Sobotište
| Sobotište | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Senica |
| Región | Záhorie |
| Nadmorská výška | 252 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 32,25 km² (3 225 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 498 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 46,45 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1241[1]/1251[2] |
| Starosta | Dušan Horňák[2] (NEKA) |
| PSČ | 906 05 |
| ŠÚJ | 504840 |
| EČV | SE |
| Tel. predvoľba | +421-34 |
| Adresa obecného úradu |
Sobotište 11 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Sobotište | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Sobotište je obec na Slovensku v okrese Senica.
V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1637 a kaplnka Povýšenia svätého Kríža z roku 1764. Tento kostol bol pôvodne evanjelický, dal ho postaviť pán na hrade Branč, Ľudovít Ňári. Ako väčšina starých evanjelických kostolov, i tento bol pôvodne zasvätený svätej Trojici. V obci sa nachádza aj novší evanjelický kostol postavený na základe tolerančného patentu, ktorý vydal Jozef II. v roku 1784. Pôvodne bol postavný bez veže, ktorá bola dostavaná v roku 1909.
Obsah |
Časti [upraviť]
- Sobotište
- Javorec
Dejiny [upraviť]
Sobotište (v priebehu stáročí nazývané tiež Zobódycha, Zsobotist, Sobotisscze, Sobotis, Ozsombat) je staré viac ako 800 rokov.
Zemepisná poloha obce je priaznivá a bola vždy príťažlivá: pre husitov, ktorí ju obsadili v roku 1428, pre Turkov, ktorí tu plienili a zabíjali v rokoch 1623 a 1650, pre poľských kozákov, ktorí ju vyrabovali v roku 1621, pre prenasledovaných anababtistov (Habánov), ktorí si tu založili Habánsky dvor v roku 1620 a natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, ale aj pre humanistické reformačné myslenie 17. storočia, ktoré sa sem šírilo zo západnej Európy.
Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Nepochybne pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo medzi obyvateľstvom remeslo mlynárske, tkáčske, pytlikárske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke, krajčírske a do dnešných čias slávne hrnčiarske a keramikárske. V roku 1700 bol založený v Sobotišti spoločný cech spomenutých remesiel pre celé branecké panstvo. V roku 1770 bola v Sobotišti založená grófom Nyárym vlnárska manufaktúra.
Sobotište sa hospodársky zmáhalo (známe sú sobotišské jarmoky), narastal počet krčmárov a obchodníkov. V roku 1831 mala obec 4854 obyvateľov a niekoľko desiatok krčiem.
V roku 1831 sa do obce prisťahoval Samuel Jurkovič, evanjelický učiteľ, vďaka ktorému patrí Sobotište medzi slávne slovenské mestečká. V tom čase tu bolo niekoľko mlynov, menších pivovarov, darilo sa hroznu a vínu, bolo tu veľa zemanov a panských úradníkov.
Zaujímavosť [upraviť]
Po obci je pomenovaná planétka (26401) Sobotište.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Dušan Horňák je v zozname. Dostupné online.
Iné projekty [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
||||||||
