Gustáv Husák

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gustáv Husák
Husak.jpg
9. prezident Česko-Slovenska
V úrade
29. máj 1975 – 10. december 1989
Predchodca Ludvík Svoboda
Nástupca Václav Havel
Osobné informácie
Narodenie 10. január 1913
Dúbravka, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 18. november 1991 (78 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana KSČ
Manželka Magda Husáková-Lokvencová, Viera Husáková-Čáslavská
Pozri aj Politický portál

JUDr. Gustáv Husák, CSc. (* 10. január 1913, Dúbravka, dnes časť Bratislavy  –  † 18. november 1991, Bratislava) bol slovenský politik, prezident ČSSR.

Obsah

[upraviť] Život

Gustáv Husák (uprostred) na štátnej návšteve NDR v roku 1971. Zľava: Erich Honecker, Gustáv Husák a Walter Ulbricht.

V 20. rokoch bol študentom bratislavského gymnázia na Grösslingovej ulici. V roku 1929 ako šestnásťročný vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933 ako študent bratislavskej Právnickej fakulty UK do Komunistickej strany Československa. V roku 1937 ukončil štúdium [1]. V roku 1938 získal titul doktor práv a oženil s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou[2]. Mali spolu synov Vladimíra (nar. 23. októbra 1944 v Moskve) a Jána (nar. 1946). Po návrate Husáka z väzenia v roku 1960, keď pracoval najprv ako stavebný robotník, neskôr ako úradník, sa s ním Magda rozviedla (asi pred rokom 1963) a stretávala sa s Ctiborom Filčíkom (nar. 1920), ktorého na Novej Scéne aj režírovala. Po tom čo v roku 1966 zomrela sa po Husákovom boku najprv občas a potom častejšie od roku 1968 [3] začala objavovať o desať rokov od neho mladšia redaktorka a prekladateľka Viera Millerová, rodená Čáslavská, ktorá sa v roku 1967 rozviedla s predchádzajúcim manželom právnikom Jozefom Millerom. Ich svadba v roku 1973 [4] prebehla nenápadne a bez publicity - okrem ženícha a nevesty sa jej zúčastnili len dvaja svedkovia - zamestnanci Úradu predsedníctva vlády. Druhá manželka zomrela 20. októbra 1977 po havárii vrtuľníka na Bratislavskom letisku. Vrtuľník ju prevážal po zranení, ktoré utrpela v Bardejovských kúpeľoch, do nemocnice v Bratislave. Ako vyplýva z rozhovoru syna Vladimíra[5] Husák sa aj po odchode z politiky "zaujímal o dianie v spoločnosti, pravidelne sledoval tlač, televíziu, rozhlas. Musím však povedať, že jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval. Pre mňa bolo zarážajúce, že takú významnú osobnosť, keď bol už voľný a ničím neviazaný, nenavštívil žiaden historik. Historici sa mohli pritom veľa dozvedieť. Preto som sa rozhodol osloviť Viliama Plevzu, ktorý pripravil knihu aj na základe rozhovorov s otcom." Ani po politických zmenách nezapochyboval o ideológii komunizmu: "Z vlastnej osobnej a historickej skúsenosti bol presvedčený o správnosti socialistického modelu spoločnosti."


Husák bol funkcionár Zväzu slovenského študentstva. Príslušník skupiny DAV. Člen 5.ilegálneho vedenia KSS, spolutvorca Vianočnej dohody. Počas druhej svetovej vojny bol odporcom prvej Slovenskej republiky - bol členom hnutia odporu a aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, a povereníkom pre veci vnútorné. Na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici zvolený za podpredsedu KSS (17. september 1944). Iniciátor vydávania povstaleckej Pravdy (9. september -25. októbra 1944) v Banskej Bystrici. Z tejto doby je zachovaný aj Husákov list, v ktorom odporúča, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu.[chýba zdroj] Neskôr zastával stanovisko, že Slovensko je nedeliteľnou súčasťou Česko-Slovenska a v tomto zväzku má mať značnú autonómiu.

Po oslobodení účastník rokovaní o obnove ČSR v Moskve, pripravoval komunistický prevrat na Slovensku. Po druhej svetovej vojne v prvých parlamentných voľbách v máji v roku 1946 víťazí na Slovensku Demokratická strana (na rozdiel od Česka, kde víťazia komunisti. Aj napriek tomu (po podpise tzv. tretej pražskej dohody) všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady podliehajú schváleniu česko-slovenskej vlády. Husák sa stal predsedom Zboru povereníkov.

