Banská Bystrica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Banská Bystrica pozri Banská Bystrica (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°44′19″S 19°09′25″V / 48.738611°S 19.156944°V / 48.738611; 19.156944
Banská Bystrica
mesto
Banska-Bystrica-centre-1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Pohronie
Rieka Hron
Nadmorská výška 368 m n. m.
Súradnice 48°44′19″S 19°09′25″V / 48.738611°S 19.156944°V / 48.738611; 19.156944
Rozloha 103,38 km² (10 338 ha) [1]
Obyvateľstvo 79 368 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 767,73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1255
Primátor Peter Gogola (NEKA)
PSČ 974 01, 974 04, 974 05, 974 09, 974 11
ŠÚJ 508438
EČV BB, BC
Tel. predvoľba +421-48
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Československej armády 26
974 01 Banská Bystrica 1
E-mailová adresa info@BanskaBystrica.sk
Telefón 433 03 21, 433 03 22, 433 03 23
Fax 411 35 75
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Banská Bystrica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: banskabystrica.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Banskobystričan[3]
Portal.svg Slovenský portál
Pohľad na mesto z vrchu Urpín
Pamätník Sovietskej armády na Námestí SNP
Areál hradu – radnica
Nová radnica
Mestský úrad
Panoráma mesta Banská Bystrica fotená nadránom z mestskej časti Slnečné stráne.

Banská Bystrica (iné názvy pozri kapitolu Názov) je metropola stredného Slovenska, krajské mesto banskobystrického kraja a okresné mesto banskobystrického okresu. Žije v nej 79 368 obyvateľov, čo ju radí na piate miesto na Slovensku.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na rozmedzí Horehronia a Zvolenskej kotliny. Urbanistický priestor Zvolen - Banská Bystrica s takmer 150 tisíc obyvateľmi je treťou najväčšou koncentráciou obyvateľstva v SR.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1773 Neozolium, Besztercz-Bánya, Neüsoll, Banská Bystrica
  • 1786 Neusohl, Novisolium, Besztercze-Bánya, Banská Bystrica
  • 1808 Neosolium, Beszterczebánya, Neusohl, Banská Bystrica
  • 1863 – 1913 Besztercebánya
  • 1920 Banská Bystrica
  • 1927 Banská Bystrica

Latinský názov znie Neosolium, ďalšie názvy mesta: maď. Besztercebánya, nem. Neusohl, poľ. Bańska Bystrzyca

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základné sídelné jednotky ZSJ: Banská Bystrica – historické jadro, Pri parku, Mesto – sever, Rudlovský potok, Sásová I, Dolina Baranovo, Rudlová I, Nemocnica, Mesto – východ, Majer, Stará Kopa – Turička, Uhlisko, Smrečina, Sídlisko, Urpín, Vartovka, Stará Radvaň, Kráľová, Radvaň, Stará Fončorda, Štiavničky, Školský areál – nová nemocnica, Podlavice – Skubín, Vysielač, Fončorda – Internátna, Fončorda – Tulská, Pršany, Suchý vrch, Pod Suchým vrchom, Nemecký vrch, Mútno – Králiky, Kremnička, Rakytovce, Šalková, Senica, Jakub, Kostiviarska, Uľanka, Graniar, Trieda Hradca Králové, Sásová II, Rudlová II, Fončorda – Mládežnícka
  • Mestské časti: Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uľanka
  • Sídliská: Fončorda, Radvaň, Sásová-Rudlová, Sídlisko SNP
  • Ostatné časti: Fortnička, Karlovo, Nový Svet, Trosky, Štiavnička, Uhlisko, Žltý Piesok

Trosky[upraviť | upraviť zdroj]

Bola vybudovaná na troskových odvaloch, ktoré siahali až po rieku Hron. Jej vznik súvisí s vybudovaním striebornej huty v roku 1549.

Radvaň[upraviť | upraviť zdroj]

Je známa ako obec už od 13. storočia a má názov podľa zakladateľskej rodiny Radvanských. Nachádza sa tu ich kaštieľ. Dnes je súčasťou Banskej Bystrice.

