Vladimír Mečiar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimír Mečiar
 Bývalý premiér Slovenskej republiky
Slovensko Bývalý premiér Slovenskej republiky
3. predseda vlády Slovenska
V úrade
13. december 199429. október 1998
Predchodca Jozef Moravčík
Nástupca Mikuláš Dzurinda
1. predseda vlády Slovenska
V úrade
1. január 199314. marec 1994
Nástupca Jozef Moravčík
Bývalý minister vnútra Slovenska
V úrade
11. január 199026. jún 1990
Predchodca Milan Čič
Nástupca Anton Andráš
Osobné informácie
Narodenie 26. júl 1942 (72 rokov)
Zvolen, Slovenská republika
Politická strana KSČ
VPN
HZDS (1991-2003)
ĽS-HZDS (2003-2013)[1]
Alma mater Právnická fakulta, Univerzita Komenského
Profesia právnik
Manželka Margita Mečiarová
Pozri aj Politický portál

JUDr. Vladimír Mečiar, Dr. h. c. (* 26. júl 1942, Zvolen) je bývalý slovenský politik. Bol prvým a tretím predsedom vlády Slovenskej republiky v 90. rokoch 20. storočia, často označovaný za autoritatívneho politika. S obdobím jeho vládnutia sú spojené viaceré závažné politické i ekonomické kauzy na Slovensku po novembri 1989. Vyšetrenie a objasnenie niektorých z nich znemožnil prijatím tzv. Mečiarových amnestií[2] v roku 1998. Bol jediný predseda ĽS-HZDS od jeho založenia v roku 1991 až do septembra 2013. [3]

Prednovembrové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení strednej školy pracoval najprv ako referent, neskôr ako tajomník odboru Miestneho hospodárstva na ONV v Žiari nad Hronom. Angažoval sa v aparáte Československého zväzu mládeže. V roku 1962 sa stal členom KSČ. Pre odpor voči vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 musel z postov odísť a v roku 1970 bol vylúčený zo strany. Nastúpil do Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom, kde pracoval ako tavič a popri práci diaľkovo vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdií v roku 1974 nastúpil do závodu Skloobal Nemšová, kde pracoval ako podnikový právnik.

Ponovembrové obdobie vo Federácii[upraviť | upraviť zdroj]

Po Nežnej revolúcii vznikla v slovenskej časti federácie 12. decembra 1989 vláda národného porozumenia, ktorú vytvorili predstavitelia Verejnosti proti násiliu spolu s členmi KSS. Keďže sa predstavitelia VPN nezhodli na tom, koho nominovať na post ministra vnútra, túto funkciu dočasne zastával predseda vlády Milan Čič. Začiatkom roku 1990 urobila VPN „konkurz“ na ministra vnútra, v ktorom na odporúčanie Alexandra Dubčeka zvíťazil neznámy právnik z Nemšovej – Vladimír Mečiar a 11. januára 1990 nastúpil do funkcie ministra vnútra a životného prostredia Slovenska.[4]

Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 vytvorila vládu na Slovensku koalícia VPN, Kresťanskodemokratické hnutie a Demokratická strana. Vďaka popularite sa po voľbách ocitol v roli hlavného a de facto jediného kandidáta víťaznej VPN na predsedu slovenskej vlády v rámci česko-slovenskej federácie. V tejto funkcii pôsobil od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991. Začiatkom roku 1991 sa dostal do sporu s vedením VPN. Tretieho marca vystúpil Milan Kňažko s vyhlásením, že sa vedenie strany na čele s Fedorom Gálom snaží obmedzovať Mečiara v práci a cenzuruje ho. V reakcii na to vytvoril Mečiar 5. marca platformu Za demokratické Slovensko (VPN-ZDS), do ktorej prešla značná časť členov VPN. Po vyostrení konfliktu s vedením VPN ho parlament koncom marca odvolal z funkcie predsedu vlády. Platforma ZDS sa po tomto pretransformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko. Vladimír Mečiar bol 22. júna 1991 zvolený za predsedu HZDS.

Predsedom vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách roku 1992, v ktorých HZDS zvíťazilo, sa 24. júna 1992 znova stal predsedom vlády Slovenska (najprv v rámci Česko-Slovenska, od 1. januára 1993 samostatného Slovenska). Ako predseda Slovenskej vlády sa podieľal na rokovaniach s českými predstaviteľmi ohľadom rozdelenia Česko-Slovenska[5]. Úrad predsedu vlády zastával do 14. marca 1994, kedy bola jeho vláda odvolaná a nastúpila vláda Jozefa Moravčíka. Po voľbách koncom roka 1994, v ktorých jeho strana opäť zvíťazila, bol od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998 znovu predsedom vlády SR.

