Bitka pri Moháči (1526)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Moháči
Súčasť Uhorsko-tureckých vojen
Battle of Mohacs 1526.png
Bitka pri Moháči
Dátum 29. august 1526
Miesto Moháč, južne od Budapešti, Maďarsko
Výsledok Drvivé víťazstvo Osmanskej ríše
Protivníci
Osmanská ríša Uhorsko
Velitelia
Süleyman I. Ľudovít II. Jagelovský
Pál Tomori
Sila
~ 45 000 mužov
10 000 – 20 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
160 kanónov
~ 25 000 – 28 000 mužov
53 kanónov
vojská Zápoľského o sile 8 000 mužov na bojisko nedorazili
Straty
~ 1 500 ~ 14 – 20 000
Uhorsko-turecké vojny
RovineNicopolisVarnaKosovoBelehradMoháč

Bitka pri Moháči alebo moháčska bitka bola jedna z najdôležitejších bitiek prvej polovice 16. storočia, odohrala sa 29. augusta 1526 pri maďarskom meste Moháč, asi 180 km južne od Budapešti. Vojská osmanského sultána Süleymana I. v nej na hlavu porazili menejpočetné uhorské vojsko kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Fatálna porážka uhorského vojska vedeného kráľom Ľudovítom II. Jagelovským tureckou armádou. Na uhorskej strane sa bitky nezúčastnili vojská sedmohradského vojvodu Jána Zápoľského ani vojská z Chorvátska. Posily z Česka boli v čase bitky ešte len v Stoličnom Belehrade, taktiež pomoc z rakúskych krajín, ktorú prisľúbil arcivojvoda Ferdinand I., sa nedostavila včas. Samo uhorské vojsko bolo navyše malé, málo motivované a jagelovské vedenie nemalo jasne stanovenú taktiku. Zrážka uhorského vojska (asi 25 000 mužov) s viac než dvojnásobne silnejšou a výborne vycvičenou armádou tureckého sultána Süleymana I. (asi 60 000 mužov) dopadla katastrofálne.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

29. augusta 1526 sa uhorská armáda stretla s osmanským vojskom pri meste Moháč. Keďže hlavný veliteľ uhorskej armády, arcibiskup Pavol Tomori vedel, že jeho armáda má vynikajúcu ťažkú jazdu (zúčastnení boli aj francúzski a iní rytieri), ale iba mizerné ostatné oddiely, stavil všetko na to, že svojím čelným útokom porazí prichádzajúce turecké vojská. Ich nápor dvakrát zastavili heroickou obranou oddiely janičiarov. Tretí útok už nevydržali a uhorská jazda prenikla do tureckého tábora, kde musela zastaviť. To však už na ňu obchvatom zaútočila turecká ľahká jazda. Pre uhorských ťažkoodencov to bola veľmi nevýhodná situácia, keďže boli napadnutí odzadu v priestore, kde neboli schopní manévrovať.

Pechota, ktorú tvorili naverbovaní študenti, tovariši a mestská chudoba, bola zatiaľ takmer kompletne rozdrvená po tom, čo vošla do krížovej paľby osmanského delostrelectva a janičiarov, ktorých rady utvorili obrovskú polmesiacovitú formáciu. Šľachtická jazda „takticky“ ustupovala a pred vyvraždením pechoty ušla. Zaujímavé je, že Turci po víťaznej bitke celú noc čakali na príchod „hlavnej“ uhorskej armády (ktorú v skutočnosti práve porazili) a sultán si ešte dlho po bitke nebol istý, či naozaj zvíťazil, lebo nevedel pochopiť, že proti nemu postavili takú malú armádu. Keď kráľ Ľudovít II. videl, že je boj stratený, utiekol z bojiska. Vo všeobecnom chaose pri kráľovi ostali len dvaja dvorania. Pri prechode cez potok Cseke pri Moháči kráľ spadol z koňa a utopil sa. Jeho osobou vymrela uhorsko-česká vetva jagelovskej dynastie. Okrem kráľa v boji alebo pri úteku zomrela veľká časť vysokej šľachty a cirkevných hodnostárov.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Po víťazstve pri Moháči sa Turkom otvorila cesta do Uhorska. Už v septembri 1526 dobyli a vyplienili Budín, Pešť a okolité kraje. Uhorsko sa zredukovalo na Kráľovské Uhorsko (teda najmä Slovensko a Burgenland) a Bratislava sa stala jeho hlavným mestom, Trnava sa stala jeho hlavným cirkevným sídlom. Turecká okupácia dnešného Maďarska trvala až do roku 1683, kedy bolo turecké vojsko pri Viedni porazené (12. september 1683) a začalo sa z našich krajín sťahovať. Bitku pri Moháči považuje väčšina autorov v oblasti Uhorska symbolicky za koniec stredoveku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]