Rakytovce[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1837 tu začali ťažiť uhlie až do roku 1929, kedy bola ťažba definitívne ukončená. Bola vybudovaná 120 metrová štôlňa Jozef a najúspešnejšie ťažobné obdobia boli 1879 – 1889, 1892 – 1902 a 1906 – 1913. Za zmienku stojí prirodzený povrchový odkryv uhlia spôsobený zarezávaním Banského potoka.

Uľanka[upraviť | upraviť zdroj]

Nesie meno po Gotzelovi Ulmanovi, ktorému toto územie patrilo na prelome 14. a 15. storočia. V čase baníckej prosperity boli takmer všetci muži baníkmi.

Jakub[upraviť | upraviť zdroj]

Časť známa už od roku 1390 a v rokoch 1546 – 1848 časť patrila Banskej komore, ktorá tu postavila vápenku, v blízkom Novom Svete drôtovňu a aj valcovňu na plech. V strede dediny sa nachádza gotický kostol, do maďarského Ostrihomu premiestnili jeho vzácny neskorogotický tabuľový oltár s výjavmi zo života sv. Jakuba. Nad Jakubom sa nachádza pozostatok lesostepi a nad Novým Svetom sa nachádzajú penovcové vodopády s jazierkami.

Kostiviarska[upraviť | upraviť zdroj]

Známa od roku 1387, neskôr patrila mestu a Banskej komore. Vybudoval sa tu železný skujňovací hámor. Zhruba od roku 1960 je tu vápencový lom, z ktorého sa prepravovala surovina na výrobu cementu po 8 km dlhej lanovke do cementárne.

Šalková[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi obce, ktorých prvá písomná zmienka je už zo 14. storočia (1359). Viac ako 400 rokov patrila Ľupčianskemu panstvu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. Týmto krokom chcel prilákať hlavne remeselníkov z Rímskej ríše. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, ako názov mesta sa vtedy používal Neusohl (Nový Zvolen). Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod), nazývaná aj Der Neusohler Kupferhandel, ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby. Prispela k výraznému rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života.

Osmanská expanzia a raný novovek[upraviť | upraviť zdroj]

Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevniť, vznikli kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestanstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj so Svätou stolicou. 20. augusta 1620 bol v meste zvolený za protestantského uhorského kráľa vtedajší princ, Gabriel Betlen [4]. V roku 1720 v meste fungovalo 149 cechových dielní, v roku 1784 ich bolo 502 čím sa mesto stalo tretím najdôležitejším na Slovensku v cechovej produkcii [5].

Po vyčerpaní zásoby medi, sa výroba preorientovala na spracovanie dreva a výrobu papiera, ďalším impulzom rozvoja sa stala priemyselná revolúcia. V roku 1908 bolo vydané kutacie právo na ťažbu zlata v Harmanci a zmluva s mestom bola uzavretá v roku 1922. Vykopali sa tu prieskumné šachty a rôzne štôlne, ale po krátkej dobe ťažby projekt kvôli nerentabilnosti zanikol. V roku 1776 bolo v Banskej Bystrici ustanovené rímsko katolícke biskupstvo.

