Ján Poničan (prozaik)

	Ján Poničan
	slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista
Narodenie	15. jún 1902; Očová, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	25. február 1978 (75 rokov); Bratislava, ČSSR
Odkazy
Commons	Ján Poničan
	Biografický portál

Ján Poničan (pseudonymy Ján Rob Poničan, rob a i.) (* 15. jún 1902, Očová – † 25. február 1978, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

otec: Ondrej Poničan
adoptívny otec: Pavol Poničan
matka: Mária rod. Holíková
manželka: Alžbeta Poničanová rod. Kindernayová , Valéria rod. Gajarská

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roľníckej rodine, no po predčasnej smrti rodičov ho vychovávali príbuzní. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (na maďarskom klasickom gymnáziu) a Lučenci (reálne gymnázium, maturita). Neskôr pokračoval na vysokej škole technickej v Prahe, no po dvoch rokoch prestúpil na právo, ktoré ukončil v roku 1927. V roku 1924 vstúpil do KSČ. Príslušník skupiny ľavicovo orientovaných intelektuálov DAV. Pracoval v Bratislave ako koncipient, krátko i vo Zvolene. Po prednáškach o ZSSR, kde bol ako vedúci delegácie Medzinárodnej červenej pomoci navštívil Moskvu a Sibír (1931), bol v Banskej Bystrici odsúdený a väznený (1931). V roku 1932 bol advokátskym koncipientom u V. Clementisa, o rok neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax. Zastupoval najmä robotníkov a komunistov. Advokátsku prax vykonával do roku 1947, neskôr bol tajomníkom Advokátskej komory, verejným a štátnym notárom. Po roku 1945 bol tajomníkom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov v rokoch 1958 – 1959 vedúcim maďarskej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, neskôr potom až do roku 1964, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom tohto vydavateľstva.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje prvé verše uverejňoval vo viacerých časopisoch (Svojeť, Mladé Slovensko, Pravda chudoby, Hlas ľudu a i.). Spolu s A. Siráckym, D. Okálim a V. Clementisom založil v roku 1924 časopis DAV. Vo svojich básniach vyjadroval svoje politické názory, revolučné a proletárske nadšenie, no tiež vlastný nepokoj, erotické a ľúbostné motívy, mestské zážitky (napr. z Paríža), ale tiež sociálne témy. Využíva melodickosť obrazov, poetické hľadanie rýmov. Okrem poézie, prózy a drámy tiež prekladal diela svetových dramatikov a ruských autorov (Sergej Alexandrovič Jesenin, Vladimír Vladimírovič Majakovskij), maďarských autorov (Endre Ady, Sándor Petőfi), ale tiež diela z bulharského jazyka.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

1923 – Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, básnická zbierka, prvá zbierka slovenskej proletárskej poézie
1929 – Demontáž, básnická zbierka
1932 – Večerné svetlá, básnická zbierka
1934 – Angara, zbierka básní (zážitky z cesty po Sibíri)
1937 – Póly, zbierka básní
1941 – Divný Janko, poéma (v časopise Elán vyšla už v roku 1940)
1942 – Sen na medzi
1946 – Ivan Klas
1946 – Povstanie, cyklická báseň
1947 – Mesto, báseň o minulosti a prítomnosti Bratislavy
1949 – Na tepne čias, zbierka básní
1954 – Básne, výber veršov
1958 – Riava neutícha, zbierka básní
1962 – Ohne nad riekou, výber veršov
1967 – Držím sa zeme, drží ma zem, lyrické komentáre z ciest po vlasti i zahraničí
1972 – Špirála ľúbosť, výber vešov
1973 – Hĺbky a diaľky, zbierka básní

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

1935 – Stroje sa pohli, román
1945 – Sám, zbierka poviedok
1945 – Pavučina (koncipovaný už v roku 1935), voľné pokračovanie románu Stroje sa pohli
1945 – Hôrny kvet, ľúbostná romanca
1946 – Treba žiť, román
1949 – Z čias-nečias, zbierka historický noviel
1959 – Po horách-dolinách, obraz prírodnej krásy Slovenska
1960 – A svet sa hýbe
1964 – Červená sedma, výber prózy
1973 – Jánošíkovci
1975 – Búrlivá mladosť
1979 – Dobyvateľ

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

1924 – Dva svety (predtým vychádzala na pokračovanie v Proletárskej nedeli)
1935 – Iskry bez ohňa
1936 – Bačov žart, rozhlasová veršovaná hra
1936 – Vzbura na rozkaz
1941 – Jánošík
1944 – Básnik a kráľ, veršovaná rozhlasová hra
1945 – Vzbura žien, rozhlasová veselohra
1949 – Čistá hra
1958 – Štyria
1962 – Všetkostroj, utopistická veršovaná hra (napísaná v 30. rokoch, vydaná až vo výbere z diela)
Máje, libreto, ktoré zhudobnil Bartolomej Urbanec