V opozícii: obdobie po roku 1998[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách v roku 1998, v ktorých opäť tesne zvíťazil, nebola jeho strana schopná vytvoriť koalíciu a preto sa predsedom vlády stal Mikuláš Dzurinda. Vladimír Mečiar, hoci bol lídrom kandidátky HZDS, do poslaneckej lavice nezasadol. Vzdal sa funkcie poslanca a na jeho miesto nastúpil ako náhradník Ivan Lexa.

Kandidatúra na prezidenta 1999[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom kole prezidentský volieb v roku 1999 Vladimír Mečiar získal 37,23% hlasov čím sa umiestnil na druhom mieste.[6] V druhom kole získal s 42,81% hlasov opäť druhé miesto, voľby vyhral a prezidentom sa stal Rudolf Schuster.[7]

HZDS pod vedením Vladimíra Mečiara zvíťazilo aj v parlamentných voľbách v roku 2002, ale znovu nebolo schopné vytvoriť vládu a preto zostalo naďalej v opozícii. Vládu vytvorila opäť koalícia na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. V roku 2003 bolo HZDS premenované na ĽS-HZDS.

Prezidentské voľby 2004[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom kole prezidentský volieb v roku 2004 Vladimír Mečiar získal 22,28% hlasov čím sa umiestnil na druhom mieste.[8] V druhom kole získal s 40,08% hlasov opäť druhé miesto, voľby vyhral a prezidentom sa stal Ivan Gašparovič.[9]

Opäťovne zvolený za predsedu[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Mečiar bol opätovne zvolený za predsedu ĽS-HZDS aj 4. júna 2005 na sneme strany v Prešove. Bol jediným kandidátom na funkciu predsedu a hlasovalo za neho 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Vladimír Mečiar bol lídrom HZDS 14 rokov. Počas výkonu funkcie našiel iba dvakrát vyzývateľa na súboj o predsednícku stoličku - v roku 1993 sa o to na republikovom sneme v Trnave pokúsil Milan Kňažko a v roku 2007 Viliam Veteška, ktorý musel pre zdravotné komplikácie tesne pred snemom z kandidatúry odstúpiť.

Vo voľbách v roku 2010 ĽS-HZDS nezískalo ani 5% hlasov a žiadni jeho kandidáti sa tak nedostali do parlamentu.

Ukončenie politickej kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Pred konaním parlamentných volieb v roku 2012 Mečiar oznámil odchod vedenia strany, vrátane jeho osoby, v deň po voľbách v prípade, že HZDS-ĽS nedosiahne dobrý výsledok. Strana nedostala podporu ani 1% voličov. Svoj odchod oznámil 26. apríla na rokovaní straníckeho grémia.[10] Oficiálne sa jeho pôsobenie vo funkcii predsedu skončilo 7. septembra 2013 dňom konania republikového snemu ĽS-HZDS.[3]

12. decembra 2013 vystúpil zo strany. [11]

V roku 2013 o ňom Tereza Nvotová natočila dokumentárny film.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vladimír Mečiar ukončil členstvo v HZDS
  2. Mečiarove amnestie naďalej platia. aktuality.sk, 29. 4. 2013. Dostupné online.
  3. a b Mečiar už nie je predsedom HZDS, stranu riadi grémium [online]. www.sme.sk, 7.9.2013, [cit. 2013-09-11]. Dostupné online. ((po slovensky))
  4. Vláda Slovenskej republiky od 12. 12. 1989 do 26. 6. 1990 [1]
  5. TASR. Klaus po 20 rokoch priznal: Mečiar nechcel rozdelenie Československa [online]. teraz.sk, 19.08.2012, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online.
  6. Voľba prezidenta '99 - number and share of valid votes for the SR [online]. Štatistický úrad SR, rev. 1999-05-30, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.
  7. Voľba prezidenta '99 - počet a podielov hlasov za SR, 2.kolo [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2004-04-18, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.
  8. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov za SR [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2004-04-18, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.
  9. Počet a podiel hlasov odovzdaných pre kandidátov za SR, 2.kolo [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2004-04-18, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.
  10. HZDS si zrejme do leta nového predsedu nezvolí [online]. Denník SME, 15.5.2012, [cit. 2012-05-15]. Dostupné online.
  11. Mečiar vystúpil z HZDS. Vedenie hovorí o konci strany [online]. www.sme.sk, 13.12.2013, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
  12. KREKOVIČ, Miloš. Pustil ju do Elektry, natočila dokument. Bol Mečiar krotký muž alebo diktátor? [online]. Petit Press, 17.11.2013, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]