Nástup kapitalizmu[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov sa medzi rokmi 1857 až 1910 zvýšil z 5661 na 10 776. Postavená bola nová budova súdu (rok 1898), mohutný päťpodlažný nájomný dom Porges (rok 1912), novorenesančno – novobarokový objekt lesnej správy na Námestí SNP (rok 1916), dievčenské gymnázium, dnes ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela (rok 1914) a množstvo nájomných novoslohových budov a mestských víl. Mesto dostalo železničné spojenie so Zvolenom v roku 1873, s Podbrezovou v roku 1884 a Harmanci v roku 1913. V roku 1845 bola založená sporiteľňa, v roku 1872 úverová banka, neskôr viac peňažných ústavov. Na remeselné tradície a manufaktúry nadviazalo niekoľko menších textilných tovární, vznikol priemysel drevospracujúci (nábytková továreň, zápalkáreň), stavebných hmôt, potravinársky (pivovar, mlyny, výroba liehovín). V roku 1908 bola vybudovaná mestská elektráreň. Tieto továrne však nedokázali zamestnať všetkých obyvateľov mesta a okolia, viacero štrajkov. V roku 1872 bol založený robotnícky podporný spolok, v roku 1895 organizácia sociálno – demokratickej strany, začiatkom 20. storočia odborové organizácie, v roku 1904 robotnícky vzdelávací spolok. Obchodná a priemyselná komora pre oblasť dnešného stredného Slovenska bola otvorená v roku 1890.

V polovici 19. storočia sa Banská Bystrica za pôsobenia prvého predsedu Matice slovenskej strediskom snáh slovenských podnikateľov a inteligencie, rozvinulo sa slovenské školstvo a kultúra, ale silnejúca maďarizácia tieto tendencie potlačila. V rokoch 1899 – 1900 sa v meste konal banskobystrický proces s predstaviteľmi slovenského politického a kultúrneho života, v rokoch 1873 – 1883 vychádzal provládny, protislovenský časopis Svornosť, v rokoch 1904 – 1918 podobný časopis Krajan. Celoslovenský význam malo pôsobenie tunajšieho gymnázia v 50. – 60. rokoch. Bolo jediným vyšším gymnáziom pre 5 slovenských žúp, vyučovacou rečou bola slovenčina, učil na ňom rad vynikajúcich slovenských a českých profesorov (M. Čulen, E. Černý, F. Mráz, J. Loos, J. Slotta a iní). V roku 1867 boli slovenskí a českí profesori prepustení a školstvo bolo pomaďarčené. Popri nich pôsobili v meste v 2. pol. 19.storočia a zač. 20. storočia vzdelanci a literáti Štefan Moyzes, Karol Kuzmány, Terézia Vansová, Ján Botto, M. Chrástek, T. Červeň. F.V. Sasinek, skladateľ Ján Levoslav Bella, výtvarní umelci Jozef Božetech Klemens, Dominik Skutecký. V roku 1857 tu založili Hudobný spolok, v 50.-70.rokoch vychádzali slovenské noviny (Cyril a Metod, Slovenský národný učiteľ, Evanjelická škola). Mestské múzeum bolo založené v roku 1889.[6]

Po vzniku ČSR[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1928 bola sídlom Zvolenskej župy. Počet obyvateľov rástol len pomaly (rok 1919 – 10 734, rok 1930 – 11 347, rok 1940 – 13 045). Napriek tomu sa stavebný ruch nezastavil. V roku 1920 bola postavená pozoruhodná secesná Kamenná vila, v roku 1928 bol dokončený Národný dom. Z 30. rokov pochádza viacero funkcionalistických stavieb. V roku 1930 postavili Okresnú nemocenskú poisťovňu (dnešná poliklinika), v roku 1934 učiteľský ústav, o dva roky nato filiálku pražskej mestskej sporiteľne vedľa mestskej veže, ako aj vysielač. Notársku ubytovňu a dom štátnych zamestnancov, ktorá sa dnes využíva ako poliklinika, dokončili v roku 1937. Tesne pred zánikom Česko–Slovenska vybudovali mestské nájomné domy pre vojenských gážistov. Mimo hlavného prúdu modernej architektúry stojí neorenesančná filiálka Národnej banky z roku 1932.