Na jeseň v roku 1947 Gustáv Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov, viedol tak potom slovenský ZNB (políciu), ako aj ŠtB (tajnú políciu).

Po komunistickom prevrate v roku 1948 bol spočiatku politicky úspešný, ale v roku 1950 bol s Vladimírom Clementisom, Lacom Novomeským a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári v roku 1951 bol zatknutý a v apríli 1954 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami odsúdili na doživotie. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.

V roku 1960 po rozsiahlej amnestii prezidenta Antonína Novotného bol Husák prepustený a v roku 1963, na základe výsledkov činnosti barnabitskej komisie v plnom rozsahu rehabilitovaný. V priebehu 60. rokov bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v KSČ, v období Pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec Alexandra Dubčeka. V apríli v roku 1968 sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky. Pred okupáciou bol oveľa radikálnejší než umiernený Dubček. Ešte v utorok 20. augusta 1968 v Žiari nad Hronom vystúpil s najradikálnejším proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakovo vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe.

Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po vstupe spojeneckých armád vstup odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného Biľaka a z jeho poverenia riadil Hruškovič, ktorý oznámil vstup armád a predložil text pozývacieho listu tvrdiac „V Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a že proti boli iba Smrkovský a Kriegel“. Potom sa šesť z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli Falťan, Daubner, Turček a Ťažký). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, Viktor Pavlenda a Jozef Zrak sa spamätali a zatelefonovali Gustávovi Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text: Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom…

Na moskovských rokovaniach v auguste roku 1968 Husák „zmenil kurz“ a stal sa Brežnevovým spojencom. V roku 1969 sa dostáva na čelo KSČ - do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. V roku 1975, po abdikácii prezidenta Ludvíka Svobodu, sa na nasledujúcich štrnásť rokov stal prezidentom Česko-Slovenska. 9. januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním Hrdina ZSSR.

V novembrových dňoch bol jedným z komunistických politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím. Po novembrových udalostiach v roku 1989 Gustáv Husák vymenoval 10. decembra 1989 Čalfovu "vládu národného porozumenia" a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky.

Literárne činný, autor memoárovej knihy o SNP, politických úvah, statí a prejavov.

Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave.

[upraviť] Funkcie

Gustáv Husák v NDR
Husák na návšteve Rumunska v roku 1977 zachytený spoločne s diktátorom Ceauşescueskem
Fotografie, ktorá zachytáva exkurziu v továrni na vozy Dacia, Rumunsko

Komunistická strana Česko-Slovenska

  • jar 1945: člen Dočasného ústredného výboru (zriadený na oslobodenej časti Česko-Slovenska)
  • 1949-1951 a 1968 (August 31)-1989: člen Ústredného výboru (okrem rokov 1949-1951) a člen jeho Predsedníctva
  • 1969 (apríl)-1987: vodca strany („prvý tajomník“, od 1971 "generálny tajomník")
  • 1987 (17. december): abdikoval z funkcie generálneho tajomníka (nastúpil Miloš Jakeš)

Komunistická strana Slovenska

  • 1939 - 1945: jeden z jej vedúcich predstaviteľov
  • 1943 - 1944: člen 5. ilegálneho ústredného výboru
  • 1944 - 1950 a 1968 - 1971: člen ústredného výboru
  • 1944 - 1945: podpredseda
  • 1968 (28. august) - 1969: vodca strany („prvý tajomník“)

Slovenská národná rada

  • 1943 - 1944: jeden z jej hlavných organizátorov
  • 1944 - 1950 a 1968 (december) - 1971: poslanec
  • 1944 - 1950: člen predsedníctva
  • 1944 - 1945: podpredseda

Zbor povereníkov

  • 1944 - 1945: povereník vnútra
  • 1945 - 1946: povereník dopravy a techniky
  • 1946 - 1950: predseda zboru povereníkov
  • 1948 - 1950: povereník pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu

Národné zhromaždenie, od roku 1968 Federálne zhromaždenie

  • 1945 - 1951 a 1968 - 1975: poslanec
  • 1969 - 1975: člen predsedníctva

Česko-slovenská vláda

  • 1968 (apríl - december): podpredseda

Prezident Česko-Slovenska

  • 1975 - 1989: prezident Česko-Slovenska

[upraviť] Dielo

Mnohé jeho diela vyšli aj v českom a niekedy aj v maďarskom jazyku.

