Trnava

Z Wikipédie

O iných významoch výrazu Trnava pozri Trnava (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 48°22′37″S 17°35′35″V / 48.37694, 17.59306

Trnava
mesto
Ulica M. S. Trnavského
Krajina	Slovensko
Kraj	Trnavský
Región	Trnava a okolie (Dolné Považie)
Okres	Trnava

Nadmorská výška	146 m n. m.
Súradnice	48°22′37″S 17°35′35″V / 48.37694, 17.59306

Rozloha	71,535 km² (7 154 ha)

Obyvateľstvo	68 466 (31. 12. 2004)
Hustota	957 /km²

Primátor	Ing. Štefan Bošnák (KDH - SDKÚ-DS)

Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	917 01
Telefónna predvoľba	+421-33
Kód	506745
EČV	TT

Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Trnava
Webová stránka: http://www.trnava.sk

Trojičné námestie

Gotický kostol sv. Mikuláša v noci

Radnica

Západoslovenské múzeum

Jezuitský kláštor

Kostol sv. Jána krstiteľa

rekreačná oblasť Kamenný mlyn

Socha pápeža Jána Pavla II v Trnave

Trnava (maď. Nagyszombat, nem. Tyrnau, lat. Tyrnavia) je jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m n. m., vo vzdialenosti 45 km severovýchodne od Bratislavy. Kedže Trnava je na Slovensku jedným z najdôležitých centier rímsko-katolíckej cirkvi a stojí tu množstvo jej kostolov, tak sa prezýva ako „Malý Rím“.

[upraviť] Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Trnavy

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.

Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV.. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.

V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanými hradbami.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov.

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. 18. augusta 1561 začala sa výstavba jezuitského kolégia v Trnave na mieste dnešnej Trnavskej univerzity

Sedemnáste storočie sa pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov (v Trnave vypukol veľký požiar 23. júna 1666, kedy bolo zničené, až na pár ulíc, celé mesto a 16 obyvateľov prišlo o život) sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.

Do 18. storočia vstupovala Trnava ako univerzitné mesto známe v celej Európe. V roku 1777, keď na pokyn Márie Terézie presťahovali univerzitu do Budína, túto stratu cítila nielen Trnava, ale celé Slovensko.

V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.

1. augusta do 24. septembra 1831 Trnava zažila ničivú epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala za dva mesiace cez 800 obetí.

Budovu divadla si trnavskí mešťania postavili v roku 1831. 1. júna 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matice slovenskej pomáhal udržiavať národné povedomie.

Veľký rozvoj zažilo mesto v medzivojnovom období, keď stúpol počet obyvateľov z 15 tisíc v roku 1910 na 26 tisíc v roku 1940. Trnava bola vtedy tretie najväčšie mesto na Slovensku.

25. augusta 1996 sa Trnava stala krajským mestom.

[upraviť] Politika

[upraviť] Primátori

1990–1994 – Ing. Imrich Borbély
1994–1998 – Ing. Štefan Bošnák
1998–2002 – Ing. Štefan Bošnák
2002–2006 – Ing. Štefan Bošnák
2006–2010 – Ing. Štefan Bošnák

[upraviť] Pravidelné trnavské podujatia

Dobrofest
Tradičný trnavský jarmok
Trnavská brána - medzinárodný folklórny festival
Trnavské kultúrne leto
Trnavské organové dni
Lumen - medzinárodný festival gospelovej hudby
Trnavská 13-ka - pivný pochod

[upraviť] Pamiatky

Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy - množstvo architektonických a kultúrnych pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením.

