Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002
Prvá vláda Mikuláša Dzurindu | ||||||||
Mikuláš Dzurinda, predseda vlády | ||||||||
Štát | Slovensko | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Zloženie | ||||||||
Predseda | Mikuláš Dzurinda | |||||||
Podpredsedovia | Pál Csáky, Ľubomír Fogaš, Pavol Hamžík, Mária Kadlečíková, Ivan Mikloš | |||||||
Politické subjekty | SDK / SDKÚ, SDĽ, SOP, SMK | |||||||
Vznik | ||||||||
Vymenovaná | Jozefom Migašom 30. októbra 1998 | |||||||
Koniec v úrade | 15. októbra 2002 | |||||||
Poradie | ||||||||
siedma | ||||||||
| ||||||||
Parlament | ||||||||
Opozícia | HZDS, SNS | |||||||
Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002, resp. prvá vláda Mikuláša Dzurindu bola vláda, ktorá vznikla po parlamentných voľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnili 25. a 26. septembra 1998. Viedol ju Mikuláš Dzurinda.
Predsedom vlády bol Mikuláš Dzurinda. Hoci parlamentné voľby vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom, vládu tvorila Slovenská demokratická koalícia (SDK), Strana demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP). Samotná SDK predstavovala koalíciu strán DÚ, KDH, DS, SDSS a SZS. Táto vláda získala označenie „Vláda zmeny“, čo bol tiež slogan z volebnej kampane SDK.
Vláda mala 20 členov, z ktorých pôvodne 9 ovládala SDK, 6 SDĽ, 3 SMK a 2 SOP. Neskôr bol pomer zmenený na 8:6:4:2.
Vládna koalícia mala v parlamente drvivú väčšinu poslancov, vďaka svojej trojpätinovej väčšine sa jej tak podarilo napríklad presadiť návrh zákona na priamu voľbu prezidenta.
Zloženie vlády [1]
[upraviť | upraviť zdroj]Dôležité rozhodnutia vlády
[upraviť | upraviť zdroj]Vláda 14. septembra 1999 rozhodla o postupnom odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach s inštalovaným výkonom 880 MW ešte pred uplynutím ich doby technickej životnosti. Zaviazala sa prvý blok uzavrieť najneskôr do 31. decembra 2006 a druhý blok do 31. decembra 2008. Odstavenie blokov bolo jednou z podmienok pozvania Slovenska na rozhovory o vstupe do Európskej únie.[2]
Hoci Slovensko v roku 1999 nebolo členom NATO, súhlasom na využívanie vzdušného priestoru pre lietadlá NATO umožnilo bombardovanie Juhoslávie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Vláda Slovenskej republiky od 30. 10. 1998 do 15. 10. 2002 [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, [cit. 2019-05-11]. Dostupné online.
- ↑ Elektráreň V1 by mohla vyrábať elektrinu aj v súčasnosti. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2019-09-29. Dostupné online [cit. 2019-10-03].
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SCHMÖGNEROVÁ, Brigita. Kniha o vládnutí. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2016. 1111 s. ISBN 978-80-224-1496-8.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998
- Zoznam poslancov NR SR (1998 – 2002)
- Politický vývoj Slovenska od roku 1989
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vláda Slovenskej republiky od 30. 10. 1998 do 15. 10. 2002 na webe Úradu vlády SR
- Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky od 30. 10. 1998 do 15. 10. 2002
- Priebežné hodnotenie plnenia Programového vyhlásenia vlády SR, vykonané 8. novembra 2000