  1. Gustáv Husák: Zápas o zajtrajšok - Bratislava : Obroda, 1948. - 284 s.
  2. Gustáv Husák: K roľníckej otázke na Slovensku - Bratislava : Pravda, 1948. - 118 s.
  3. Gustáv Husák: Žiadosť o úplnú stranícku rehabilitáciu (list ÚV KSČ z 1. mája 1963), nepublikované - 134 s. [6]
  4. Gustáv Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní - Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1964. - 617 s.
  5. Gustáv Husák: O Slovenskom národnom povstaní - Bratislava : ideologické oddelenie ÚV KSS a ústav dejín KSS, júl 1969. - 134 s.
  6. Gustáv Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní 2. vydanie' - Bratislava : Epocha, 1969. - 632 s.
  7. Gustáv Husák: State a prejavy: apríl 1969 - apríl 1970 - Bratislava : Epocha, 1970. - 390 s.
  8. Gustáv Husák: Vybrané prejavy: máj 1970-december 1971 - Bratislava : Pravda, 1972. - 389 s.
  9. Gustáv Husák: Budúcnosť patrí mladým: Výber z prejavov k mládeži 1969-1972 - Bratislava : Smena, 1973. - 130 s.
  10. Gustáv Husák: Z bojov o dnešok: 1944-1950' - Bratislava : Pravda, 1973. - 433 s.
  11. Gustáv Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní 3. vydanie - Bratislava : Pravda, 1974. - 683 s.
  12. Gustáv Husák: K Slovenskému národnímu povstání - Praha : Mladá fronta, 1974. - 65 s.
  13. Gustáv Husák: Prejavy a state: február 1972-jún 1974 - Bratislava : Pravda, 1976. - 423 s.
  14. Gustáv Husák: Prejavy a state: august 1974-apríl 1976 - Bratislava : Pravda, 1977. - 432 s.
  15. Gustáv Husák: Budúcnosť patrí mladým: Výber z prejavov k mládeži 1969-1977 - Bratislava : Smena, 1977. - 248 s.
  16. Gustáv Husák: Prejavy a state: máj 1976-december 1978 - Bratislava : Pravda, 1979. - 483 s.
  17. Gustáv Husák: Prejavy a state: január 1979-apríl 1981' - Bratislava : Pravda, 1982. - 433 s.
  18. Gustáv Husák: O odboroch: Vybrané prejavy a state 1944-1981 - Bratislava : Práca, 1982. - 514 s.
  19. Gustáv Husák: O obrane a ochrane socializmu: Výber z prejavov a statí 1969-1981 - Praha: Naše vojsko, 1982. - 512 s.
  20. Gustáv Husák: Výber z prejavov a statí, Zväzok 1: apríl 1969-december 1972 - Bratislava : Pravda, 1982. - 544 s.
  21. Gustáv Husák: Výber z prejavov a statí, Zväzok 2: február 1973-apríl 1981 - Bratislava : Pravda, 1982. - 542 s.
  22. Gustáv Husák: Prejavy a state: máj 1981-december 1983 - Bratislava : Pravda , 1985 - 457 s.
  23. Gustáv Husák: O československo-sovietskom priateľstve, spojenectve a spolupráci - Praha : Lidové nakladatelství, 1985. - 221 s.
  24. Gustáv Husák: Z prejavov a statí: január 1984-jún 1987 - Bratislava : Pravda, 1987. - 453 s.

[upraviť] Literatúra o G. Husákovi

  1. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991
  2. Milan Hübl: Cesty k moci. - Naše Vojsko. Praha, 1990. ISBN 80-206-0208-9
  3. Pešek Jan a kol.: Aktéri jednej éry na Slovensku 1948:1989. Vyd. Michala Vaška, Prešov 2003
  4. Viliam Plevza: Trvalé Hodnoty I, II - Pravda. Bratislava, 1976
  5. Uher Ján: Zo zákulisia rehabilitácií. Kalligram, Bratislava 2001
  6. Rychlík Jan: Duben 1969 : Anatomie jednoho mocenského zvratu. Doplněk, 2009
  7. Ladislav Holdoš, Karel Bartošek: Svědek Husákova procesu vypovídá. Naše Vojsko, Praha, 1991
  8. Andrej Ferko: Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi. Forte Extra, Bratislava, 1997
  9. Lubomír Štrougal: Paměti a úvahy. Epocha, Praha, 2009