Mesto zostalo obchodným a peňažným centrom, dobudovaním železničnej trate Zvolen – Vrútky a Banská Bystrica – Červená Skala vzrástol jeho význam ako dopravného uzla. Vzniklo niekoľko menších kovovýrobných, potravinárskych a stavebných podnikov, ale zaniklo niekoľko podnikov z predchádzajúceho obdobia (nábytková továreň, textilky). V rokoch svetovej hospodárskej krízy vysoká nezamestnanosť a početné štrajky. Veľký rozvoj dosiahlo školstvo a kultúra. Školstvo sa poslovenčilo, za pomoci českých profesorov dosiahlo dobrú úroveň. Okrem gymnázia bolo v meste viac odborných škôl (obchodná akadémia, škola pre ženské povolania, učiteľský ústav a strojnícka priemyselná škola – tieto dve boli umiestnené do nových budov). Z mnohých divadelných ochotníckych súborov vzniklo Mestské divadelné združenie, z ktorého radov vyšlo niekoľko popredných slovenských profesionálnych hercov. Žiakom hudobného skladateľa V. Figuša-Bystrého tu bol okrem iných Ján Cikker.

Prvá Slovenská republika a Slovenské národné povstanie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1940 sa stáva sídlom novej Pohronskej župy. Postavila sa nová ľudová škola (rok 1939), budova Spojených elektrární (rok 1941) a stavala sa nová železničná stanica.

Od roku 1941 vznikali protifašistické odbojové skupiny medzi dôstojníkmi Veliteľstva pozemných vojsk slovenskej armády, sídliaceho v meste. Pod politickým vedením Slovenskej národnej rady sa tu v roku 1944 vytvorilo Vojenské ústredie, vojenský orgán pre prípravu Slovenského národného povstania, ktorý riadil konšpiračnú činnosť v armáde. Po vstupe nemeckých okupačných vojsk uskutočnil dňa 29. augusta 1944 protifašistický prevrat a veliteľ Vojenského ústredia pplk. Ján Golian vydal armáde rozkaz postaviť sa okupačným vojskám na odpor. Prevrat dovŕšili partizáni 1. Stalinovej brigády, brigády Jánošík a kpt. Nálepku, ktorí dňa 30. augusta 1944 vstúpili do mesta. V ten deň začal z Banskej Bystrice vysielať Slobodný slovenský vysielač.

Po vypuknutí SNP sa Banská Bystrica stala politickým, vojenským a administratívnym centrom povstaleckého Slovenska. Sídlili tu vedúce sily povstania – Slovenská národná rada, Veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku, prišla sem delegácia čs. emigrantskej vlády v Londýne a predstavitelia moskovského vedenia KSČ. Sídlila tu anglo-americká a sovietska vojenská misia. Z mesta sa riadil ozbrojený boj i uskutočňovanie základných ekonomických a spoločenských premien. V septembri 1944 začal vychádzať ústredný orgán ÚV KSS Pravda, týždenník Nové slovo, nástenné noviny Hlas ľudu a iné. 17. septembra 1944 sa uskutočnil zjednocovací zjazd KSS a sociálnej demokracie.

Už v septembri 1944 zažila Banská Bystrica nemecké bombardovanie, keď bomby zasiahli Slobodný slovenský vysielač. Koncom októbra sa vojenská situácia rýchlo zhoršovala, povstalci mesto takmer bez boja opustili a Nemci ho 27. októbra 1944 obsadili. Zatkli a väznili vyše 2 tisíc ľudí. 30. októbra gen. Hermann Höffle za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády na čele s prezidentom Jozefom Tisom usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Jozef Tiso slúžil omšu, vyznamenal príslušníkov Waffen-SS a verejne poďakoval Hitlerovi.[7]. Okupácia mesta trvala 5 mesiacov, oslobodené bolo vojskami sovietskej a rumunskej armády 25. marca 1945.[8]

Pod vládou komunistov[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1949 – 1960 sídlom Banskobystrického kraja, potom do roku 1990 Stredoslovenského kraja. Bola politickým, hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska. Banská Bystrica zaznamenala v tomto období značné územné rozšírenie, pripojili sa k nej obce Jakub, Kostiviarska, Kremnička, Kynceľová, Laskomerské, Majer, Malachov, Radvaň – Kráľová, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Šalková a Nemce. Počet obyvateľov sa zvýšil z 13 605 v roku 1950 na 22 529 v roku 1960, na 46 846 v roku 1970 a do roku 1989 stúpol na takmer 80 tisíc.

