Mikuláš Oláh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikuláš Oláh

ostrihomský arcibiskup
Mikuláš Oláh
Mikuláš Oláh - podpis
 
Dátum a miesto narodenia 10. január 1493
Sibiu, Sedmohradsko dnešné Rumunsko
Dátum a miesto úmrtia 15. január 1568 (75 rokov)
Trnava
 
Odkazy
Spolupracuj na Commons Mikuláš Oláh
Portal.svg Biografický portál


Mikuláš Oláh (* 10. január 1493, Sibiu, Sedmohradsko – † 15. január 1568, Trnava) bol uhorský humanistický vzdelanec.

Od roku 1553 ostrihomský arcibiskup so sídlom v Trnave. Zakladateľ školy pre kňazov v Trnave. Od roku 1562 miestodržiteľ Uhorska.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Oláh od roku 1505 študoval latinčinu, teológiu, rétoriku, hudbu a astronómiu na univerzite vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea). Bol obľúbencom na dvore uhorského kráľa Ľudovíta II., vďaka čomu dosiahol množstvo vysokých pozícií v štátnych aj cirkevných úradoch. Po bitke pri Moháči, v ktorej Ľudovít zahynul, osobne sprevádzal kráľovnú Máriu do emigrácie. V Bruseli sa zoznámil s Erazmom Rotterdamským, s ktorým udržiaval intenzívny korešpondečný kontakt (do dnes sa zachovalo 29 listov). Po návrate do Uhorska sa stal v roku 1542 kráľovským radcom, v 1543 kráľovským kancelárom a v roku 1562 miestodržiteľom Uhorska. Od roku 1553 bol tiež ostrihomským arcibiskupom. Podporoval rozvoj katolíckeho aj svetského školstva. V roku 1566 založil kňazský seminár v Trnave.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecká tvorba Mikuláša Oláha sa ohraničuje do piatich prác napísaných po latinsky. Dôkladný opis uhorského štátu Hungaria dokončený v roku 1536 napísal na prosbu kráľovnej Márie. Dielo sa tešilo obľube vo vedeckých kruhoch vtedajšej Európy. Historicko-geograficko-etnografická monografia pozostáva z 19 dielov, z ktorých 8 venoval územiu Sedmohradska, ktoré dnes tvorí časť Rumunska. Mikuláš Oláh bol prvým autorom tvrdiacim, že Valasi (obyvateľstvo Valašska) pochádzajú od starovekých Rimanov. Jeho teória ale nenašla nasledovníkov medzi valašskými či moldavskými historikmi. Až okolo roku 1642 kronikár Grigore Ureche (pravdepodobne nepoznajúc diela Oláha) vytvoril podobnú teóriu, ktorú neskôr rozvinuli Miron Costin a Dymitr Kantemir.

  • 1536 – Hungaria
  • 1537 – Attila
  • Genesis filiorum Regis Ferdinandi
  • Ephemerides
  • Brevis descriptio vitae Benedicti Zerchsky
  • 1763 – Hungaria et Attila sive de originibus gentis regni Hungariae (...) emondato coniumctim editi (Viedeň).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]