Borský Mikuláš
| Borský Mikuláš | |
| obec | |
 Kostol sv. Mikuláša z roku 1753
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trnavský |
| Okres | Senica |
| Nadmorská výška | 197 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 49,981 km² (4 998 ha) |
| Obyvateľstvo | 3 930 (31. 12. 2008) |
| Hustota | 78,63 obyv./km² |
| Prvá písomná zmienka | 1394 |
| Starosta | Vladimír Bízek[1] (KDH, SDKÚ-DS) |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 908 77 |
| Telefónna predvoľba | +421 – 34 |
| ŠÚJ | 504238 |
| EČV | SE |
   Poloha obce v rámci Slovenska
|
|
  Poloha v rámci Trnavského kraja
|
|
| Wikimedia Commons: Borský Mikuláš | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: http://www.borskymikulas.sk/ | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Demonym: Borskomikulášan[2] | |
Borský Mikuláš je obec na Slovensku v okrese Senica. Obec vznikla zlúčením dvoch pôvodných obcí Borského Mikuláša a Borského Petra v roku 1975.
Obsah |
[upraviť] Založenie obce
Prvá zmienka o nej pochádza zo 14. storočia. V neskoršej dobe sa sem prisťahovali habáni, ktorých pripomína časť obce zvaná Habány.
Ale nálezy z doby rímskej dokazujú, že v chotári obce sa pohybovali ľudia v prvých storočiach nášho letopočtu. Teda v 14 storočí sa spomína Borský Mikuláš ako Zenthmiklos, r. 1773 sa vyskytujú názvy Búr Swatý Mikuláš, Bur Sancti Nicolai, Bur Sancti Petri, Bur-Sankt-Nicklasz, Bur-Sankt-Peter, Bur-Szent-Miklós, Bur-Szent-Péter r. 1920 sa obec volala Burský Svätý Mikuláš, Burský Svätý Peterod r. 1960 Borský Mikuláš Borský Peter.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novozriaďovanej zemepanskej správy, ktorá dopĺňala už fungujúcu cirkevnú správu.
Najstarší názov Zenthmiklos a Zenthpeter je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júla 1394. Ide o štatúciu pre Stibora zo Stiboríc, ktorou sa mu dáva do držby panstvo Ostriež (Ostrý kameň). Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Czoborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.
Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou. Pečatidlo s týmto znakom sa datuje už od roku 1597 a tento motív bol aj použitý pre súčasný erb obce. Bývalá obec Borský Peter mala v znaku sv. Petra.
[upraviť] Časti obce (pôvodné názvy)
- pôvodná obec Borský Mikuláš:
- Smuha
- Za mostom
- U Zemanov
- U sv. Jána
- Habány
- pôvodná obec Borský Peter:
- U Struhy
- U Rybníčkov
- Humnisko
- V Barine
[upraviť] Rodáci
- Ján Sekáč (* 1767 – † 1818), barokový básnik
- Ján Hollý (* 1785 – † 1849), katolícky kňaz, spisovateľ a prekladateľ
- Jozef Ščasný (* 1813 – † 1889), katolícky farár, národovec a mecenáš umenia
- Víťazoslav Cintula (* 1848 – † 1911), historik, geograf a kartograf
- Fridrich Weinwurm (* 1885 – † 1942), architekt
- Eva Fordinálová (* 1941), literárna vedkyňa, vysokoškolská profesorka a poetka
- Pavol Jablonický (* 1963), kulturista
- Augustín Vanek (* 1904 -† 1970), vedúci úradník Nemocenskej poisťovne a národovec
- Ján (Johann) Drábek (* 1838 -† 1926), staviteľ organov[3]
- Florián Tománek (* 1877 -† 1948), katolícky kňaz, novinár a politik, poslanec Národného zhromaždenia (1920 – 1929)
- Alojz Macek (* 1909 -† 1975), mládežnícky funkcionár, novinár a politik, podpredseda Svetového kongresu Slovákov
[upraviť] Prírodné prostredie
Na území obce sa nachádza málo vodných tokov. V jeho severnej časti preteká rieka Myjava a jej prítoky Ságelský potok a Kalaštavský potok.
V južnej časti sú mierne vŕšky (Lakšárske kopce), najvyšším je Mária Magdaléna (297 m n. m.), ďalšie: Dubník (289 m n. m., je na ňom 70 m vysoký stožiar televízneho vysielača), Ruženica (281 m n. m.), Vinohrádky (257 m n. m.) a Kravia hora (254 m n. m.). Značná časť územia je zalesnená prevažne borovicovým lesom, najmä v katastrálnom území Borský Peter.
[upraviť] Významné stavby
V obci je rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša z roku 1753, kaplnka svätej Márie Magdalény a v časti obce Borský Peter je stredoveký kostol svätých Petra a Pavla.
Rodný dom básnika Jána Hollého svojim zariadením dokumentuje prostredie, v ktorom sa básnik narodil, prežíval svoje detstvo a kam sa aj v neskorších obdobiach vracal ako študent a kňaz. Objekt je kultúrnou pamiatkou.
[upraviť] Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Vladimír Bízek je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Borskomikulášan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ http://organista.wbl.sk/BORSKY_MIKULAS-drabek.htm
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borský Mikuláš
|
||||||||
