Sloboda a Solidarita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sloboda a Solidarita
Základné informácie
Skratka SaS
Založenie 2009
Predseda Richard Sulík
Podpredseda Jozef Mihál, Ľubomír Galko
Poslancov 6 (Národná rada SR)
1 (Európsky parlament)
Volebný výsledok 6,66 % (Voľby do EP 2014) 5,88 % (Voľby do NR SR 2012)
Ideológie klasický liberalizmus
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentu Aliancia liberálov a demokratov v Európe
Európska politická strana Európska liberálna, demokratická a reformná strana [1]
Ďalšie informácie
Sídlo Priemyselná 8
821 09 Bratislava
Farby zelená, modrá
Web www.strana-sas.sk

Society.svg Pozri aj Politický portál
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda vlády SR: Robert Fico
Predseda NR SR: Pavol Paška


Národná rada · Vláda

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1999 · 2004 · 2009 · 2014


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2012


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2014


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010

Politické strany a hnutia
KDH · NOVA · SDKÚ-DS · SaS
OĽaNO · MOST-HÍD · SMK – MKP
SMER-SD · ďalšie...
Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Sloboda a Solidarita, skrátene SaS, je slovenská pravicová liberálna politická strana, ktorú založil ekonóm Richard Sulík, ktorý bol na ustanovujúcom kongrese 28. marca 2009 zvolený za jej predsedu. Podpredsedami strany sú Jozef Mihál a Ľubomír Galko. Generálnym manažérom strany je Jana Kiššová.

Republiková rada[upraviť | upraviť zdroj]

Richard Sulík, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Vladimír Sloboda, Ľuboš Dojčan, Andrea Filt, Jana Kiššová a Marián Viskupič.[2]

Aktivity SaS pred vstupom do NR SR[upraviť | upraviť zdroj]

V prezidentských voľbách 2009 strana podporila kandidátku Ivetu Radičovú.

Lídrom kandidátky pre voľby do Európskeho parlamentu v roku 2009 bol ekonóm Ján Oravec. Strana sa však nedostala cez potrebnú hranicu 5 percent na zvolenie.

Referendum 2010[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[3] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.[4]

Obyčajní ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[5], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Odchod Jozefa Kollára a jeho skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár. Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkovom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v Poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, J. Mihál, Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, M. Chren, Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda. SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie podľa agentúry Focus (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012).

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009 . . . . 2,0 2,5 . 3,4 3,2 4,4 3,6 5,3
2010 5,5 9,6 8,6 11,5 13,3 12,4 12,3 11,9 8,3 8,5 8,1 9,5
2011 8,4 9,1 7,1 9,9 5,2 6,7 6,1 7,6 8,0 8,2 7,5 5,6
2012 6,4 5,9 5,1 5,6 6,5 7,1 7,0 8,3 8,9 5,8 7,2 7,0
2013 6,9 7,7 6,8 6,5 3,9 . . . 5,9 5,0 . .

V prieskume preferencií vo februári 2012 strana dosiahla 5,9% (11 mandátov) čím sa umiestnila tesne za bývalými koaličnými partnermi SDKÚ-DS (6,1%)a Most-Híd (6,0%). Po SMERe, KDH a OĽaNO a 99% sa stala až siedmou najpodporovanejšou stranou na Slovensku. Ešte v novembri 2011 bola na štvrtom mieste.[6]

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana Sloboda a Solidarita.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2009 Európsky parlament 39 016 4,71 % 0 7. miesto neúčasť v parlamente
2010 Národná rada SR 307 287 12,14 % 22 3. miesto koalícia s SDKÚ, KDH a Most-Híd
2012 Národná rada SR 150 266 5,88 % 11 6. miesto opozícia
2014 Európsky parlament 37 376 6,66 % 1 6. miesto opozícia

Prezidentské voľby 2014[upraviť | upraviť zdroj]

12. júna 2013 predstavila strana Petra Osuského ako svojho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2014.[7][8] Vo výsledkovej listine však jeho meno nefiguruje, nakoľko sa pre nízke preferencie rozhodol kandidatúry vzdať a obmedziť tým trieštenie hlasov voličov pravice.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SaS sa stala členom európskych liberálov
  2. Republiková rada [online]. Bratislava : Sloboda a Solidarita, [cit. 2013-05-06]. Dostupné online.
  3. SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita
  4. SME: SaS dosiahla referendum inak ako mienila
  5. Obyčajní ľudia - Kto sme
  6. Focus: 99% i matovičovci preskočili SDKÚ, SaS aj Most-Híd [online]. pravda.sk, 14.2.2012, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  7. Za prezidenta bude kandidovať poslanec Peter Osuský Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/1021454/za-prezidenta-bude-kandidovat-poslanec-peter-osusky.html [online]. TA3, 2013-06-12, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  8. SaS predstavila svojho kandidáta na prezidenta SR Petra Osuského [online]. Sloboda a Solidarita, 2013-06-12, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  9. Denník Sme - Osuský sa vzdal kandidatúry, SaS podporila Procházku

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]