V 40. – 50. rokoch boli okrem prvých tehlových sídlisk (Na Fortničke, Na Uhlisku, prvá časť sídliska Fončorda – nové Kalište, Prednádražie), postavené budovy bývalého Okresného národného výboru (rok 1949), polikliniky (rok 1951), dokončená železničná stanica. Bývalý Krajský národný výbor, dnešný mestský úrad, pochádza z roku 1957 a je príkladom architektúry socialistického realizmu. Od 60. rokov začala rozsiahla výstavba panelových sídlisk, ktorá pokračovala aj v 70. rokoch (hlavne ďalšie časti Fončordy, v 1. polovici 60.rokov prvé výškové vežové domy z montovaného betónu na Prednádraží, neskôr sídlisko v Radvani). V roku 1969 bol otvorený pamätník SNP a hotel Lux, potom obchodný dom Prior. Počas 70. rokov sa postupne realizovala nová budova nemocnice. V 80. rokoch vznikli sídliská v okrajových častiach Podlavice a Sásová. Okrem toho sa vybudoval štadión na Štiavničkách, krytý zimný štadión, kryté plavárne, telocvične. Postavila sa rýchlostná cesta do Zvolena, celkom na sklonku socializmu v auguste 1989 začali v meste premávať trolejbusy.

Historické centrum ostalo na rozdiel od iných slovenských miest ušetrené od väčších zásahov. Pamiatky sa priebežne opravovali, fasády meštianskych domov dostávali nový náter. Thurzov dom bol zrekonštruovaný už v prvej polovici 50. rokov, ostatné objekty neskôr (napr. mestská veža okolo roku 1970, barbakán okolo roku 1980).

Rozvinulo sa hospodárstvo, za socializmu bol v Banskej Bystrici zastúpený priemysel energetický (Stredoslovenské energetické závody), hutnícky (závody SNP), elektrotechnický (Tesla), drevospracujúci (Smrečina), odevný (Slovenka, Modrotlač), potravinársky (pivovar, konzerváreň, liehovar), stavebných hmôt (Stredoslovenská cementáreň, Ipeľské tehelne, Stredoslovenský kameňopriemysel), stavebný (Pozemné stavby, Stavoindustria), polygrafický (Tlačiarne SNP).

Rozvoj zaznamenalo aj školstvo a kultúra, hoci pod dohľadom KSČ.

Mestská samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia mesta volili každoročne svojho richtára[9]. Richtár bol hlavou mestskej vrchnosti, spravoval verejný aj súkromný život v meste, mal povinnosť vykonať výročné zúčtovanie mesta[10]. Dnes sa primátor mestá volí každé štyri roky v komunálnych voľbách. Súčasným primátorom je od novembra 2010 Peter Gogola. Zástupkyňou primátora je Katarína Čižmárová [11]. Pozri aj: Zoznam richtárov mesta Banská Bystrica

Mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice má 31 poslancov. Najpočetnejším klubom je po voľbách v roku 2010 koalícia SMER - SD, SNS, ĽS-HZDS so 17 členmi, 7 členov má poslanecký klub Banskobystrickej alternatívy. Po troch členoch má poslanecký klub Klub nezávislých poslancov a klub SDKÚ - DS. Jeden poslanec je nezávislý.[12]Rozdelení sú do siedmich volebných obvodov: č. 1 (Centrum), č. 2 (Podlavice, Skubín, Uľanka, Jakub, Kostiviarska, Karlovo), č. 3 (Senica, Šalková, Majer, Uhlisko), 4 (Iliaš, Rakytovce, Kremnička, Kráľová, Podháj), č. 5 (Radvaň), č. 6 (Fončorda), č. 7 (Sásová, Rudlová).[12] Mestské zastupiteľstvo sa stretáva približne raz za mesiac.[13]

Prednostom Mestského úradu je Mgr. Miroslav Rybár.[14]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoveké centrum mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál Mestského hradu bol vyhlásený za národnú pamiatku. Okrem samotného hradu sa to týka Kostola Nanebovzatia Panny Márie, takzvaného farského. Stavebné práce sa na ňom začali v roku 1255. Kaplnka svätej Barbory, patrónky baníkov obsahuje cenný oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradnika, ale hosťoval aj samotného kráľa. V areáli sa nachádza aj stará radnica, tzv. Prétorium.

