Petr Pithart

Petr Pithart
český politik, politológ, pedagóg, prekladateľ a právnik
Biografické údaje
Narodenie	2.1.19412. január 1941 (83 rokov) Kladno, Protektorát Čechy a Morava
Alma mater	Právniká fakulta Karlovej Univerzity v Prahe
Štátna príslušnosť	Česko
Rodina
Manželka	Drahomíra Pithartová
Deti	syn David, dcéra Klára
Odkazy
	Petr Pithart (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Doc. JUDr. Petr Pithart, Dr. h. c. (* 2. január 1941, Kladno) je český politik a právnik, ktorý slúžil ako predseda vlády Českej republiky (neskôr federálneho regiónu Česko-Slovenska) od 6. februára 1990 až do 2. júla 1992. Taktiež bol senátorom mesta Chrudim od roku 1996 až do roku 2012 a slúžil ako prezident senátu od 8. januára 1996 až do 16. decembra 1998 a potom znova od 19. decembra 2000 až do 15. decembra 2004. 1. januára 2018 slovenský prezident Andrej Kiska udelil Pithartovi Rad Bieleho Dvojkríža II. triedy.

Politická kariéra

Pithart bol členom Komunistickej strany Československa od roku 1960, bol aktívnym počas obdobia Pražskej jari a opustil túto stranu po sovietskej invázii. Neskôr bol jeden z najviac prominentných disidentov proti komunistickému režimu a bol uväznený za jeho činy, vrátane toho, že bol jeden z prvých, ktorí podpísali Chartu 77. V roku 1989 bol jedným z prominentných lídrov Občianskeho fóra, založeného na počiatku Nežnej Revolúcie. Vďaka jeho účasti na rokovaniach vedúcich k zmenám českej a slovenskej vlády bol menovaný predsedom vlády Českej socialistickej republiky.

Pithart je často charakterizovaný skôr ako filozof a mysliteľ, než taktický a charizmatický vodca. V snahe stať sa prezidentom Českej republiky vo voľbách v roku 2003 neuspel a prezidentom sa stal Václav Klaus.

V roku 1998 sa pripojil k Křesťanské a demokratické unii  – Československá strana lidová. V roku 1996 bol zvolený ako senátor. Znovuzvolený bol v rokoch 2000 a 2006. V roku 2012 odišiel do dôchodku.

Životopis

V roku 1963 sa oženil so spisovateľkou Drahomírou, rodenou Hromádkovou. Jeho otcom bol námestník ministra priemyslu, veľvyslanec v Juhoslávii a neskôr vo Francúzsku Vilém Pithart, predvojnový člen KSČ väznený za vojny s nacistami, ktorý bol po roku 1970 perzekvovaný za protest proti okupácii Československa u prezidenta de Gaulla.

Spolu s Milanom Othálom a Petrom Příhodou napísal pod pseudonymom PODIVEN knihu Češi v dějinách nové doby, v ktorej jej autori spochybňovali niektoré mýty českých moderných dejín, napríklad okolo českého národného obrodenia, vzniku moderného českého národa či povojnovom vysídlení Nemcov z Československa. Niektorí historici, napríklad historička Věra Olivová, hodnotia knihu kriticky ako nahliadanie na dejiny prizmatom univerzalistického katolicizmu, spochybňujúceho samotný vznik československého štátu a jeho predstaviteľov Masaryka a Beneša.

Niektoré svoje samizdatové diela napísal pod pseudonymom J. Sládeček.

Od roku 1990 a po svojom vládnom angažmáne pôsobil znovu od roku 1994 ako docent Právnickej fakulty Karlovej Univerzity vedúci Katedry politológie a sociológie. V medziobdobí 1992 až 1994 pôsobil na Stredoeurópskej univerzite v Prahe.

Bol dlhoročným predsedom Spoločnosti Bernarda Bolzana, ktorá sa od 90. rokov venovala podpore česko-nemeckých vzťahov.

Ocenenia

• 1991: Cena Františka Kriegla „Za občiansku statočnosť“ od Nadácie Charty 77
• 1997: Čestná medaila TGM, ktorú mu ako predsedovi senátu udelilo Masarykovo demokratické hnutie, 14. september 1997
• 2004: Rad čestnej légie IV. trieda – dôstojník, francúzska vláda
• 2004: Čestný odznak Za zásluhy o Rakúsku republiku, rakúska vláda
• 2004: Rad za zásluhy Poľskej republiky
• 2010: Umelecká cena česko-nemeckého porozumenia
• 2013: Internationaler Adalbert-Preis
• 2018: Rad Bieleho dvojkríža II. triedy – udelil slovenský prezident Andrej Kiska
• 2023: Rad bieleho leva – udelil český prezident Petr Pavel

Bibliografia

• Obrana politiky (Panorama 1990; Academia 2005)
• Osmašedesátý (Rozmluvy 1990)
• Dějiny a politika: Výbor z esejistiky (Prostor 1991)
• Po devětaosmdesátém: Kdo jsme? – Mezi vzpomínkami a reflexí: Texty z let 1992 – 1996 (Doplněk 1999)
• Češi v dějinách nové doby (Rozmluvy 1992; Academia 2003)
• Devětaosmdesátý (Academia 2009)
• Ptám se, tedy jsem: Rozhovor s Martinem T. Zikmundem (Portál 2010)
• Po Devětaosmdesátém. Rozpomínání a přemítání (Academia 2015)
• Osmašedesátý, komentované vydání (Academia 2019)

Literatúra

• KLUSÁKOVÁ, Jana; PITHART, Petr. Nadoraz : ...o Havlovi, Klausovi, Mečiarovi a revoluci, která požírá své děti. 1. vyd. Praha : PRIMUS, 1992. 111 s. ISBN 80-85625-03-2.
• TŘEŠTÍK, Michael. Kdo je kdo : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů. 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7.
• HLAVÁČEK, Petr; KYSELA, Jan. Demokracie a občanské ctnosti : k životnímu jubileu Petra Pitharta. první. vyd. Praha : Academia, 2021. 830 s. ISBN 978-80-200-3191-4.
• PROCHÁZKOVÁ, Andrea; PITHART, Petr. Podnik s nejistým koncem : knižní rozhovor s Petrem Pithartem. první. vyd. Praha : Academia, 2022. 558 s. ISBN 978-80-200-3355-0.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Pithart

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Petr Pithart na anglickej Wikipédii a Petr Pithart na českej Wikipédii.