Brezno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°48′24″S 19°38′32″V / 48.806667°S 19.642222°V / 48.806667; 19.642222
Brezno
mesto
Brezno1.JPG
Centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehronie
Časti Mesto, Mazorníkovo, Predné Halny,

Zadné Halny, Bujakovo

Rieka Hron
Nadmorská výška 504 m n. m.
Súradnice 48°48′24″S 19°38′32″V / 48.806667°S 19.642222°V / 48.806667; 19.642222
Najvyšší bod
 - výška 2 043 m n. m.
 - súradnice 48°56′11°S 19°38′25°V / 0°S 0°V / 0; 0
Najnižší bod
 - výška 486 m n. m.
 - súradnice 48°48'42°S 19°35'58°V / 0°S 0°V / 0; 0
Rozloha 121,96 km² (12 196 ha) [1]
Obyvateľstvo 21 534 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 176,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1265
Primátor Tomáš Abel[3] (nezávislý)
PSČ 977 01, 977 03
ŠÚJ 508497
EČV BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie gen. M. R. Štefánika 1
977 01  Brezno 1
E-mailová adresa info@Brezno.sk, podatelna@Brezno.sk
Telefón 630 62 31, 630 62 36
Fax 630 62 29
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Brezno
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: brezno.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Brezňan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Brezno (v minulosti Brezno nad Hronom, maď. Breznóbánya, nem. Bries, Briesen)[5] je okresné mesto ležiace v Banskobystrickom kraji na Slovensku.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské časti: Brezno mesto, Mazorníkovo, Bujakovo, Predné Halny, Zadné Halny, Rohozná, Podkoreňová.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • 9.mája, Banisko, Baštova, Bottova, Boženy Němcovej, Brezenská, Budovateľská, Cesta osloboditeľov, Chalupkova, Cintorínska, Černákova, Československej armády (ČSA), Dolná, Dr. Clementisa, Dvoriská, Eleny Maróthy Šoltésovej, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Glianska, Hlavina, Hlboká, Hliník, Horná, Hradby, Hronská, Hviezdoslavova, Jarmočisko, Jelšová, Jilemnického, Kiepka, Klepuš, Kozlovo, Kozmonautov, Kôšikovo, Krátka, Krčulova, Kriváň, Kukučínova, Kuzmányho, Ladislava Sáru, Laskomerského, Lesná, Lichardova, Lúčky, Májového povstania českého ľudu (MPČĽ), Malinovského, Martina Benku, Mládežnícka, Mliekárenská, Mostárenská, Moyzesova, Nábrežie Dukelských hrdinov (NDH), Nábrežie Jána Čipku, Nálepkova, Námestie gen. M.R. Štefánika, Nová, Okružná, Padličkovo, Pestovateľská, Pionierska, Pod Hôrkou, Podkoreňová, Potočná, Poľná, Predné Halny, Rázusova, Rohozná, Sekurisova, Sládkovičova, Slovenského národného povstania (SNP), Staničná, Stormová, Šiašovo, Školská, Šrámkova, Štúrova, Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN), Švermova, Tehelňa, Tisovská cesta, Vagnárska, Vránskeho, Vrbová, Zadné Halny, Záhradná, Zúbrik, Železničná, Židlovo

Obyvatelia Brezna radi nazývajú ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČĽ, NDH, SNP a pod.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cez Brezno preteká rieka Hron, druhá najdlhšia rieka na Slovensku.
  • Pri Bujakove sa sprava vlieva Zúbra, ďalej opäť sprava Ježová a v Zadných Halnách Rohozná zľava a Vagnár sprava.
  • V Predných Halnách následne ústi pravostranný Drakšiar, v meste ľavostranné Brezenec a Drábsko a tiež pravostranné Lužné.