Na Námestí SNP sa nachádza Katedrála svätého Františka Xaverského ako aj biskupský palác. Rovnako je tu aj zrekonštruovaná radnica, domy bohatých obyvateľov mesta: Thurzov dom, Benického dom, naklonená mestská hodinová veža a ďalšie pamiatky. Ďalšie historické pamiatky sa nachádzajú mimo centra mesta: Kaštieľ Radvanských, Bárczyovský kaštieľ, Tihanyovský kaštieľ. Medzi modernejšie stavby patrí Pamätník SNP. Toto dielo architekta Dušana Kuzmu bolo dokončené v roku 1969. Staviteľstvo 21. storočia sa prejavilo na Europa Business Center. Budova je najvyššia v meste a zároveň Stavba roka 2009.[15]

Pozri aj: Stavby v Banskej Bystrici

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V Banskej Bystrici pôsobí niekoľko divadiel. Štátna opera uvádza operné, muzikálové a baletné predstavenia. Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici ako jediné divadlo na Slovensku angažuje hercov s mentálnym postihnutím. Bábkové divadlo na rázcestí sa zaoberá jednak bábkarským umením pre deti a dospelých ale aj inými formami divadla. Moderné tanečné umenie zastupuje Štúdio tanca. V meste pôsobí aj viacero umeleckých škôl, ktoré poriadajú koncerty svojich študentov a pedagógov. V Banskej Bystrici sa tiež koná medzinárodné bienále bábkarskej tvorby, Bábkarská Bystrica. Vo dvore Beniczkého pasáže v centre mesta od roku 2011 sídli kultúrne centrum Záhrada, ktoré poskytuje priestor pre prezentáciu a tvorbu komunitného a súčasného umenia všetkých žánrov. Priľahlý záhradný park slúži ako verejná oddychová zóna pre návštevníkov a obyvateľov mesta.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov krajského mesta má posledné desaťročie klesajúcu tendenciu. V roku 2002 v meste žilo 82 299 obyvateľov, ku koncu roku 2012 to bolo len 78 068. Aj keď sa v roku 2012 narodilo viac detí ako v predošlý rok, klesajúci trend pokračoval odsťahovaním sa 1222 v porovnaní s prírastkom 876 obyvateľov.[16]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci – 94,74 %
  • Česi – 1,39 %
  • Rómovia – 0,54 %
  • Maďari – 0,54 %
  • Nemci – 0,06 %
  • Ukrajinci – 0,05 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímsko katolíci – 46,57 %
  • bez vyznania – 30,17 %
  • evanjelici a. v. – 13,94 %
  • grécki katolíci – 1,03 %
  • pravoslávni – 0,24 %

a iní

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Verejná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská doprava v Banskej Bystrici je osobitná dvoma dopravcami. Dopravný podnik mesta Banská Bystrica poskytuje trolejbusovú dopravu (linky 1 – 8), SAD Zvolen zabezpečuje autobusové linky MHD (20 – 100).[16] V rámci obvodu MHD je možné použiť aj prímestské linky za MHD ceny a doklady.[17]

