Mikuláš Dzurinda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikuláš Dzurinda
Mikuláš Dzurinda, 2011
Mikuláš Dzurinda, 2011
Bývalý minister zahraničných vecí Slovenska
V úrade
9. júla 20104. apríla 2012
Predchodca Miroslav Lajčák
Nástupca Miroslav Lajčák
4. predseda vlády Slovenska
V úrade
30. október 1998 – 4. júl 2006
Predchodca Vladimír Mečiar
Nástupca Robert Fico
Bývalý minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenska
V úrade
15. marec 1994 – 13. december 1994
Predchodca Roman Hofbauer
Nástupca Alexander Rezeš
1. predsedaSDKÚ-DS
V úrade
2000 – 19. máj 2012
Nástupca Pavol Frešo
Osobné informácie
Narodenie 4. február 1955 (59 rokov)
Spišský Štvrtok, Česko-Slovensko
Politická strana KDH (1990 – 1998)
SDK (1998 – 2000)
SDKÚ (2000 – 2006)
SDKÚ-DS (od 2006)
Alma mater Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline
Manželka Eva Dzurindová
Pozri aj Politický portál

Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. (* 4. február 1955, Spišský Štvrtok) je slovenský politik, bývalý predseda vlády Slovenskej republiky vlád z rokov 1998 a 2002, dvojnásobný minister a líder Kresťanskodemokratického hnutia, Slovenskej demokratickej koalície, Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie a SDKÚ-DS.

Od zvolenia v roku 2012 je poslancom NR SR.[1] V decembri 2013 bol zvolený za prezidenta Centra pre európske štúdiá, think tanku Európskej ľudovej strany.[2]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mikuláš Dzurinda sa narodil v Spišskom Štvrtku, má rusínske korene.[3][4] Študoval na strednej priemyselnej škole v Spišskej Novej Vsi. V roku 1979 absolvoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline. V roku 1988 tam ukončil vedeckú ašpirantúru a získal titul kandidáta vied. Pracoval vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline ako ekonomický analytik (1979 – 1988), neskôr bol riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave (1988 – 1990).

Stranícka kariéra v KDH[upraviť | upraviť zdroj]

Mikuláš Dzurinda vstúpil do slovenskej politiky ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia, konzervatívnej politickej strany založenej na Slovensku v roku 1990. Od roku 1993 až do formálneho vystúpenia z KDH a vstupu do SDK v roku 1998 bol podpredsedom KDH pre ekonomiku. Na sneme KDH v novembri 1996 neúspešne kandidoval na post predsedu KDH proti Jánovi Čarnogurskému. Mikuláš Dzurinda získal 130 hlasov a Ján Čarnogurský 214.[5]

Slovenská demokratická koalícia[upraviť | upraviť zdroj]

Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 sa 3. júla 1997 päť opozičných politických strán dohodlo na vytvorení spoločnej koaličnej kandidátky pod názvom Slovenská demokratická koalícia. Tvorili ju Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). Toto zoskupenie malo šancu parlamentné voľby vyhrať. Vládna koalícia pod vedením Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) reagovala tým, že prijala v parlamente v roku 1997 reštriktívny zákon, ktorý fakticky znemožňoval kandidovať vo voľbách koalíciám. Ako reakcia na tento krok sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu s exkluzívnym členstvom – členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň museli vystúpiť zo svojich materských politických strán. Materské politické strany tak formálne prišli o svoje politické špičky, hoci v tom čase sa hovorilo iba o dočasnom kroku.

Mikuláš Dzurinda sa stal hovorcom SDK v čase, keď fungovala ešte ako koalícia. Po transformovaní SDK na politickú stranu sa na jej ustanovujúcom kongrese 4. júla 1998 v Trnave stal jej predsedom a volebným lídrom.

Slovenská demokratická a kresťanská únia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi skoro po víťazných voľbách sa ukázalo, že formálne vystúpenie parlamentných kandidátov SDK zo svojich materských strán nebude vo väčšine prípadov iba formálne. Mikuláš Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej. Keď sa mu to nepodarilo, založil v januári 2000 novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu. Do tejto strany vstúpila väčšina členov SDK a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Materské strany tento krok značne oslabil a ich volebné preferencie dlhodobo značne poklesli, Demokratická únia dokonca čoskoro zanikla.

