Tomáš Müntzer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tomáš Müntzer
Tomáš Müntzer
nemecký teológ

Narodenie okolo 1489
Stolberg, Nemecko
Úmrtie 27. máj 1525
Mühlhausen/Thüringen, Nemecko

Tomáš Müntzer (tiež Münzer,* okolo 1489, Stolberg, Nemecko – † 27. máj 1525, Mühlhausen/Thüringen) bol nemecký teológ, predstaviteľ protestantizmu, myšlienkový predchodca anabaptizmu.

Müntzer bol popredný predstaviteľ plebejského krídla nemeckej reformácie, ideový vodca nemeckej sedliackej vojny v rokoch 152425. Po jej porážke bol zajatý a popravený.

Münzer bol predstaviteľom radikálnej reformácie (v mnohom boli jeho myšlienky zhodné s myšlienkami švajčiarskeho reformátora Ulricha Zwingliho). Jeho stúpenci spochybňovali rímskokatolícke učenie o krste nemluvniat a požadovali, aby sa krstu, ktorý bol pôvodne znakom verejného sa priznania ku kresťanskej viere, vrátil jeho pôvodný význam. Preto dostali pomenovanie anabaptisti (novokrstenci). Hlbšou podstatou dnes pre nás zdanlivo zbytočného problému krstu bolo odmietanie štátnej cirkvi zo strany anabaptistov. Podľa ich učenia mala kresťanská viera byť slobodnou a dobrovoľnou a nemala sa vnucovať. Cirkev mala byť dobrovoľným spojením veriacich. I ostatní reformátori (Luther, Kalvín) si uvedomovali, že nie všetci občania sú skutoční kresťania, ale vyvolených chápali ako neznámy počet vo vnútri štátnej cirkvi. S tým anabaptisti nesúhlasili a za pravú cirkev považovali viditeľnú skupinu nasledovníkov Krista, ktorí sa oddelili od sveta. Všetci reformátori anabaptistický model cirkvi odmietli. Anabaptistickí vodcovia boli prenasledovaní štátnou mocou a hrozil im najvyšší trest. V r. 1527 vytvorili na spoločnej rade v Schleitheime tzv. Schleitheimské vyznanie, ktoré pokrývalo hlavné body, v ktorých sa anabaptisti a iní reformátori rozchádzali. Išlo o: krst (je len pre dospelých); vylúčenie veriacich, ktorí zhrešili a odmietajú nápravu z cirkvi; pamiatka večere Pánovej len pre pokrstených veriacich; oddelenie veriacich od hriešneho sveta (do ktorého patrí rímskokatolícka i ostatné štátne cirkvi); cirkev nemá právo súdiť v svetských veciach a používať iné tresty ako vylúčenie; veriaci má zákaz prisahať. Novokrstenci vytvárali náboženské komúny, kde sa snažili žiť ako prvotní kresťania a mali spoločný majetok. V rokoch 1533-5 existovala takáto komúna v Münsteri (tu dokonca pestovali podľa vzoru starozákonných patriarchov mnohoženstvo), no bola násilne rozprášená. Kruto prenasledovaní novokrstenci sa rozpŕchli po okolitých krajoch, niekoľko sa ich usadilo na Morave a západnom Slovensku, kde ich ľudia volali habáni. Samotný Münzersa Schleitheimského vyznania viery nedožil, ako vodcu sedliackeho povstania ho v r. 1525 zajali a popravili. V Tyrolsku a Soľnohradsku bol vodcom sedliackeho povstania Michal Gaismair.Sedliaci boli v strašných bojoch (zomrelo ich okolo stotisíc) porazení. Tým sa sedliacka vojna skončila. Následkom vojny bolo okrem iného zavádzanie tzv. druhého nevoľníctva, zvyšovanie robotných požiadaviek a zákazy sťahovania poddaných. Samotný Luther sa od sedliackej vojny dištancoval.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.