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Symbolmi mesta Brezna sú erb, vlajka a pečať.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov k 22. 8. 2014: 20 840[6]

Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 92,8%, Maďari 0,2%, Česi 0,8%, Rómovia 4,6%, ostatní 1,6%.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 68,89%, Evanjelici 8,47%, Gréckokatolíci 0,98%, Svedkovia Jehovovi 0,53%

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe štatútu mesta Brezna sa osobám ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o jeho kultúrny, hospodársky a športový rozvoj, ochranu jeho záujmov a šírenie dobrého mena doma aj v zahraničí udeľuje titul „Čestný občan mesta Brezna“. Titul doteraz získali:

  • Ernest Bielik (1969) – veliteľ partizánskej brigády Jánošík. Titul mu bol udelený za veľké zásluhy v boji proti fašizmu a osobitne za oslobodenie mesta Brezna.
  • Nikolaj Semionovič Radul (1970) – partizánsky veliteľ. Titul mu bol udelený za veľké bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
  • Alexej Michajlovič Sadilenko (1970) – veliteľ partizánskeho zväzku Chruščov. Titul mu bol udelený za bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
  • Ladislav Ťažký (1997) – rodák z Čierneho Balogu, slovenský spisovateľ, esejista, dramatik a publicista. Titul mu bol udelený za pozitívny vzťah k mestu vyjadrený v jeho literárnych prácach.
  • Daniel Compagnon (1998) – stredoškolský učiteľ z partnerského francúzskeho mesta Meudon. Titul mu bol udelený za dlhoročnú aktivitu a rozvoj priateľských vzťahov medzi súbormi a organizáciami mesta Brezna a miest Francúzska. Titul získal pri príležitosti životného jubilea 50 rokov.
  • Ivan Bella (1999) – prvý slovenský kozmonaut, brezniansky rodák, titul získal za propagáciu mesta pri kozmickom lete
  • Hervé Marseille (1999) – starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Georges Koch (1999) – zástupca starostu mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Henry Wolf (1999) – čestný starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Vladimír Valach (2001) – bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov.
  • Ľudovít Petránsky (2003) – rodák z Brezna, univerzitný profesor, autor významných publikácií a výstav z oblasti dejín umenia a dizajnu. Titul mu bol udelený pri príležitosti životného jubilea 60 rokov.
  • Jaroslav Siman (2003) – prednosta detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Čestné občianstvo mu bolo udelené za dlhoročnú spoluprácu s hotelovou akadémiou, breznianskou nemocnicou, ale najmä za záchranu mnohých ľudských životov aj občanov nášho regiónu.
  • Zlatica Balažovjech – Klincová (2005) – maliarka, breznianska rodáčka
  • Ladislav Bartko (2005) – bývalý učiteľ breznianskeho gymnázia, vysokoškolský učiteľ
  • Pavol Datko (2006) – rodák z Čierneho Balogu, kanadský občan
  • Joseph Nivet a Barbara Nivet, rod. Striešová in memoriam (2007) - ocenenie udelené za rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov v oblasti školstva, kultúry
  • nár. umelec Ladislav Chudík (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí, za vysoko profesionálnu hereckú činnosť, šírenie slovenského jazyka doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými umeleckými a hereckými výkonmi
  • Adriana Karembeu, rod. Sklenaříková (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna a Slovenska vo svete, za verejno-prospešnú činnosť a za činnosť spojenú s ochranou základných ľudských práv a slobôd
  • Samuel Brečka (2009) - ocenenie udelené za celoživotné dielo, ktorým sa významným spôsobom zaslúžil o obohatenie ľudského poznania a propagáciu mesta Brezna doma i v zahraničí
  • Ján Grexa (2009) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania v oblasti histórie športu a olympionizmu
  • Pavel Louda (2009) - starosta družobného mesta Nový Bydžov, ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna v zahraničí

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V Brezne už dlhé roky pôsobí Divadelný súbor Jána Chalupku. Jeho korene siahajú až do polovice 18. storočia. Divadelný súbor sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na domácich aj zahraničných prehliadkach amatérskeho divadla.

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje niekoľko dní trvajúci inšpiratívny festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj amatérske divadlá zo Slovenska a zahraničia.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

ZVONICA

Táto dominanta mesta bola postavená v r. 1830 v klasicistnom duchu. V minulosti slúžila ako strážna veža, nad tretím nadzemným zvonovým podlažím bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru. Mohutná hranolová stavba s manzardovou strechou a základňou 10x10 m má výšku 31 metrov. V r. 1924 boli do veže inštalované tri zvony. Najväčší s nápisom „Svätý Floriáne, chráň nás od ohne“ váži 580 kg, druhý má hmotnosť 358 kg, najmenší 139,5 kilogramový má odliaty nápis „Svátý Michale, neopusť nás v poslednom boji“.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Brezno je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1786, kostol sv. Kríža z roku 1619 a kaplnka Panny Márie. Jedinou sakrálnou židovskou pamiatkou v Horehronskom regióne je breznianska synagóga. Postavili ju v roku 1902.