Mikuláš Dzurinda a Juraj Liška (úplne vpravo) na základni v Bagrame v roku 2004.
Na kongrese EPP v Bonne, 2009

Po sérii obvinení z netransparentnosti financovania strany 1. februára 2010 oznámil, že nebude kandidovať vo voľbách do Národnej rady v roku 2010. Zostal však naďalej predsedom SDKÚ.[6]

Voľby 2012 a ich dopad[upraviť | upraviť zdroj]

Dzurindova SDKÚ-DS v prieskumoch volebných preferencií pred voľbami v marci 2012 klesala. Po zverejnení prieskumu dávajúcemu strane len 5%-tnú podporu voličov Dzurinda povedal, že na svoj odchod nevidí dôvod.[7] V samotných voľbách dostala SDKÚ-DS len 6,09% hlasov, čo ju odsunulo na 5. miesto.[8] Samotný Dzurinda kandidujúci na 1. mieste kandidátky SDKÚ-DS, získal len 27 242 preferenčných hlasov čím klesol na tretie miesto v rámci strany.[9] Pred predsedu sa prekrúžkovala Lucia Žitňanská (103 517 hlasov) aj Ivan Mikloš (56 771 hlasov).[9] Niekoľko dní po voľbách Dzurinda oznámil, že sa nebude uchádzať o miesto v predsedníctve strany na kongrese v máji 2012, ale ostane poslancom NR SR a radovým členom SDKÚ-DS. Za predsedníčku podporil Luciu Žitňanskú, do konania snemu ju poveril vystupovaním za stranu.[7] Predsedom sa nakoniec stal Pavol Frešo.

Pôsobenie po roku 2012[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamente pôsobí ako člen Zahraničného výboru NR SR a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.[1] V decembri 2013 bol zvolený za prezidenta Centra pre európske štúdiá, think tanku Európskej ľudovej strany.[2]

Mikuláš Dzurinda s ministrami zahraničných vecí susedných štátov Jánosom Martonyim a Michaelom Spindeleggerom, počas cyklotúry na podporu Dunajskej stratégie, 2011.

Pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1992 – zvolený za poslanca vtedy ešte do Slovenskej národnej rady za KDH, člen výboru pre rozpočet a financie,
  • 1994 – 1998 – zvolený za poslanca za KDH,
  • 1998 – 2002 – zvolený za poslanca za SDK, mandát neuplatnil, pretože sa stal predsedom vlády SR,
  • 2002 – 2006 – zvolený za poslanca za SDKÚ, mandát neuplatnil, pretože sa stal predsedom vlády SR,
  • 2006 – 2010 – zvolený za poslanca za SDKÚ, člen Zahraničného výboru NR SR,
  • volebné obdobie 2010 – 2012 - nebol poslancom NR SR - odstúpil z kandidátky SDKÚ-DS pre aféru s financovaním SDKÚ-DS
  • 2012 – zvolený za poslanca za SDKÚ, člen Zahraničného výboru NR SR

Vládne funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1991 – námestník ministra dopravy a pôšt Slovenskej republiky,
  • marec 1994 – október 1994 – minister dopravy, pôšt a verejných prác SR,
  • 1998 – 2006 – predseda vlády SR, v dvoch volebných obdobiach,
  • od júla 2010 do apríla 2012 – minister zahraničných vecí SR.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Dr. h. c. Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. [online]. Bratislava : NR SR, [cit. 2013-12-20]. Dostupné online.
  2. a b Dzurinda sa stal prezidentom. Európskeho think-tanku [online]. Ecopress, 04.12.2013, [cit. 2013-12-20]. Dostupné online.
  3. Народны Новинкы, str. 4 (rusínsky). www.rusynacademy.sk. prístup: 2011-03-23.
  4. Русин, str. 9 (rusínsky). www.rusynacademy.sk. prístup: 2011-08-27.
  5. http://kdh.sk/article.php?historia::1996
  6. správa SITA na stránke SDKÚ DS
  7. a b TÓDOVÁ, Monika. Dzurinda už dobehol svoj polmaratón [online]. Bratislava : Denník SME, 12.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
  8. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 11.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.
  9. a b Výsledky prednostného hlasovania [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 11.3.2012, [cit. 2012-03-13]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]