Anabaptizmus
Z Wikipédie
Anabaptisti alebo novokrstenci (z gr. ανα - znovu + βαπτιζω - krstiť) je jedným z mnohých reformných kresťanských náboženských hnutí, ktoré vznikli v 16. storočí. Je to pôvodne ľudová sekta so sociálnorevolučným zameraním. Teologicky vyšli jednak zo starších ľudových kacírstiev, jednak z U. Zwingliho.
Pôvod hnutia bol vo Švajčiarsku, Tirolsku, južnom Nemecku a Východnom Frízsku, ale rýchlo sa rozšírilo po celej strednej Európe. Zakladateľmi hnutia boli náboženskí reformátori ako Ulrich Zwingli a jeho radikálni prívrženci Konrad Grebel a Felix Manz.
Anabaptisti počas reformácie vystupovali ako stúpenci radikálnej obnovy kresťanstva. Odmietali krst novorodencov, ktorý vyhlasovali za neplatný a zdôrazňovali vedomé prijatie krstu dospelými veriacimi. Odmietali tiež cirkevnú a spoločenskú hierarchiu a hlásali spoločné vlastníctvo. V oboch bodoch boli inšpirovaní myslením Tomáša Müntzera.
V anabaptistickom hnutí majú svoje korene napríklad menoniti, kvakeri, amišovia a v určitom zmysle aj baptisti.
V 16. stor. ich vyhnali zo Švajčiarska a juhozápadného Nemecka; odišli do Holandska, severozápadného Nemecka, na Moravu a na Slovensko. V 17. stor. ich protireformácia z Moravy vytlačila v ďalšej vlne na Slovensko a ďalej na východ (Sedmohradsko). V 18. storočí sa presunuli do Sedmohradska odtiaľ do južného Ruska a severnej Ameriky.
Na územie západného Slovenska a južnej Moravy sa anabaptisti dostali ako vyhnanci z Nemecka. Dostali ľudové pomenovanie habáni.
