovnosť je politický ideál, ktorý spočíva na konkrétnych princípoch, ktoré sú málokedy dodržované všetky.“[8]
  • Velký sociologický slovník, 1996: „…Demokratický politický systém je ten, v ktorom:
    • 1. všetci, ktorí majú oficiálnu politickú moc sú zodpovední voličom buď priamo, alebo na základe skutočnosti, že boli ustanovení zvolenými funkcionármi;
    • 2. zvolený parlament má značnú legislatívnu a poradnú zodpovednosť;
    • 3. všetci dospelí, ktorí nie sú označení ako mentálne alebo morálne nespôsobilí, predstavujú súhrn voličov;
    • 4. voľby sa konajú v častých intervaloch, nekonajú sa pod nátlakom a nie sú poznamenané podvodmi;
    • 5. existuje dostatočná úroveň občianskych slobôd, ktorá zahŕňa nielen právo vyjadriť ústne alebo písomne svoje názory, ale aj možnosť zakladať nové politické strany, ktoré by kandidovali vo voľbách.“[9]
  • Encyklopedie politiky, 1996: „demokracia je forma politického zriadenia 1. v starovekom Grécku; 2. demokracia vo všeobecnom zmysle: prijatie zásady, že menšina sa podriaďuje väčšine, za pomoci fungovania sústavy organizačných princípov, ktoré umožňujú uplatnenie vôle väčšiny. Súčasne však k demokracii patrí ochrana určitých tzv. neodňateľných práv menšiny (tradičných občianských práv).; Moderná demokracia se opiera o štyri základné piliere: a) princíp tradičných občanských práv (…), b) princíp suverenity (…), c) princíp deľby moci (…), d) princíp realizácie vôle ľudu cestou slobodných, všeobecných, priamych a tajných volieb (parlamentný princip).“[6]
  • Oxfordský slovník světové politiky, 2000: „…Demokracie znamená formu vlády, v ktorej na rozdiel od monarchií a aristokracií, vládnu ľudia. To znamaná štát, kde existuje istá forma rovnosti medzi ľuďmi. Uznanie tohoto pravidla neznamená ešte mnoho. História idey demokracie je poznamenaná nielen konfliktnými interpretáciami, ale navyše sa miešaju dovedna grécke, rímske, stredoveké a renesančné predstavy. Vznikol z nich súhrn nejednoznačných a navzájom si odporujúcich kľúčových termínov súčasnej demokracie, napr. povaha „vlády“ a význam termínu „ľud“.“[10]
  • Všeobecný encyklopedický slovník, 2002: „demokracia - vláda ľudu; mnohoznačný termín, ktorým sa zvyčajne označuje politický princíp založený na účasti ľudu na riadení spoločnosti, podriadení väčšine a uznaní slobody a rovnosti občanov.“[11]
  • Encyclopaedia Beliana, 2003: „[demokracia je] forma politického zriadenia alebo politický systém, v ktorom zdrojom štátnej moci a jej vykonávateľom je ľud. V podmienkach demokracie vykonáva štátnu moc ľud priamo alebo nepriamo prostredníctvom svojich zástupcov.“[3]
  • Lexikón ústavného práva: „demokracia - pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine doslova znamená ľudovláda, teda taká forma štátu, ktorá vyjadruje a zabezpečuje zvrchovanosť ľudu. Základom bola priama účasť plnoprávnych občanov na štátnych záležitostiach prostredníctvom zákonodarných, výkonných a kontrolných inštitúcií. Demokracia ako forma štátu je v súčasnosti zakladá na princípe rovnosti občanov, ktorí sú zdrojom štátnej moci, princípe podriadenia sa menšiny väčšine, princípe ochrany menšín a princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znova rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie. Demokracia sa okrem toho chápe aj ako štátna forma, založená na systéme slobody a poriadku tak, aby sa zaručovali práva jednotlivcom a spoločenskej skupine (princíp právneho štátu).“[2]
  • The Cambridge Dictionary of Sociology, 2006: „…demokracia zvyčajne charakterizuje formu politickej vlády, ktorá je oprávnená a vykonávaná ľuďmi pre dobro ľudu. Demokracia je vládny model, ktorý môže byť použitý na rôzne typy politických spoločenstiev a úrovní organizácií.“[12]
  • The Blackwell Encyclopedia of Sociology, 2007: „Čo je demokracia? Rueschemeyer et al. (1992) píše o štyroch hlavných charakteristikách, ktoré majú plne rozvinuté demokracie:
    • Parlamentné alebo zjazdové zbory, ktoré majú mocenskú základňu nezávislú na prezidentoch alebo premiéroch.
    • Pravidelné, slobodné a spravodlivé voľby vládnych predstaviteľov, pričom hlasovacie právo má celá dospelá populácia.
    • Zodpovednosť jednotlivých častí vlády voči parlamentu alebo voči legislatíve.
    • Práva a slobody pre jednotlivca, ktoré sa vzťahujú na všetkých a ich všeobecné rešpektovanie.“[13]
  • Pyramída: „Štátna forma, pri ktorej vláda a zákonodarstvo vyplýva z moci ľudu. Pojem vznikol v starovekom Grécku na označenie politického zriadenia, tamojších mestských štátov (najmä Atén) v 6. - 4. stor. pr. n. l. a obnovil sa v buržoáznych revolúciách 18. a 19. storočia.
    Demokracia v poňatí marxisticko-leninského učenia je forma štátu, v ktorom sa diktatúra vládnucej triedy zabezpečuje takým spôsobom, že sa na riadení i správe štátu zúčastňujú vo väčšej-menšej miere tí jeho obyvatelia, ktorí sa v danom spoločenskom zriadení považujú za plnoprávnych občanov a ktorým sa umožňuje, aby voľne uplatňovali svoje občianske práva. Svojou podstatou je teda demokracia - ako každá iná forma štátu - diktatúrou vládnucej triedy
    …Demokracia v prenesenom zmysle znamená uznanie zásady podriadenia sa menšiny väčšine a sústavu organizačných princípov, dovoľujúcich skutočné uplatnenie vôle väčšiny.“[5]
  • Filozofický slovník, 1976: „Demokracia [je] jedna z foriem vlády, ktorá sa vyznačuje oficiálnym vyhlásením princípov podriadenia sa menšiny väčšine a uznaním slobody a rovnoprávnosti občanov.“[14]
  • Filozofický slovník, 1985: „Demokracia - vláda ľudu. Štátna forma, ktorej obsah určuje charakter daného štátu.“[15]
  • Filozofický slovník, 1994: „Demokracia - politický režim, v ktorom je suverenita uplatňovaná ľudom, tzn. súhrnom všetkých občanov prostredníctvom všeobecného hlasovacieho práva.“[16]
  • Routledge Encyclopedia of Philosophy, 1998: „Demokracia znamená vládu ľudu. Je to forma rozhodovania, ktorej význam je zreteľnejší v kontraste s konkurenčnými formami, ako sú diktatúra, oligarchia alebo monarchia. V týchto konkurenčných usporiadaniach vládne jedinec alebo vybraná skupina ľudí.“ [17]

