Smrdáky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°43′23″S 17°18′02″V / 48.7231°S 17.3006°V / 48.7231; 17.3006
Smrdáky
obec
Smrdaky 02.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Nadmorská výška 241 m n. m.
Súradnice 48°43′23″S 17°18′02″V / 48.7231°S 17.3006°V / 48.7231; 17.3006
Rozloha 4,73 km² (473 ha) [1]
Obyvateľstvo 697 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 147,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1436
Starosta Emília Pavlíková[3] (KDH)
PSČ 906 03
ŠÚJ 504831
EČV SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Smrdáky 181
E-mailová adresa ousmrdaky@stonline.sk
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Smrdáky
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: obec-smrdaky.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Smrdákyobec na Slovensku v okrese Senica.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na západnom Slovensku v Záhorskej nížine, na úpätí Bielych Karpát, v nadmorskej výške 241 m n. m., v doline otvorenej na juh, ktorú na severozápade i severovýchode lemujú pahorky s ovocnými sadmi. Od okresného mesta Senica je obec vzdialená 7 km a od hlavného mesta Bratislavy asi 80 km.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

História obce je nerozlučne spätá s liečivými prameňmi nachádzajúcimi sa na jej území, ktoré ju urobili všeobecne známou, nielen na území Slovenska. Vznik názvu Smrdáky je zaujímavý. Podľa historických dokumentov sa osada kedysi volala po slovensky Nová Ves (Villa Nova). Terajšie meno dostala od zapáchajúcich minerálnych prameňov. Keď sa roľníci z príležitosti výročia jarmokov schádzali v susedných mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi prezývali „Smrdáci“. Toto meno sa potom tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady.

Prvá písomná zmienka o kúpeľnom mieste v Smrdákoch bola uvedená v urbári z roku 1617. Vydal ho vtedajší zemepán Majtény - Novák. Slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom známom diele Notitia Hungariae Novae Historicogeographia (Historické a zemepisné znalosti o súvekom Uhorsku) z roku 1740 spomína kúpeľnú dedinku Smrdáky a prvýkrát opisuje použitie minerálnej sírovodíkovej vody na liečebné účely. V roku 1763 úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal, že v budúcnosti by v okolí týchto vôd mohli vzniknúť kúpele. Veľmi významná je medicínska dizertačná práca hlavného lekára Jozefa Callasa Nagya o kúpeľoch Smrdáky (Thermarum Büdösköensium, 1840) posudzovaná na Viedenskej univerzite. Okrem chemického rozboru vôd, ktorý robil nitriansky lekárnik František Lang Adolf, sú v nej aj indikácie – zoznam chorôb, ktoré sa tu úspešne liečili už pred vznikom kúpeľnej inštitúcie. Na prvom mieste sa spomínajú rôzne kožné ochorenia, ako opar, herpes, lišaje a pod.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Martina z Tours z roku 1680 a kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1831.

Kúpele[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan Jozef Vietoris, v rokoch 1832-33. K tomuto obdobiu sa datujú aj novodobé dejiny kúpeľov. Neskôr, v roku 1839 tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov.

Jozef Vietoris sa staral aj o vybudovanie príjemného kúpeľného prostredia. Odvodnením močiara získal priestor pre park, do ktorého vysádzal vzácne dreviny. Kúpeľný park má dnes rozlohu 16 ha a je obľúbeným oddychovým miestom kúpeľných hostí.

Liečenie chorôb[upraviť | upraviť zdroj]

Ich špecializáciou je predovšetkým liečba kožných ochorení v kombinácii s chorobami pohybového aparátu s využitím jedinečného prírodného bohatstva - sírovodíkovej minerálnej vody a sírneho bahna.

Osobitné postavenie a význam medzi slovenskými kúpeľmi dáva Smrdákom ich chloridovo-hydrouhličitanová, vápenatá, sírna, hypotonická liečivá minerálna voda. Jej najúčinnejšou zložkou je aktívna dvojmocná síra, obsiahnutá vo vode vo forme voľného a viazaného sírovodíka. Práve pre mimoriadne vysoký obsah sírovodíka (vyše 400 mg v litri) sa minerálna voda v Smrdákoch považuje za najkoncentrovanejšiu sírnu vodu na území Slovenska a strednej Európy. Z balneologického hľadiska má význam aj výskyt liečivého sírneho bahna, vyznačujúceho sa jemnou štruktúrou a bohatou presýtenosťou sírnou minerálnou vodou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Emília Pavlíková je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]