Charta 77

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Charta 77 bola známa opozičná petícia v normalizačnom Česko-Slovensku. Názov má podľa svojho prvého dokumentu z 1. januára 1977.

Na podporu Charty 77 bola v Štokholme v roku 1978 založená Nadácia Charty 77, v novembri 1989 presťahovaná do Česko-Slovenska a po jeho rozdelení bola tiež rozdelená na slovenskú a českú Nadáciu.

Charta 77[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1976 sa spojili názorovo nesúrodé skupiny občanov, ktorí nesúhlasili s represívnym postupom mocenských orgánov proti undergroundovej skupine The Plastic People of the Universe.

Taký postup mocenských orgánov bol možný preto, že vedenie ČSSR v praxi nikdy nepristupovalo k dodržiavaniu ľudských práv tak, ako ju k tomu zaviazal prezident Gustáv Husák svojím podpisom pod medzinárodnými paktmi na Helsinskej konferencii v roku 1975.

V decembri 1976 začali byť zhromažďované podpisy občanov rôzneho politického i profesijného zamerania pod prehlásenie Charty 77.

Tí, ktorí v ňom poukazovali na to, že pakty podpísané v Helsinkách (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), ktoré boli v októbri 1976 zverejnené v Zbierke zákonov, nie sú dodržiavané a reálne tak platia iba na papieri.

Text prehlásenia bezprostredne podpísalo 242 signatárov (jeden z nich neskôr svoj podpis odvolal). Ďalšie podpisy však aj napriek represiám pribúdali. V prevažnej väčšine bolo prehlásenie podpisované iba v Česku, na Slovensku ho podpísalo iba niekoľko desiatok občanov.

Činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Charta 77 si vytýčila za cieľ viesť konštruktívny dialóg s politickou a štátnou mocou. Upozorňovala najmä na rôzne konkrétne prípady porušovania ľudských práv, viedla ich dokumentáciu a tiež navrhovala riešenia.

Chartu 77 navonok reprezentovala vždy trojica hovorcov, ktorí boli menovaní vždy na rok.

Za dobu svojej existencie sa vyjadrila k radu spoločenských problémov, ako napríklad k diskriminácii v zamestnaní a povolaní, ku slobode cestovania, ku stavu životného prostredia, k právam veriacich občanov a stavu rádov, stavu ekonomiky, problematike dôchodcov, k toxikománii a mnohým ďalším. Niekoľkokrát tiež žiadala amnestiu pre konkrétnych uväznených politických väzňov.

Od roku 1978 vydávala nezávislá skupina signatárov časopis Informácie o Charte 77 („Infoch“). V ňom boli publikované dokumenty Charty 77, vyjadrenia Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a informácie o samizdatových novinkách. Časopis bol nezávislý nielen od štátnej moci, ale aj od samotnej Charty 77. Avšak úzko spolupracoval s jej hovorcami.

Zánik[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 bola činnosť Charty 77, ktorá sa stala v 70. - 80. rokoch centrom opozície v Česko-Slovensku, oficiálne ukončená.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]