Autobusová stanica kde zastavujú diaľkové linky je v prerušenej výstavbe od roku 1983, v roku 1990 bola prerušená stavba časti so zázemím. V máji 2012 sa opäť diskutovalo o dostavaní tejto časti. Rakúsky investor v zámere dopravno-obchodné centrum, stanicu však musí najprv získať od SAD Banská Bystrica. Dočasná autobusová stanica bude pravdepodobne v priestore parkoviska na Uhlisku.[18] Investor prejavil záujem v roku 2011, podľa primátorových slov sa má stanica otvoriť v roku 2013.[18] Podľa údajov z januára 2013 o budovu prejavil záujem investor Jahn Development & Consulting. V zámere má na mieste postaviť Terminal Shopping Center. Nový objekt by mal združovať autobusovú stanicu s obchodným centrom a byť bezbariérovo spojený so železničnou stanicou. Výstavba sa má začať v septembri 2013, centrum má byť otvorené o rok neskôr.[19] Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané mestom 22. februára 2013.[20]

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Banská Bystrica sa nachádza na križovatke trate Zvolen – Vrútky, ktorá je v úseku Zvolen – Banská Bystrica elektrifikovaná a trate Banská Bystrica – Červená Skala, ktorá elektrifikovaná nie je. Všetky tri trate sú jednokoľajné. Železničná stanica Banská Bystrica sa nachádza v blízskosti autobusovej stanice. Železničná stanica Banská Bystrica-mesto sa nachádza bližšie k centru mesta.

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Banská Bystrici leží na križovatke viacerých cestných ťahov. Z juhu je napojená na R1 a I/69 (smer Zvolen), z východu na I/66 (smer Brezno) a zo severu na I/59 (smer horský priechod Donovaly). Mestom prechádza viacero ciest druhej a tretej triedy. Od apríla 2009[21] sa stavia Severný obchvat mesta ako pokračovanie trasy R1. Jeho trasa vedie z cesty I/59 v mestskej časti Karlovo, prechádza medzi centrom mesta a mestskou časťou Sásová a napája sa na cestu I/66 smerom na Brezno. Diaľková doprava v smeroch Zvolen-Brezno a Ružomberok-Brezno sa tak vyhne centru mesta. Obchvat bude mať dĺžku 5,672 km.[21] Výstavba je realizovaná firmou Granvia Construction ako súčasť public-private partnership (PPP) projektu R1.[22]. Ďalej je plánované pokračovanie R1 smerom na Slovenskú Ľupču a cez hrebeň Nízkych Tatier do Ružomberka.[23]

Cyklistická doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Od 22. júna 2012 premáva cyklobus z mesta na Králiky a Kráľovu studňu vo Veľkej Fatre. Cestovné je 1€, dopravu dotuje samospráva mesta a Banskobystrický samosprávny kraj. Premávať bude počas letných víkendov a sviatkov.[24] Vybudovanie a rozšírenie cyklotrás je súčasťou Rozvojového programu mesta na roky 2008 - 2010 - 2014.[25]

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Neďaleko mesta sa nachádza medzinárodné Letisko Sliač.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

V Banskej Bystrici majú sídlo dve verejné vysoké školy, jedna súkromná vysoká škola a fakulta štátnej vysokej školy[26]:

Verejné vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Súkromné vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta pôsobia nasledovné stredné školy[27]:

Gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Cirkevné gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné odborné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Učilištia[upraviť | upraviť zdroj]

Súkromné stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta pôsobia nasledovné základné školy[28]:

Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Banská Bystrica[upraviť | upraviť zdroj]

Súkromné základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola Fantázia, Magurská 16
  • Základná škola Dráčik, Mládežnícka 51
  • Základná škola U Filipa, Bakossova 5
  • Súkromná umelecká základná škola Róberta Tatára, Okružná 2
  • Súkromná umelecká škola, Námestie Slobody 3

Cirkevné základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu Banská Bystrica (Špeciálne základné školy)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Špeciálna základná škola, Ďumbierska 15
  • Základná škola pri Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou, Nám. L. Svobodu 4

Materské školy[upraviť | upraviť zdroj]