Návštevníci si môžu prezrieť:

mestskú vežu
radnicu
barokový komplex budov Trnavskej univerzity
trnavské kostoly, vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím.
pomník Antona Bernoláka - autor pomníku je Ján Koniarek, odhalený bol v roku 1937. Súsošie hlavnej postavy Bernoláka a reliéf skupiny viacerých ľudí (reliéf vraj pre finančné problémy) počúvajúcich Bernoláka. Bernolákova hlava vychádza zo zachovaných dobových podkaldov. Pod súsoším je kazateľov citát: SLOVÁCI, PÍŠTE PO SLOVENSKY! TU MÁTE SLOVO MOJE O REČI VAŠEJ.

[upraviť] Múzeá a galérie

[upraviť] Kostoly

Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (z 13. storočia) - klariský
Dóm sv. Mikuláša (z roku 1380)
Kostol sv. Jakuba staršieho, apoštola (z roku 1640) - františkánsky
Katedrála sv. Jána Krstiteľa (z roku 1637) - univerzitný
Kostol sv. Heleny (z roku 1238)
Kostol sv. Jozefa (z roku 1671) - pavlínsky
Kostol sv. Anny (z roku 1776) - uršulínsky
Kostol Najsvätejšej Trojice (z roku 1729) - jezuitský
Evanjelický kostol a. v. (z roku 1924)

[upraviť] Synagóga

Židovská synagóga (19. storočie).

[upraviť] Národné kultúrne pamiatky

[upraviť] Budovy, ulice, námestia

(ulice v zátvorke sú názvy ako sa volali pôvodne)

Hlavná (Dolnohrubá) 1 (Budova radnice), 2 (Wetzlerov dom), 3, 5, 7, 9, 11, 13, 15, 16, 17, 18, 20, 22, 23, 25, 29, 32, 43, 44, 45, 46, 47
Zámočnícka 1
Ulica Vajanského (Zbožná) 24
Ulica Divadelná 3 (Trojičné námestie 2-139), 4, Divadelná 5 (Spolok Sv. Vojtecha), 7
Radlinského (Chlebový rínok) 1, 2, 3, 5 (Spolok Sv. Vojtecha), 10
Františkánska 1 (Františkánsky kostol), 2 (Františkánsky kláštor), 33, 34, 35
Štefánikova Kostol Najsvätejšej Trojice (Hornohrubá) ( 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 16, 26, 29, 32, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47
Trojičné námestie (Františka Jozefa) 2, 3, 4, 5, 6, 11
Hornopotočná 2
Hviezdoslavova (Ľudovíta Veľkého) 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14
Jeruzalemská 1, 1/1
Hollého 1, 8, 9, 10
Námestie sv.Mikuláša 1 (Dóm sv.Mikuláša), 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12
Námestie Slovenského národného povstania 10
M.Schneidra-Trnavského 1, 2, 3, 5, 6
Halenárska (Šimorova) 1, 2, 5, 6, 7, 13, 19, 45
Kapitulská (Kráľa Belu) 1, 2, 3, 4, 6, 7, 10, 11, 13, 16, 17, 19, 21, 22, 24, 26, 27, 28
Múzejné námestie 3
Paulínska 14
Univerzitné námestie 1, 2, 3
Horné bašty 37
Ulica Terézie Vansovej 3
Kalinčiakova 14
Dohnányho 1
Piešťanská 5 (vodojem)
Suchovská 10 (mlyn)
Invalidská ulica (Svätojánska)
Pútnická ulica - kostol
cholerová kaplnka
mestské opevnenie
pomník A. Bernoláka
pomník padlých v 1.svetovej vojne
náhrobník M. Dohnány , ev. cintorín
stĺp sv. Jozefa, Kapitulská ul.
stĺp P.M. s dieťaťom, v poli (smer Dolná Krupá)
stĺp P.M. s dieťaťom, Ulica Kapitulská
plastika – Trojica (Súsošie Najsvätejšej Trojice), Trojičné námestie
plastiky – Golgota, Pri Kalvárii
Kollárova 10
Jeruzalemská 41
Cukrová ulica č. 1
Jánošíkova

[upraviť] Známe osobnosti

[upraviť] Pochádzajúce z Trnavy

Jozef Adamovič - slovenský herec.
Juraj Beneš - slovenský hudobný skladateľ.
PhDr. Ján Bobok - slovenský pedagóg a matematik.
Ladislav Burlas - slovenský hudobný skladateľ.
Karol Čálik - slovenský herec a spevák (tenor).
Michaela Čobejová - slovenská herečka.
Petronela Dočolomanská - slovenská herečka.
Martin Gregor, vl. menom Guttmann - slovenský herec.
Juraj Kadlec (* 7. jún 1931)- bývalý hráč Spartaka Trnava
Elena Kittnarová (* 1. jún 1931)- operná speváčka, sólistka opery SND v Bratislave
Eva Kostolányiová - slovenská speváčka.
Taťána Kuchařová - Miss World 2006.
Václav Jelínek (1737-1823) - kníhtlačiar (tlačiareň Trnavskej univerzity).
Karol Ježík - slovenský publicista
Jozef Práznovský - slovenský maliar.
Ján Purgina - slovenský pedagóg a fyzik.
Igor Rusnák - slovenský dramatik.
Ján Sambucus (* 24. jún 1531) - (dvorný historik cisára Ferdinanda I. - jeden z najväčších stredoeurópskych humanistov.
Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958) - slovenský skladateľ, dirigent a hudobný pedagóg.
Ján Stacho - slovenský básnik a prekladateľ.
Fraňo Svoboda - (* 21. jún 1901) - spisovateľ pre deti a mládež, publicista, pedagóg a redaktor.
Soňa Valentová (* 1. jún 1946) - divadelná a filmová herečka
Miroslav Válek - slovenský básnik.
František Weiss - slovenský matematik a astronóm.
Ivan Zima-Télfy (* 14. jún 1816) - právnik, spisovateľ, prekladateľ a cestovateľ, univerzitný profesor.
Stanislav Zvolenský (* 19. november 1958) katolícky arcibiskup - metropolita Bratislavskej arcidiecézy

[upraviť] Pôsobiace v Trnave

Ľudovít I. z Anjou (1326-1382)
Mikuláš Oláh (1493-1568)
Žigmund Forgáč (- 1621)
Peter Pázmáň (1570-1637)
František Borgia Kéri (1702-1768)
Jozef Ignác Bajza (1755-1836)
Anton Bernolák (1762-1813)
Juraj Haulík (1788-1869)
Ferko Urbánek (1859-1934)
Ján Koniarek (1878-1952)
Zoltán Kodály (1882-1967)
Jozef Herda (1910-1985)
Svetozár Hurban Vajanský ako advokátsky koncipient
Martin Palkovič, veľkou mierou sa pričinil o vybudovanie a rozvoj Trnavskej univezity, neskôr jej profesor a rektor.

[upraviť] Kultúrne spolky a združenia

[upraviť] Školstvo

[upraviť] Vysoké školy

[upraviť] Stredné školy

[upraviť] Časti mesta

Mestské časti (od 1. 7. 2002): Modranka, Trnava-juh, Trnava-sever, Trnava-stred, Trnava-východ, Trnava-západ
Sídliská: Družba I-III, Linčianska, Ľ. Podjavorinskej, Prednádražie I,II, Vodáreň I,II, Zátvor
Ostatné časti: Hlboká, Kopánka, Nové Mesto, Staré mesto, Tulipán
Osady: Dolina, Dvor 9. mája, Farský mlyn, Kočišské, Medziháje, Oravné, Pažitný mlyn, Peklo

[upraviť] Sesterské mestá

Scranton, Pennsylvania (USA)

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnava

[upraviť] Externé odkazy

Mestské časti Trnavy (6)

Mestá a obce okresu Trnava (1+43)

31.12.2003

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Trnava“

Kategórie: Trnavský kraj | Okres Trnava | Mestá na Slovensku | Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku | Trnava