Ostrihomské arcibiskupstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ostrihomská bazilika

Ostrihomské arcibiskupstvo bolo prvé a hlavné arcibiskupstvo v Uhorsku so sídlom v Ostrihome. Prevažná časť jeho územia ležala na území dnešného Slovenska a v časoch svojho najväčsieho územného rozmachu, do roku 1776, zaberala asi 80% jeho rozlohy.

Pre obdobie po roku 1918 pozri:

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Arcidiecézu založil sv. Štefan roku 1000 a podriadil jej všetky ostatné biskupstvá Uhorska.

Ostrihomská arcidiecéza po pripojení severného Slovenska k Uhorsku zaberala celé Nitrianske kniežatstvo. Okolo roku 1110 bolo obnovené biskupstvo v Nitre, pričom mesto Nitra bolo skoro úplne obklopené Ostrihomským arcibiskupstvom a bola spojená len úzkym pásom so svojím územím, ktoré zaberalo väčšiu časť Trenčianskej stolice. Okrem tohoto územia a územia Šariša, Zemplína a Abova, ktoré patrili do diecézy Eger (Jáger), zaberala celé územie Slovenska.

Ani po vzniku nového, Kaločského, arcibiskupstva nestratilo svoje prvenstvo. V roku 1279 získavajú ostrihomskí arcibiskupi titul Primas Hungariæ (prímas Uhorska), čiže hlava katolíckej cirkvi v Uhorsku. Od 13. storočia boli ostrihomskí arcibiskupi aj dedičnými županmi Ostrihomskej stolice. Od roku 1715 získavajú titul kniežaťa svätej rímskej ríše, odvtedy používajú titul knieža-primas (po maďarsky hercegprímas).

V roku 1543, v dôsledku tureckého nebezpečenstva, sa sídlo arcidiecézy a kapituly prenieslo do Trnavy. V neskoršej dobe arcibiskup, vzhľadom na to, že plnil aj štátne povinnosti, sídlil v hlavnom meste Bratislave. Do Ostrihomu sa sídlo arcibiskupstva a kapituly vrátilo až v roku 1820 na príkaz arcibiskupa Alexandra kardinála Rudnaya.

V roku 1776 sa územie arcidiecézy zmenšilo, keď na podnet Márie Terézie pápež Pius VI. z nej vyčlenil Banskobystrickú, Spišskú a Rožňavskú diecézu.

Po prvej svetovej vojne, rozpade Uhorska a vzniku Česko-Slovenska sa väčšina územia arcidiecézy dostala mimo hraníc Maďarska. Tá časť arcidiecézy, ktorá pripadla Česko-Slovensku, bola vyčlenená do samostatnej apoštolskej administratúry, ktorá podobne ako ostatné sufragánne biskupstvá bola podriadená priamo Svätej stolici. Formálne boli cirkevno-právne pomery doriešené až v roku 1977, keď vznikla na území Slovenska Trnavská arcidiecéza.

Od 31. mája 1993 sa zmenilo meno Ostrihomskej arcidiecézy na Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza.

Členenie arcidecézy[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne arcidiecéza pozostávala z týchto archidiakonátov:

  • katedrálny
  • nitriansky (vrátane pôvodne Turca a Oravy)
  • šaštínsky
  • tekovský
  • hontiansky (vrátane Zvolena a Liptova)
  • novohradský
  • turniansky
  • bratislavské prepošstvo
  • spišské prepošstvo

Začiatkom 17. storočia v dôsledku tureckých výpadov, reformácie a rôznych stavovských povstaní pôsobilo na jej území len asi 100 farárov.

Koncom 19. storočia sa členila na tri vikariáty – ostrihomský, budapeštiansky a trnavský, 8 archidiakonátov, 46 dekanátov a 478 farností a na jej území pôsobilo približne 780 kňazov.

Zoznam arcibiskupov[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvý arcibiskup, sídliaci v Ostrihome (Cathedralis S. Adalberti) sa v dokumentoch spomína Dominik v rokoch 1000 až 1002.

Zoznam arcibiskupov (resp. administrátorov arcidiecézy) od roku 1526 až do roku 1918[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Menovanie Ukončenie funkcie Poznámka
Pavol z Vardy (de Varda) 1526 12. október 1549 arcibiskup
Juraj Martinusius 1551   kardinál, arcibiskup
Mikuláš Oláh 1553 14. január 1568 arcibiskup
Anton Vrančič (Vranchich) 17. október 1569 15. jún 1573 kardinál, arcibiskup
Mikuláš Telegdy 1580 22. apríl 1586 biskup, arcibiskupský vikár
Ján Kutaši (Kutassy) 1587 1592 biskup, arcibiskupský vikár
Ján Chereödy 1592 1596 biskup, arcibiskupský vikár
Štefan Fehérköy 1596   arcibiskup
Ján Kutaši (Kutassy) 1597 1601 arcibiskup
Štefan Szuhay (Szuchai, zo Suchej) 1602 1605 biskup, arcibiskupský víkár
František Forgáč (Forgách) 1607 1615 kardinál, arcibiskup
Peter Pázmaň, (Pázmány) S.J. 28. október 1616 19. marec 1637 kardinál, arcibiskup
Imrich Lóši (Lósy) 1637 1641 arcibiskup
Juraj Lipai (Lippay) 1642 1666 arcibiskup
Juraj Selepčéni (Szelepchényi) 1666 1685 arcibiskup
Juraj Sečéni (Széchényi) 1685 1695 arcibiskup
Leopold Kolonič (Kollonich) 1695 1707 kardinál, arcibiskup
Christián August v. Sachsen 1707 1721 prvý kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Imrich Esterházi (Eszterházy) 1725 1745 kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Mikuláš Čáki (Csáky) 1751 1757 arcibiskup – knieža-prímas
František Barkóci (Barkóczy) 13. máj 1761 18. jún 1765 arcibiskup – knieža-prímas
1765 1776 úrad prímasa bol neobsadený
Jozef Baťáni (Batthyány) 20. máj 1776 23. október 1799 kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Karol Ambróz von Este 1808 1809 arcibiskup – knieža-prímas
1809 1819 úrad prímasa bol neobsadený
Alexander Rudnay Diviackonovoveský 17. december 1819 13. september 1831 kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
1831 1838 úrad prímasa neobsadený
Jozef Kopáči (Kopácsy) 1838 1847 arcibiskup – knieža-prímas
Ján Hám 1848 1849 menovaný arcibiskupom, ale zriekol sa úradu a vrátil sa do svojej starej diecézy
Ján Krstiteľ Scitovský 28. september 1849 19. október 1866 kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Ján Simor 22. február 1867 23. január 1891 kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Klaudius Vasari, O.S.B. 13. december 1891 1. január 1913 kardinál – knieža-prímas, arcibiskup – abdikoval na svoju funkciu pre zlý zdravotný stav
Ján Černoch 13. december 1912 25. júl 1927 kardinál – knieža-prímas, arcibiskup

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]