Jazykové zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Demokracia je:

  • Krátky slovník slovenského jazyka, 2003: „1. vláda ľudu, princíp vlády väčšiny; forma štátu v rozlič. politicko-ekonomických systémoch na ňom založená; … 3. princíp rovnoprávneho uplatňovania vôle všetkých členov istej skupiny“[18]
  • Slovník súčasného slovenského jazyka, 2006: „1. princíp vlády väčšiny, účasť obyvateľov na výkone štátnej moci, vláda ľudu, prostredníctvom referenda, plebiscitu, prostredníctvom zvolených zástupcov; 2. princíp rovnoprávneho uplatňovania vôle všetkých členov istého zoskupenia alebo istej organizácie; 3. označenie štátov, v ktorých zvíťazil demokratický spôsob výkonu štátnej moci“[19]
  • Slovník cudzích slov (akademický), 2005: „1. vláda ľudu, ľudovláda, forma vlády, v ktorej najvyššia moc patrí ľudu a uskutočňuje sa buď priamou účasťou, alebo prostredníctvom volených zástupcov; štát s takou vládou; 2. princíp rovnoprávneho uplatňovania vôle všetkých členov nejakej skupiny“[20]
  • Veľký slovník cudzích slov, 2008: „demokracia: 1. vláda ľudu, 2. štátne zriadenie s pluralizmom politických strán (v parlamente) vybudované na báze ústavných demokratických práv a volieb, 3. spoločenská, sociálna a politická rovnoprávnosť občianstva“[21]
  • Slovník spisovného jazyka českého: „1. (v štáte) princíp nadvlády väčšiny menšine, vláda ľudu; štát založený na tomto princípe; 2. spôsob vedenia a práce, pri ktorom je zaručená účasť a vplyv celého kolektívu“[22]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Demokracia má svoj pôvod v starovekom Grécku.[23] Sami predstavitelia vtedajšej politickej moci a filozofi na ňu často pozerali s nedôverou.[10] V modernom zmysle sa ako politická teória začala rozvíjať od čias renesancie, resp. ešte neskôr. Do 18. storočia bývala v písomných záznamoch spomínaná len zriedkavo. Dovtedy dominovala predstava demokracie ako vlády chudoby a davu.[3] Tento vývoj sa dá označil ako klasické chápanie demokracie (teda antické Grécko) a moderné chápanie (od 17. storočia).[24]