[upraviť] Televízne dokumenty o G. Husákovi

  1. Historická panoráma - Svedectvo o dr. Gustávovi Husákovi (TV film), 2000
  2. Petr Lokaj: Ta lidská bezmoc moci, 2006
  3. Robert Sedláček, Michal Kubala: Portrét člověka: V hlavní roli Gustáv Husák
  4. Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč: Čierne dni (mimoriadne vydanie – Týždeň vo filme), 1968; na DVD August 1968: Očami slovenských dokumentaristov, Slovenský filmový ústav a Petit Press, 2008

[upraviť] Inscenácie o G. Husákovi

  1. Milan Ferko, Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi (televízna hra, 1996)
  2. Divadlo Aréna: Dr. Gustáv Husák: Väzeň prezidentov - prezident väzňov

[upraviť] Referencie

  1. ↑ http://int-app2.rec.uniba.sk/AbsolventiWeb/index.do
  2. ↑ www.osobnosti.sk - Gustáv Husák prístup: 15.9.2009
  3. ↑ http://zpravy.idnes.cz/viera-husakova-se-na-prazsky-hrad-provdala-fjt-/domaci.aspx?c=A080204_095401_domaci_adb Viera Husáková se na Pražský hrad provdala
  4. ↑ Osamělý vlk z hradu, časopis Týden 45/2011 str.32
  5. ↑ http://www.sme.sk/c/2325941/dve-manzelky-gustava-husaka.html Dve manželky Gustáva Husáka
  6. ↑ anglická verzia online

[upraviť] Literatúra

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

z • d • u
Prezidenti Česko-Slovenska
Prezidentská vlajka od 1918 do 1960

Tomáš Garrigue Masaryk (1918 – 1935)  · Milan Hodža* (1935)  · Edvard Beneš (1935 – 1938)  · Jan Syrový* (1938)  · Emil Hácha (1938 – 1939)  · Edvard Beneš** (1940/1945 – 1948)  · Klement Gottwald (1948 – 1953)  · Antonín Zápotocký (1953 – 1957)  · Viliam Široký* (1957)  · Antonín Novotný (1957 – 1968)  · Jozef Lenárt* (1968)  · Ludvík Svoboda (1968 – 1975)  · Gustáv Husák (1975 – 1989)  · Marián Čalfa* (1989)  · Václav Havel (1989 – 1992)  · Jan Stráský* (1992)

 Prezidentská vlajka od 1960 do 1989
* úradujúci prezidenti, ** od 1940 v exile a od 1945 znova vo funkcii
z • d • u
Predsedovia vlády Slovenska
Dočasná vláda pre Slovensko*
Slovenská republika rád Red flag.svg
Autonómne Slovensko*

Jozef Tiso (1938 – 1939) · Jozef Sivák (1939) · Karol Sidor (1939)
Prvá slovenská republika Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg

Jozef Tiso (1939) · Vojtech Tuka (1939 – 1944) · Štefan Tiso (1944 – 1945)
Predsedovia Zboru povereníkov*

Karol Šmidke (1945 – 1946) · Gustáv Husák (1946 – 1950) · Karol Bacílek (1950 – 1951) · Július Ďuriš (1951 – 1953) · Rudolf Strechaj (1953 – 1960)
Slovenská socialistická republika*

Štefan Sádovský (1969) · Peter Colotka (1969 – 1988) · Ivan Knotek (1988 – 1989) · Pavel Hrivnák (1989) · Milan Čič (1989 – 1990)
Slovenská republika*

Vladimír Mečiar (1990 – 1991) · Ján Čarnogurský (1991 – 1992) · Vladimír Mečiar (1992)
Slovenská republika Flag of Slovakia.svg

Vladimír Mečiar (1993 – 1994) · Jozef Moravčík (1994) · Vladimír Mečiar (1994 – 1998) · Mikuláš Dzurinda (1998 – 2006) · Robert Fico (2006 – 2010) · Iveta Radičová (2010 – )
*boli ako súčasť Česko-Slovenska Flag of Czechoslovakia.svg

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gust%C3%A1v_Hus%C3%A1k&oldid=4125612“
Osobné nástroje
Menné priestory

Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch