Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)

Poľské kráľovstvo
Królestwo Polskie (poľ.)
Regnum Poloniae (lat.)

←

1385 – 1569

→

vlajka

znak

Hymna: Gaude Mater Polonia

Motto: Nic o nas bez nas

Geografia

Mapa Poľského kráľovstva medzi rokmi 1386 a 1434

Obyvateľstvo

Štátny útvar

Vznik

krewská únia (14. august 1385)

Zánik

lublinská únia (1. júl 1569)

Predchádzajúce štáty:

Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)

Nástupnícke štáty:

Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva

Poľské kráľovstvo (poľ. Królestwo Polskie, lat. Regnum Poloniae) bol poľský štát, ktorý bol vytvorený krewskou úniou. Tá zjednotila Poľsko a Litvu do celku, ktorému vládol spoločný panovník. Neskôr sa zvolenými panovníkmi oboch štátov stávali rovnaké osoby alebo členovia rovnakej kráľovskej rodiny. Únia bola transformovaná na tesnejšiu lublinskou úniou v roku 1569, zakrátko po čom nasledoval koniec jagelovskej dynastie, ktorá vládla Poľsku dve storočia a Gediminovcov, ktorá vládla Litve 400 rokov.

Zväzok sa ukázal byť výhodný pre Poliakov, ktorí v ňom zohrávali vedúcu úlohu a tak aj v jednej z najsilnejších európskych ríši po nasledujúce tri storočia.^[1]

Okolnosti vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Spojenie Poľska a Litvy, posledného pohanského štátu v Európe, pomohlo zažehnať dilemu, ktorá nastala v Poľsku po skončení vlády Piastovcov v roku 1370.^[1] V tom čase sa vláda Litvy vznášala na veľkú časť dnešného Bieloruska a Ukrajiny.^[1] Vytvorenie zväzku sa udialo aj napriek nevraživosti medzi štátmi, ktoré si uvedomili, že čelia spoločným nepriateľom (predovšetkým ním bol rád nemeckých rytierov).^[1] Krewská únia bola založená na manželstve Hedvigy I. (Jadwigy) s Jogailom, ktorý sa stal poľským kráľom ako Vladislav II..^[1] Na oplátku nový kráľ súhlasil s pokresťančením Litvy a jej pripojením k Poľskému kráľovstvu.^[1]

Z vojenského hľadiska Poľsku bola zaistená ochrana pred Mongolmi, kým Litve pred nemeckými rytiermi.^[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Poľsko-litovský zväzok mal veľký vplyv na dejinný vývoj celej východnej Európy.^[1] Tento zväzok pretrval viac než 400 rokov (v roku 1569 ho upravila lublinská únia), počas väčšiny tejto doby bol štát jedným z najvplyvnejších v Európe.^[1]

Výhoda spojenia sa ukázala už v roku 1410, keď porazili v bitke pri Grunwalde rád nemeckých rytierov a konečne nad nimi získali prevahu.^[1] Jagelovci ďalej rozširovali svoje dŕžavy a získali korunu českú a uhorskú.^[1] Tento veľký spojenecký celok zanikol až po bitke pri Moháči, v ktorej zahynul Ľudovít II. Jagelovský a vymrela tak uhorsko-česká vetva jagelovskej dynastie.^[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l Poland - The Historical Setting: 2. THE JAGIELLON ERA, 1385-1572 [online]. University at Buffalo, [cit. 2013-07-12]. Dostupné online. Archivované 2012-01-30 z originálu. (po anglicky)