V Banskej Bystrici v roku 2013 bolo 27 materských škôl[29], ktorých zriaďovateľom bolo mesto Banská Bystrica. Dve zariadenia (Špeciálna materská škola, Detské integračné centrum) boli v zriaďovateľskej pôsobnosti Obvodného úradu Banská Bystrica a takisto tu pôsobili tri súkromné materské školy.[29]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá a galérie[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. JÚĽŠ. Banskobystričan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  4. DEMUTH, Karol; HRÚZ, Pavel; ŠOKA, Milan. Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments. Preklad Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová. prvé. vyd. Banská Bystrica : Spektrum Grafik, 2006. 160 s. ISBN 80-89189-15-6. The Sixth Encounter With History, s. 78.
  5. DEMUTH, Karol; HRÚZ, Pavel; ŠOKA, Milan. Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments. Preklad Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová. prvé. vyd. Banská Bystrica : Spektrum Grafik, 2006. 160 s. ISBN 80-89189-15-6. The Sixth Encounter With History, s. 78.
  6. Encyklopédia Slovenska I. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977, s. 123
  7. Prejav Jozefa Tisa v Banskej Bystrici [online]. sk.wikisource.org, 26.4.2007, [cit. 2010-01-01]. Dostupné online.
  8. HAJKO, Vladimir, c. d., s. 124
  9. GRAUS, Igor. Zaživa v Bystrici... [online]. Klemensova 19, 813 64 Bratislava : Spoločnosť Pro História, 2011, [cit. 2013-09-08]. Dostupné online.
  10. Prečítajte si o meste Banská Bystrica [online]. [Cit. 2013-09-08]. Dostupné online.
  11. Zástupkyňa primátora mesta (Viceprimátorka) [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online.
  12. a b Zoznam poslancov Mestského zastupiteľstva podľa poslaneckých klubov [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online.
  13. Rámcový plán predkladania materiálov na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici na II. polrok 2012 [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online.
  14. Prednosta Mestského úradu v Banskej Bystrici [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online.
  15. PACHEROVÁ, Soňa. Stavbou roka 2009 sa môže pochváliť Banská Bystrica [online]. Pravda, 02.10.2009, [cit. 2012-07-16]. Dostupné online.
  16. a b BUČKO, M. Počet obyvateľov Banskej Bystrice stále klesá [online]. Banská Bystrica : bbonline.sk, 10.01.2013, [cit. 2013-01-17]. Dostupné online.
  17. Integrovaná doprava [online]. imhd.sk, 1.9.2011, [cit. 2012-06-03]. Dostupné online.
  18. a b FAJČÍKOVÁ, Kveta. Chátrajúci skelet autobusky možno prestane strašiť [online]. Denník SME, 17.5.2012, [cit. 2012-06-03]. Dostupné online.
  19. Z autobusovej stanice má byť Terminal Shopping Center [online]. Petit Press, 9.1.2013, [cit. 2013-01-10]. Dostupné online.
  20. Verejná vyhláška Rozhodnutie [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, 22.02.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  21. a b Stavby PPP [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  22. Projekt PPP – rýchlostná cesta R1 [online]. Bratislava : GRANVIA, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  23. Mapa D a RC [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-03-18]. Dostupné online.
  24. Cyklobus slávnostne uviedli do života [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, 22.6.2012, [cit. 2012-07-15]. Dostupné online.
  25. Rozvojový program mesta Banská Bystrica na roky 2008 - 2010 - 2014 [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2012-07-15]. Dostupné online.
  26. Vysoké školy v Banskej Bystrici [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online. (v slovenčine)
  27. Stredné školy v Banskej Bystrici [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online. (v slovenčine)
  28. Základné školy v Banskej Bystrici [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online. (v slovenčine)
  29. a b Materské školy v Banskej Bystrici [online]. Banská Bystrica : Mesto Banská Bystrica, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online. (v slovenčine)
  30. Slovensko vo svetle reformácie
  31. Britské grófstvo Durham spája s B. Bystricou už takmer polstoročné priateľstvo [online]. Petit Press, 01.08.2012, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online.
  32. Fotogaléria z podujatí v meste Banská Bystrica [online]. Petit Press, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]