Sobotište

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°44′27″S 17°24′32″V / 48.7408°S 17.4089°V / 48.7408; 17.4089
Sobotište
obec
Sobotiste.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Nadmorská výška 252 m n. m.
Súradnice 48°44′27″S 17°24′32″V / 48.7408°S 17.4089°V / 48.7408; 17.4089
Rozloha 32,25 km² (3 225 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 496 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 46,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1241[1]/1251[2]
Starosta Dušan Horňák[3] (NEKA)
PSČ 906 05
ŠÚJ 504840
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Sobotište 11
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Sobotište
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: obecsobotiste.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Sobotište je obec na Slovensku v okrese Senica.

V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1637 a kaplnka Povýšenia svätého Kríža z roku 1764. V obci sa nachádza aj evanjelický kostol postavený na základe tolerančného patentu, ktorý vydal Jozef II. v roku 1784. Pôvodne bol postavný bez veže, ktorá bola dostavaná v roku 1909.

Časti[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Sobotište (v priebehu stáročí nazývané tiež Zobódycha, Zsobotist, Sobotisscze, Sobotis, Ozsombat) je staré viac ako 800 rokov.

Zemepisná poloha obce je priaznivá a bola vždy príťažlivá: pre husitov, ktorí ju obsadili v roku 1428, pre Turkov, ktorí tu plienili a zabíjali v rokoch 1623 a 1650, pre poľských kozákov, ktorí ju vyrabovali v roku 1621, pre prenasledovaných anababtistov (Habánov), ktorí si tu založili Habánsky dvor v roku 1620 a natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, ale aj pre humanistické reformačné myslenie 17. storočia, ktoré sa sem šírilo zo západnej Európy.

Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Nepochybne pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo medzi obyvateľstvom remeslo mlynárske, tkáčske, pytlikárske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke, krajčírske a do dnešných čias slávne hrnčiarske a keramikárske. V roku 1700 bol založený v Sobotišti spoločný cech spomenutých remesiel pre celé branecké panstvo. V roku 1770 bola v Sobotišti založená grófom Nyárym vlnárska manufaktúra.

Sobotište sa hospodársky zmáhalo (známe sú sobotišské jarmoky), narastal počet krčmárov a obchodníkov. V roku 1831 mala obec 4854 obyvateľov a niekoľko desiatok krčiem.

V roku 1831 sa do obce prisťahoval Samuel Jurkovič, evanjelický učiteľ, vďaka ktorému patrí Sobotište medzi slávne slovenské mestečká. V tom čase tu bolo niekoľko mlynov, menších pivovarov, darilo sa hroznu a vínu, bolo tu veľa zemanov a panských úradníkov.

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po obci je pomenovaná planétka (26401) Sobotište.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Dušan Horňák je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]