Iveta Radičová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Iveta Radičová
rod. Karafiátová
Iveta Radičová v roku 2010
Iveta Radičová v roku 2010
bývalá predsedníčka vlády Slovenskej republiky
V úrade
8. júl 20104. apríl 2012
Predchodca Robert Fico
Nástupca Robert Fico
bývalá ministerka obrany
V úrade
28. november 20114. apríl 2012
Predchodca Ľubomír Galko
Nástupca Martin Glváč
bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenska
V úrade
17. október 20054. júl 2006
Predchodca Ľudovít Kaník
Nástupca Viera Tomanová
Osobné informácie
Narodenie 7. december 1956 (57 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická strana VPN (1990-1992)
SDKÚ-DS (2006-2012)
Alma mater Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia vedecká pracovníčka, sociologička
Manžel Stano Radič (1980-2005)
Partner Marián Balász (2012-)
Deti Eva
Pozri aj Politický portál

Prof. PhDr. Iveta Radičová, Ph.D., rod. Karafiátová[1] (* 7. december 1956, Bratislava) je slovenská sociologička. V rokoch 20052006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, v rokoch 2010 až 2012 predsedníčka vlády Slovenskej republiky. Bola tiež podpredsedníčka politickej strany SDKÚ-DS. V roku 2009 neúspešne kandidovala na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru v roku 2014 odmietla.

Profesionálna kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Iveta Radičová so svojim psom Denym

V rokoch 19901992 bola členkou VPN. Až do roku 2005 sa venovala profesionálnej kariére. Vo vláde Mikuláša Dzurindu bola po demisii Ľudovíta Kaníka stranou SDKÚ-DS nominovaná na post ministerky práce, rodiny a sociálnych vecí. Do funkcie ju prezident vymenoval 17. októbra 2005. Po uplynutí funkčného obdobia v júli 2006 sa v novembri 2006 stala členkou SDKÚ-DS. Na kongrese strany 17. novembra 2006 bola zvolená za podpredsedníčku strany pre sociálne veci a zdravotníctvo.

Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou národnej rady za SDKÚ-DS. Na kandidátke SDKÚ-DS bola ako nestraníčka, získala najviac preferenčných hlasov spomedzi kandidátov strany. Bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. Iveta Radičová sa v sociálnej politike orientuje predovšetkým na oblasť zamestnanosti, na problémy sociálne znevýhodnených skupín a na ochranu práv detí.

V prezidentských voľbách v roku 2009 kandidovala s podporou strán SDKÚ-DS, SMK, KDH, OKS, SaS a Ligy. Z druhého miesta prvého kola voľby postúpila do druhého kola, v ktorom získala podporu 44,47 % voličov. Vo voľbe neuspela a prezidentom sa stal Ivan Gašparovič.

Iveta Radičová sa 23. apríla 2009 vzdala poslaneckého mandátu po tom, ako vyšlo najavo, že neoprávnene hlasovala za poslankyňu SDKÚ-DS Tatianu Rosovú.[3]

8. júla 2010 ju prezident Ivan Gašparovič vymenoval za predsedníčku vlády Slovenskej republiky.

Po hlasovaní v Národnej rade o dôvere vláde hlasovalo zo 126 poslancov 55 za a 9 sa zdržalo. Vláda Ivety Radičovej tak nezískala potrebných 76 hlasov, stratila dôveru parlamentu a padla. Otázka jej dôvery bola spojená s otázkou prijatia eurovalu.[4]

Návrat na akademickú pôdu[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení aktívnej politickej kariéry sa Iveta Radičová plánuje vrátiť na svoju alma mater. Na St Anthony College Oxfordskej univerzity by mala prednášať od októbra 2012.[5] Prednášala tu už aj 11. novembra 2011. Témou prednášky bolo „Restoring Trust - a talk on Slovakia and the current European Economic Crisis“.[6] Počas jarného trimestra v roku 2013 prednášala šesťkrát na University of Oxford a dvakrát na iných univerzitách.[7] Popritom mávala pravidelné seminára v European Study Centre na St. Antony College. Jej výskum bol „ERC Project on Media and Democracy in Central and Eastern Europe“ na Katedre politiky a medzinárodných vzťahov.[7] Pôsobí ďalej na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.[8] V akademickom roku 2013/2014 spoluvyučuje predmet o politike EÚ.[9]

Kandidatúra na prezidentské voľby 2014[upraviť | upraviť zdroj]

Kandidatúru na prezidentku vo voľbách v roku 2014 Radičová odmietla už v septembri 2012.[10] V decembri 2012 prezídium SDKÚ-DS podporilo návrh Pavla Freša, že Radičová je najvhodnejšou kandidátkou do prezidentských volieb.[11] Samotná Radičová však kandidatúru odmietla.[11] Svoj zámer nekandidovať potvrdila opäť vo februári 2013.[12] Vo viacerých prieskumoch volebných preferencií získava dobré umiestnenie. V prieskume agentúry MVK z júna 2012 by voľby vyhrala s 33,8% voličskej podpory, pred súčasným premiérom Robertom Ficom s 30,1% a na treťom mieste by sa umiestnil Ján Čarnogurský s 14,9% hlasov.[13]

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Iveta Radičová je vdova, jej manželom bol humorista Stano Radič. S dcérou Evou žije v Novej Dedinke, okres Senec. Od roku 2006 do roku 2009 žila s partnerom Jánom Riapošom.[14] [15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Iveta Radičová Online [online]. radicova.sk. Dostupné online.
  2. Vymenovanie vysokoškolských profesorov [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online.
  3. Iveta Radičová sa vzdala poslaneckého mandátu [online]. sme.sk, 23.4.2009. Dostupné online.
  4. Minúta po minúte: Vláda padla, euroval neprešiel [online]. sme.sk, 11.10.2011, rev. 2011-10-11, [cit. 2011-10-11]. Dostupné online.
  5. Na Radičovej prednášky v Oxforde sa chystá aj Cameron [online]. Denník SME, 25.2.2012, [cit. 2012-02-25]. Dostupné online.
  6. News for 2011 [online]. St Anthony College, Oxfordská univerzita miesto = Oxford, Anglicko, [cit. 2012-02-25]. Dostupné online. (anglický)
  7. a b Working Activities [online]. Bratislava : Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. (anglický)
  8. Pracovníci [online]. Bratislava : Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. (anglický)
  9. Study plan - Approved [online]. Bratislava : Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, [cit. 2013-10-28]. Dostupné online. (anglický)
  10. Radičová nebude kandidovať za prezidentku [online]. TA3, 03.09.2012, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  11. a b TÓDOVÁ, PRUŠOVSKÁ, Monika, Veronika. SDKÚ chce za prezidentku Radičovú, tá odmieta kandidovať [online]. Petit Press, 10.12.2012, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online.
  12. TÓDOVÁ, Monika. Radičová píše z Oxfordu: Nie som už Frešovi povedala a nezmením to [online]. Petit Press, 12.10.2012, [cit. 2013-01-17]. [t Dostupné online.]
  13. Ak by Radičová kandidovala, vyhrala by prezidentské voľby [online]. TA3, 11.07.2012, [cit. 2013-01-09]. Dostupné online.
  14. PETKOVÁ, Zuzana. Radičová o rozchode s Riapošom: Čelili sme útokom [online]. pravda.sk, 22.6.2009, [cit. 2009-07-21]. Dostupné online.
  15. Slovensko podľa Radičovej potrebuje zmenu [online]. sme.sk. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]