Pápežský štát
| Pápežský štát Stati della Chiesa
|
|||||||||||
| geografia
|
|||||||||||
| hlavné mesto: | |||||||||||
|
rozloha:
|
41 407 km² km² (z roku 1857)
|
||||||||||
|
najdlhšia rieka:
|
Tiber
|
||||||||||
| obyvateľstvo | |||||||||||
|
počet obyvateľov:
|
3 126 263 (z roku 1857)
|
||||||||||
|
národnostné zloženie:
|
|||||||||||
| štátny útvar | |||||||||||
|
|||||||||||
Pápežský štát alebo cirkevný štát (po taliansky Lo Stato Ecclesiastico, Lo Stato della Chiesa, Gli Stati della Chiesa alebo Gli Stati Pontificii) bol historický štátny útvar na Apeninskom polostrove v rokoch 756 – 1870.
Vznikol r. 756 pripojením Ravenny a tzv. Pentapolisu (Ancona, Fano, Pesaro, Rimini, Senigallia) k rímskemu vojvodstvu.
S výnimkou krátkych medziobdobí (Cola di Rienzo, Rímska republika a i.) v ňom vládli pápeži ako svetskí panovníci.
Cirkevný štát zaujímal významnú úlohu v politickom živote, sám alebo v spojenectve s inými účastník mnohých vojen, v rôznych obdobiach značne závislý od Byzantskej ríše, Franskej ríše, nemeckej ríše, Francúzska, Španielska, Rakúska. Jeho územný rozsah sa menil, ekonomickým vývojom zaostával za vývojom stredotalianskych a severotalianskych mestských štátov.
R. 1860 sa jeho územie zúžilo na tzv. Patrimonium sancti Petri (Rím s bezprostredným okolím). Pokus Garibaldiho dobrovoľníkov pripojiť ku kráľovstvu aj zvyšok cirkevného štátu odrazila 1862 talianska armáda, 1867 francúzska armáda, v septembri 1870 obsadený talianskou vládou zanikol.
Vo forme mestského štátu bol obnovený Lateránskymi dohodami z 1929 (pozri: Vatikán).
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pápežský štát
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.