Typy demokracií[upraviť | upraviť zdroj]

Moderné delenie[3][25][26][10][2]:


Delenie v marxizme[5][14][15]

Špeciálne typy:

Názory na demokraciu[32][upraviť | upraviť zdroj]

[demokracia] je zo všetkých politických systémov najviac závislá od jasného myslenia, od zopovedného a primeraného pochopenia. Ak je teda tak, dnes je najviac potrebné uviesť do poriadku a prehľadnosti pomotané tkanivo argumentov o tom, čím by demokracia mala byť, čím môže byť, čím nie je a čím by sa nemala stať. A toto by moja teória demokracie mala predovšetkým určiť
Giovanni Sartori
Ak je teda tak, dnes je najviac potrebné uviesť do poriadku a prehľadnosti pomotané tkanivo argumentov o tom, čím by demokracia mala byť, čím môže byť, čím nie je a čím by sa nemala stať… A toto by moja teória demokracie mala predovšetkým určiť. Do akej miery obrat v roku 1989 a pád komunistických režimov ovplyvní teóriu demokracie? Myslím si, že je potrebný čas, aby sa to dalo povedať. V súčasnosti je isté, že teória liberálnej demokracie obstála a naopak, teoretizovanie o komunistickej demokracii inkasovalo smrteľný úder. Znamená to, že nemá zmysel, aby sme sa v perspektíve smerom k roku 2000 natoľko zaoberali marxizmom? Na tuto otázku odpovedám, že koniec ideológie (marxizmu) má dve polohy. Ideológia sa môže oficiálne zrútiť – so sklonenou zástavou a stíchnutými bubnami – a napriek tomu prečkať nezranená vo svojich podobách, nenávistiach a láskach. Skutočná porážka v bitke môže vystupňovať potlačené fóbie. Potom je tu stále poloha recidivy, spočívajúca v tvrdení, že chyba bola v uplatnení, nie v ideách a ideáloch. V tomto prípade je dôležité ukázať, že aj idey boli nesprávne uchopené, a že to, čo bolo dnes uznané post factum, pod účinkom sily faktov, bolo už dávno presne predpovedané ante factum. Stále si teda myslím, že teória liberálnej demokracie musí byť chápaná v kontexte jej zápisov počas posledných stopäťdesiatich rokov… Chybné predstavy o demokracii ju vedú ku skaze.
Giovanni Sartori

