Trnavský kraj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trnavský kraj
Kraj
Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický krajPoloha kraja Trnava na Slovensku (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Štát Slovensko Slovensko
Krajské mesto Trnava
Najvyšší bod Záruby
 - výška 767 m n. m.
Rozloha 4 174,2 km² (417 420 ha)
Obyvateľstvo 561 525 (2009)
Hustota 135 obyv./km²
ISO 3166-2 SK-TA
Počet okresov 7
Okres Dunajská Streda Okres Galanta Okres Hlohovec Okres Piešťany Okres Senica Okres Skalica Okres TrnavaPoloha okresu Trnavský kraj   v Trnavskom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Okresy v trnavskom kraji
Wikimedia Commons: Trnava Region

Trnavský kraj je kraj na západe Slovenskej republiky. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom (Juhomoravský kraj), Rakúskom (Dolné Rakúsko) a na juhu s Maďarskom (Rábsko-mošonsko-šopronská župa).

Má rozlohu 4 158 km² a žije tu 551-tisíc obyvateľov.

Trnavský samosprávny kraj pozostáva zo siedmich okresov a s celkovou rozlohou 4 148 km² tvorí 8,5% z rozlohy Slovenskej republiky. Počtom 550 tisíc obyvateľov je síce najmenším zo všetkých krajov Slovenska, ale patrí medzi najproduktívnejšie regióny v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.

V kraji sa nachádza 251 obcí, z ktorých šestnásť má štatút mesta: Dunajská Streda, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany, Vrbové, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Holíč, Gbely a Trnava, ktorá je zároveň krajským mestom.

Pri hustote 133 obyvateľov na km2 je najviac osídlený okres Trnava s počtom 126 986 ľudí (31.12.2006). Druhý najvyšší počet obyvateľov žije v okrese Dunajská Streda (114 788), ktorý má zároveň najväčšiu celkovú rozlohu 1 075 km². Najmenej obyvateľov žije v okrese Hlohovec (45 335), ktorý je zároveň rozlohou 267 km² najmenším v rámci kraja.

Kraj hraničí s tromi štátmi (Česko – spoločná hranica približne 45 km, Rakúsko – asi 12 km a Maďarsko – asi 48 km), čo vytvára dobré podmienky pre rozvoj cezhraničnej spolupráce.

Priaznivý demografický potenciál, strategická geografická poloha, dlhoročné tradície kúpeľníctva a priaznivé klimatické podmienky sú predpokladom ďalšieho ekonomického rozvoja.

Kraj je súčasťou rozvojového regiónu ViedeňBratislavaGyörMošonŠopron.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Na území kraja v minulosti prevažoval strojársky a potravinový priemysel. V súčasnosti je jeho štruktúra pestrá. Energiu pre priemysel dodáva Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach a vodná elektráreň v Gabčíkove, ktoré majú celoslovenský význam. V priemysle dominuje výroba osobných automobilov.

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]