Pravda (slovenský denník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pravda je jeden z hlavných slovenských denníkov. Pred rokom 1989 bol hlavný komunistický denník na Slovensku.

História denníka[upraviť | upraviť zdroj]

Titul Pravda sa na Slovensku prvýkrát objavil 15. septembra 1920, kedy začal v Ružomberku pod názvom Pravda chudoby vychádzať týždenník Československej sociálnodemokratickej strany na Slovensku. V roku 1920, až po 10. február 1921, vychádzali noviny každý štvrtok, čiže raz týždenne. Nasledovali dve sobotné vydania, a to 19. februára a 26. februára. V rokoch 1921 až 1923 vychádzal dvakrát týždenne - vo štvrtok a v nedeľu. V roku 1924 skrátili noviny svoje meno na Pravda. V októbri 1925, už ako periodikum Komunistickej strany Československa, sa Pravda stala denníkom.

V rokoch 1922-26 mala Pravda nedeľnú prílohu Proletárska nedeľa, v ktorej uverejňovala svoje príspevky mladá slovenská inteligencia. Napríklad Ján Poničan, Eduard Urx, Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ a iní. Od 4. septembra 1924 vychádza pod názvom Pravda. V polovici dvadsiatych rokov dosahuje náklad 1500 až 2000 kusov. Redakcia sa pre problémy s vtedajšou vládou presťahovala vo februári 1930 z Prahy do Bratislavy, no tlačila sa naďalej v Prahe.

V polovici júla 1934 bolo vydávanie na pol roka prerušené, redaktori prešli do nového periodika s názvom Ľudový denník. V čase prvej Slovenskej republiky bol pokračovateľom týchto novín ilegálny Hlas ľudu. Od 9. septembra 1944 krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania začala vychádzať v Banskej Bystrici povstalecká Pravda. Po oslobodení začala postupne vychádzať Východoslovenská a Stredoslovenská Pravda.

V rokoch 1948 až 1989 bola Pravda tlačovým orgánom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Na Slovensku mal denník výsadné postavenie a informoval najmä v línii komunistickej ideológie. Štátne podniky museli denník povinne odoberať.

Šéfredaktorom Pravdy bol od polovice roku 1947 až do konca roku 1951 Eduard Friš, po ňom do roku 1953 A. Nedvěd, ktorého vystriedal Miloš Marko. Od roku 1958 viedol redakciu Ondrej Klokoč, od roku 1968 Mária Sedláková, po nej krátko Luboš Podstupka a od roku 1969 Bohuš Trávniček. [1] Šéfredaktor Bohuš Trávniček budoval redakciu pod svojim vedením na konštruktívnych princípoch. Usiloval sa dať šancu čerstvým absolventom a z iných medií sťahoval ľudí, ktorí ho upútali svojou šikovnosťou. Preto bolo v 1980-tych rokoch v redakcii veľa mladých tridsiatnikov, ktorí pracovali v atmosfére „vylepšovania socializmu“. Pravda spočiatku opatrne kritizovala komunálnu politiku, no s nástupom Gorbačova a jeho prestavby, sa začali objavovať články aj o systémových problémoch. Voľnejší režim krátko pred revolúciou bolo cítiť aj v redakcii: bolo možné písať o tabuizovaných témach ako sú náboženské púte, či organizácie zahraničných Slovákov žijúcich na Západe. V roku 1988 zverejňovala Nedeľná Pravda profily a rozhovory s Františkom Mikloškom či Fedorom Gálom. Augustín Marián Húska, ktorý patril k perzekvovanej generácii z roku 1968 často uverejňoval v Pravde rozsiahle analýzy.

Po Trávničkovej smrti nastúpil na miesto šéfredaktora Štefan Bachár, ktorý predtým pracoval ako riaditeľ Slovenského rozhlasu. Jeho úlohou bolo pacifikovať odbojnú redakciu. S týmto šéfredaktorom zasiahlo Pravdu aj revolučné obdobie Novembra 1989. Na začiatku decembra 1989 sa však v redakcii Pravdy uskutočnil zásadný prelom v situácii. Členovia redakcie sa vzbúrili proti šéfredaktorovi Štefanovi Bachárovi. Redaktori Peter Sitányi a Juraj Halas požiadali Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska o odvolanie spomínaného redaktora, pohrozili štrajkom – a výbor im takmer okamžite vyhovel. V tajnej voľbe prešla právomoc v redakcii hladko do rúk nového šéfredaktora Petra Sitányiho a jeho zástupcov Jozefa Krška a Juraja Halasa, povereného zodpovedať za obsah novín.

Bývalé vedenie bolo odvolané, Bachár bol vylúčený zo Základnej organizácie KSS a redakcia Pravdy vydala vyhlásenie, v ktorom sa prihlásila k zmenám v spoločnosti. Nový redakčný kolektív sa verejným stanoviskom pripojil k študentom a pedagógom z katedry žurnalistiky na Univerzite Komenského, ktorí žiadali vyšetrenie policajného zákroku proti študentom na Národnej tříde v hlavnom meste Praha.

Od roku 1990 prestala byť Pravda orgánom ÚV KSS a vydáva ju zamestnanecká akciová spoločnosť Perex. Zároveň sa zmenil formát novín na berlínsky.

Od roku 1995 bol majoritným vlastníkom vydavateľstva podnikateľ Juraj Široký a jeho Harvardská investičná spoločnosť. Široký v júli 2006 [2] predal celý podiel vo vydavateľstve Perex anglickej spoločnosti Northcliffe International, ktorú vlastní anglická mediálna skupina Daily Mail and General Trust.

Od 1. januára 1959 vychádzal denník Pravda vo svetovom velkolistovom Broadsheet formáte, ako prvé slovenské noviny. V tomto formáte vychádzal až do roku 1989. Od 1. novembra 1968 má prílohu Pravda na weekend a od 8. januára 1971 vychádza Nedeľná Pravda. Od 18. novembra 2008 denník Pravda zmenil formát na berlinsky Berliner [3].

V roku 2010 Vydavateľstvo Perex, ktoré vydáva Pravdu, kúpila od Daily Mail & General Trust česká spoločnosť Florena.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Luboš Šefčák, Zuzana Duhajová: Dejiny slovenského novinárstva 1918-1968. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 1999, str. 193
  2. Najväčší mienkotvorný denník na Slovensku, denník Pravda, mení svojho majiteľa.
  3. zmenil Nová Pravda je na svete!

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]