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podobne Demokratie. In: Historischen Lexikon der Schweiz. Pozri aj Demokratie. In: Das Politiklexikon.
  2. Väščinou sa francúzsky model zaraďuje pod parlamentnú demokraciu.[25]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. demokracie. In: MALINA, Jaroslav, a kol. Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění). Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2009. ISBN 978-80-7204-560-0. S. 878-880. (po česky)
  2. a b c DEMOKRACIA. In: CHOVANEC, Jaroslav; PALÚŠ, Igor. Lexikón ústavného práva. 1. vyd. Bratislava : Procom, 2004. 261 s. ISBN 80-85717-13-1. S. 31.
  3. a b c d demokracia. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 2003. 12 zv. (702 s.) ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č - Eg), s. 284-285.
  4. democracy. In: Encyclopedia of Political Theory / Mark Bevir, editor. Thousand Oaks, Calif. : Sage Publications, c2010. ISBN 978-1-4129-5865-3. s. 357-361. (po anglicky)
  5. a b c demokracia. In: Pyramída.
  6. a b demokracie. In: ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. 1. vyd. Praha : Libri, 1996. 511 s. ISBN 80-85983-11-7. (po česky)
  7. DEMOKRACIE. In: SCRUTON, Roger. Slovník politického myšlení. Preklad Petr Pithart. 1. vyd. Brno : Atlantis, 1989. 183 s. ISBN 80-7108-013-6. (po česky)
  8. demokracie. In: ECHAUDEMAISON, Claude-Daniele, et al. Slovník ekonomie a sociálních věd. 1. vyd. Praha : EWA, 1995. 419 s. ISBN 80-85764-13-X. S. 50. (po česky)
  9. demokracie. In: Velký sociologický slovník. 1. vyd. Praha : Karolinum, 1996. 1627 s. ISBN 80-7184-311-3. S. 184-185. (po česky)
  10. a b c DEMOKRACIE. In: Oxfordský slovník světové politiky / sestavil Joel Krieger. 1. vyd. Praha: Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 122-127. (po česky)
  11. demokracia. In: PAULIČKA, Ivan, (ed.). Všeobecný encyklopedický slovník. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-618-3. s. 685-686.
  12. democracy. In: The Cambridge Dictionary of Sociology / general Editor Bryan S. Turner. Cambridge; New York : Cambridge University Press, 2006. ISBN 0-521-54046-1. s. 126-128. (po anglicky)
  13. democracy. In: The Blackwell Encyclopedia of Sociology / edited by George Ritzer. 1st pub. Malden, MA : Blackwell Pub., 2007. 5650 s. ISBN 978-1-4051-2433-1. s. 1000-1004. (po anglicky)
  14. a b demokracie. In: Filozofický slovník. 1. vyd. Praha: Svoboda, 1976. s. 85-86. (po česky)
  15. a b DEMOKRACIE. In: Filozofický slovník. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1985. S. 121-122. (po česky)
  16. demokracie. In: DUROZOI, Gérard; ROUSSEL, André; SOKOL, Jan. Filozofický slovník. 1. vyd. Praha : EWA, 1994. 352 s. ISBN 80-85764-07-5. S. 52. (po česky)
  17. Democracy. In: Routledge Encyclopedia of Philosophy / general editor, Edward Craig. 1st publ. London; New York: Routledge, 1998. ISBN 0415073103. (po anglicky)
  18. demokracia. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003. dostupné online
  19. demokracia. In: Slovník súčasného slovenského jazyka, 2006. dostupné online
  20. demokracia. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
  21. demokracia. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 5. revid. a dopl. vyd. Bratislava – Prešov : SAMO, 2008. 1184 s. ISBN 978-80-89123-07-0. S. 236.
  22. demokracie. In: Slovník spisovného jazyka českého. dostupné online
  23. demokracie. In: Blackwellova encyklopedie politického myšlení / editor David Miller. Brno : Vzdělávací nadace Jana Husa, 1995. ISBN 8085617471. s. 80-85. (po česky)
  24. democracy. In: The Encyclopedia of Political Science / George Thomas Kurian, editor-in-chief. Washington, D.C. : CQ Press, c2011. ISBN 978-1-933116-44-0. s. 387-390. (po anglicky)
  25. a b HLOUŠEK, Vít, ed.; KOPEČEK, Lubomír, ed. Demokracie: teorie, modely, osobnosti, podmínky, nepřátelé a perspektivy demokracie. 2. vyd. Brno: Masarykova univerzita, Mezinárodní politologický ústav, 2007. 379 s. (Sborníky; sv. č. 9). ISBN 978-80-210-4249-0. s. 193-201.
  26. Parliamentary Democracy. In: The Encyclopedia of Political Science / George Thomas Kurian, editor-in-chief. Washington, D.C. : CQ Press, c2011. ISBN 978-1-933116-44-0. s. 1176-1177. (po anglicky)
  27. KONSENZUÁLNÍ DEMOKRACIE. In: Oxfordský slovník světové politiky / sestavil Joel Krieger. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. s. 369-370. (po česky)
  28. demokracia konsenzuálna. In: PAULIČKA, Ivan, (ed.). Všeobecný encyklopedický slovník. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-618-3. s. 686.
  29. demokracia väčšinová. In: PAULIČKA, Ivan, (ed.). Všeobecný encyklopedický slovník. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-618-3. s. 686.
  30. SARTORI, Giovanni. Teória demokracie. Preklad Marianna Oravcová, Ľudomír Kovačič, Platon Baker. Bratislava : Archa, 1993. 512 s. ISBN 80-7115-049-5. S. 113-123.
  31. SARTORI, Giovanni. Teória demokracie. Preklad Marianna Oravcová, Ľudomír Kovačič, Platon Baker. Bratislava : Archa, 1993. 512 s. ISBN 80-7115-049-5. S. 241-243.
  32. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.