Sloboda a Solidarita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sloboda a Solidarita
Základné informácie
Skratka SaS
Založenie 27. február 2009
Predseda Richard Sulík
Podpredseda Jozef Mihál
Ľubomír Galko
Jana Kiššová
Poslancov 6 (Národná rada SR)[pozn 1]
1 (Európsky parlament)
Volebný výsledok 6,66 % (Voľby do EP 2014) 5,88 % (Voľby do NR SR 2012)
Ideológie klasický liberalizmus
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentu Aliancia liberálov a demokratov v Európe
Európska politická strana Európska liberálna, demokratická a reformná strana
Ďalšie informácie
Sídlo Priemyselná 8
821 09 Bratislava
Noviny SaS pre Vás
Farby zelená, modrá
Web www.strana-sas.sk

Society.svg Pozri aj Politický portál
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezident SR: Andrej Kiska
Predseda vlády SR: Robert Fico
Predseda NR SR: Peter Pellegrini


Národná rada · Vláda

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1999 · 2004 · 2009 · 2014


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2012


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2014


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015

Politické strany a hnutia
KDH · NOVA · SDKÚ-DS · SaS
OĽaNO · MOST-HÍD · SMK – MKP
SMER-SD · ďalšie...
Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Sloboda a Solidarita (skratka SaS) je slovenská pravicová liberálna politická strana, zaregistrovaná 27. februára 2009. Od jej založenia je predsedom strany Richard Sulík, súčasnými (2014) podpredsedami sú Ľubomír Galko, Jozef Mihál a Jana Kiššová.

V parlamentných voľbách 2010, v ktorých získala 12,14 % (22 mandátov) zostavila SaS vládnu koalíciu spolu so stranami SDKÚ-DS, KDH a Most – Híd. Po parlamentných voľbách 2012 (5,88 %, 11 mandátov) ostala v opozícii voči vládnej strane Smer-SD. Vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku 2014 získal mandát jej predseda Richard Sulík.

Orgány strany[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyšším predstaviteľom strany a jej štatutárnym orgánom je predseda, ktorého volí kongres na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovnej voľby.[1] Súčasným predsedom strany je Richard Sulík, zvolený na ustanovujúcom kongrese 28. marca 2009Bratislave[2] a opätovne zvolený 16. marca 2014 na kongrese strany v Prešove, pričom jeho protikandidátom bol Jozef Kollár[3][4] (pomer hlasov 134:121).[5] Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia.[6] Podpredsedov (dvoch až piatich) volí zo svojho stredu Republiková rada.[7] V súčasnosti sú podpredsedami strany: Ľubomír Galko, Jozef Mihál a Jana Kiššová.[8]

Najvyšším orgánom strany je kongres, ktorý zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže byť zvolaný mimoriadny kongres. Kongres schvaľuje program strany, jej stanovy a ich zmeny, volí a odvoláva predsedu a ostatných členov Republikovej rady a Dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhoduje o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení. Účastníci kongresu sú členovia Republikovej rady, členovia Dozornej a rozhodcovskej komisie a delegáti zvolení na (pre tento účel zvolaných)[9] krajských volebných zhromaždeniach.[10]

Medzi jednotlivými kongresmi je najvyšším orgánom strany Republiková rada, ktorú tvorí predseda strany a ďalších 12 členov volených kongresom na obdobie štyroch rokov. Zvoláva ju predseda najmenej raz mesačne.[11] V súčasnosti sú jej členmi: Richard Sulík, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Ľuboš Dojčan, Jana Kiššová, Marián Viskupič, Vladimír Sloboda, Natália Blahová, Milan Laurenčík, Jana Cigániková, Michal Brósa, Radoslav Pavelka a Martin Poliačik.[12] Najvyšším kontrolným orgánom strany je päťčlenná Dozorná a rozhodcovská komisia.[13] Po organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej stránke zabezpečuje činnosť strany sekretariát, ktorý riadi generálny manažér.[14] Od ustanovenia strany do roku 2014 bola generálnou manažérkou Jana Kiššová, v súčasnosti túto funkciu zastáva Roman Foltin.[8]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Založenie a voľby do Európskeho parlamentu 2009[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé stretnutie zakladajúcich členov sa konalo 20. decembra 2008.[15] Strana bola zaregistrovaná 27. februára 2009 prípravným výborom pozostávajúcim z Richarda Sulíka, Richardu Švihuru, Jozefa Mihála a Roberta Mistríka.[16] Ustanovujúci kongres sa konal 28. marca 2009 v Bratislave, na ktorom bol zvolený za predsedu Richard Sulík, taktiež boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj Iveta Radičová,[2] ktorú SaS podporila v prezidentských voľbách 2009.

Do volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009 postavila SaS 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom Jánom Oravecom.[17] So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov[18] ale nezískala päťpercentnú hranicu potrebnú pre zvolenie.

Referendum 2010[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[19] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.[20]

Obyčajní ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[21], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Odchod Jozefa Kollára a jeho skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár. Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkovom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v Poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, J. Mihál, Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, M. Chren, Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda. SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie podľa agentúry Focus (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012).