Piaristická rezidencia (dnes obvodný úrad)so zachovanou kláštornou kaplnkou – národná kultúrna pamiatka.

Tzv. "kostolčok" v historickom jadre mesta Brezno sprítomňuje misijnú, pastoračnú a pedagogickú pôsobnosť piaristického rádu v miestnom i európskom kontexte (1673 – 1856). Nachádzajú sa v ňom najstaršie umelecké doklady z torza neogotického oltára z prvého breznianskeho kostola – polychrómovaná plastika Panny Márie a tabuľové obrazy sv. Barbory a sv. Doroty. Spolu s historickou knižnicou vo farskom úrade, ako jednej z mála pôvodných a dodnes funkčných kláštorných knižníc na Slovensku, predstavuje najcennejšiu duchovnú kultúrno-historickú pamätihodnosť regiónu. Pri príležitosti jubilejného roka sv. Jozefa Kalazanského v roku 2007(450. výročie narodenia zakladateľa rehole a prvej zbožnej školy v Európe) bola na historickej budove odhalená pamätná tabuľa (Marek Locek).

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Športový klub Brezno,
  • Airsoftový team
  • HK Brezno
  • Volejbalový klub MŠK Brezno
  • Karate Klub Milana Piliara MŠK Brezno
  • Šporotvo-strelecký klub MŠK Brezno
  • Klub slovenských turistov Brezno
  • Slovenský cykloklub Ďumbier
  • Atletický klub Mostáreň MŠK Brezno
  • Stolnotenisový oddiel MŠK Brezno
  • Klub biatlonu ŠŠSM – MŠK Brezno
  • Plavecký klub ŠK Flipper

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje inšpiratívny divadelný festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj neprofesionálne divadlá zo slovenska a zo zahraničia. Súťaž kresleného humoru – Bomburova šabľa. Každoročne sa na začiatku júna organizujú "Dni mesta Brezna".

Koncom novembra sa každý rok koná aj Ondrejský jarmok, ktorý sa koná už 526. krát (r.2014)

Kulinárske špeciality[upraviť | upraviť zdroj]

Brezniansky syr – pod týmto názvom sa predávala bryndza z okolia Brezna výnimočnej chuti, názov bol pre svoju úspešnosť často preberaný výrobcami bryndze z iného kraja.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Breznom vedie železničná trať číslo 172 Banská Bystrica – Červená Skala. V pláne je výstavba južného obchvatu mesta, prvá etapa bude viesť od západného konca mesta v smere z Banskej Bystrice po Baldovský most. Druhá etapa povedie ďalej smerom na Tisovskú cestu a trasovanie tretej etapy zatiaľ nie je zatiaľ vybraté (sú 3 varianty). Obchvat by mal končiť vo východnej časti v Zadných Halnach (záleží od výberu trasovania). Mestom prechádza cesta I.triedy č.66 (Slovenská Route 66), ďalej cesta I.triedy č.72 (smer Tisovec) a cesta II.triedy č.529 (smer Hriňová).


Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Od polovice roku 2007 poskytuje spoločnosť BrNET s.r.o. pre nekomerčné účely voľne prístupný WiFi Internet na námestí.

Voľne prístupné WiFi pripojenie je už aj na nábreží Hrona v okolí dopravného ihriska.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základné' školy:'
    • ZŠ s MŠ Pionierska 2
    • Karola Rapoša - Pionierska 4
    • ZŠ s MŠ Mazorníkovo
  • Základné umelecké školy:
    • ZUŠ Brezno
  • Špeciálne základné školy:
    • ŠZŠ Brezno, Mládežnícka 3
  • Stredné školy:
    • Gymnázium Jána Chalupku
    • Hotelová akadémia
    • Obchodná akadémia
    • SOŠ techniky a služieb (predtým SPŠ Brezno) vznikla zlúčením Strednej priemyselnej školy a Dievčenskej odbornej školy Valaská – Piesok v roku 2006. V roku 2008 sa k nej pripojilo aj Stredné odborné učilište Brezno – Mazorníkovo.
    • Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG
  • Vysoké školy:

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Brezňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
  6. http://www.brezno.sk/volby-2014.phtml?id_menu=96124&limited_level=1&stop_menu=95237#me

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]