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009 . . . . 2,0 2,5 . 3,4 3,2 4,4 3,6 5,3
2010 5,5 9,6 8,6 11,5 13,3 12,4 12,3 11,9 8,3 8,5 8,1 9,5
2011 8,4 9,1 7,1 9,9 5,2 6,7 6,1 7,6 8,0 8,2 7,5 5,6
2012 6,4 5,9 5,1 5,6 6,5 7,1 7,0 8,3 8,9 5,8 7,2 7,0
2013 6,9 7,7 6,8 6,5 3,9 . . . 5,9 5,0 . .

V prieskume preferencií vo februári 2012 strana dosiahla 5,9% (11 mandátov) čím sa umiestnila tesne za bývalými koaličnými partnermi SDKÚ-DS (6,1%)a Most-Híd (6,0%). Po SMERe, KDH a OĽaNO a 99% sa stala až siedmou najpodporovanejšou stranou na Slovensku. Ešte v novembri 2011 bola na štvrtom mieste.[22]

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana Sloboda a Solidarita.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2009 Európsky parlament 39 016 4,71 % 0 7. miesto neúčasť v parlamente
2010 Národná rada SR 307 287 12,14 % 22 3. miesto koalícia s SDKÚ, KDH a Most-Híd
2012 Národná rada SR 150 266 5,88 % 11 6. miesto opozícia
2014 Európsky parlament 37 376 6,66 % 1 6. miesto opozícia

Prezidentské voľby 2014[upraviť | upraviť zdroj]

12. júna 2013 predstavila strana Petra Osuského ako svojho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2014.[23][24] Vo výsledkovej listine však jeho meno nefiguruje, nakoľko sa pre nízke preferencie rozhodol kandidatúry vzdať a obmedziť tým trieštenie hlasov voličov pravice.[25]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pôsobia ako nezaradení poslanci, keďže klub strany Sloboda a Solidarita zanikol 8. októbra 2013 podľa zákona č. 309/2013 z 25. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. čl. IX ods. 1 a 3 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  2. a b TASR (2009), „Prvý snem Sulíkovej strany navštívila aj Radičová“, SME, 2009-03-28, http://www.sme.sk/c/4369443/prvy-snem-sulikovej-strany-navstivila-aj-radicova.html, dost. 2014-10-15 
  3. Volebné programy Richarda Sulíka a Jozefa Kollára do volieb predsedu strany počas Kongresu 16. marca v Prešove, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2013 (vyd. 2013-04-10), http://www.strana-sas.sk/volebne-programy-richarda-sulika-a-jozefa-kollara-do-volieb-predsedu-strany-pocas-kongresu-16.-marca-v-presove./2350, dost. 2014-10-15 
  4. SITA (2013), „Lídrom strany SaS ostáva Richard Sulík“, Webnoviny, 2013-03-16, http://volby.webnoviny.sk/slovensko/sulikovci-si-volia-noveho-predsedu-s/646181-clanok.html, dost. 2014-10-15 
  5. TASR; HSP (2013), „Podľa politológa Michala Horského budú liberáli prešľapovať na tom istom mieste“, Hlavné správy.sk, 2013-03-17, http://www.hlavnespravy.sk/podla-politologa-m-horskeho-budu-liberali-preslapovat-na-tom-istom-mieste/80471/, dost. 2014-10-15 
  6. čl. IX ods. 4 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  7. čl. VIII ods. 3 písm. c) Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  8. a b Vedenie SaS, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/vedenie-sas/309, dost. 2014-10-15 
  9. čl. VII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  10. čl. VI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  11. čl. VIII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  12. Republiková rada, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/republikova-rada/310, dost. 2014-10-15 
  13. čl. X Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  14. čl. XI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  15. Sloboda a Solidarita 2013 – 2014, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2013 (vyd. 2013-09), str. 6, http://www.strana-sas.sk/file/3680/Sloboda%20a%20Solidarita%202013-2014.pdf, dost. 2014-10-15 
  16. Výpis z registra strán, Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2011 (vyd. 2011-04-08), http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=&id=153180, dost. 2014-10-15 
  17. Ekonóm Ján Oravec lídrom kandidátky do Eurovolieb, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2009 (vyd. 2009-04-02), http://www.strana-sas.sk/ekonom-jan-oravec-lidrom-kandidatky-do-eurovolieb/99, dost. 2014-10-15 
  18. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany, Bratislava: Štatistický úrad SR, 2009 (vyd. 2009-06-06), http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab308c7.html?lang=sk, dost. 2014-10-15 
  19. SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita
  20. SME: SaS dosiahla referendum inak ako mienila
  21. Obyčajní ľudia - Kto sme
  22. Focus: 99% i matovičovci preskočili SDKÚ, SaS aj Most-Híd [online]. pravda.sk, 14.2.2012, [cit. 2012-02-24]. Dostupné online.
  23. Za prezidenta bude kandidovať poslanec Peter Osuský Čítajte viac: http://www.ta3.com/clanok/1021454/za-prezidenta-bude-kandidovat-poslanec-peter-osusky.html [online]. TA3, 2013-06-12, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  24. SaS predstavila svojho kandidáta na prezidenta SR Petra Osuského [online]. Sloboda a Solidarita, 2013-06-12, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  25. Denník Sme - Osuský sa vzdal kandidatúry, SaS podporila Procházku

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]