Brezno

	Brezno
	mesto
	Centrum mesta
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Brezno
Historický región	Horehronie
Rieka	Hron
Nadmorská výška	498 m n. m.
Súradnice	48°48′14″S 19°38′37″V / 48.80389, 19.64361
Rozloha	121,956 km² (12 196 ha)
Obyvateľstvo	21 340 (30. 06. 2011)
Hustota	174,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1265
Primátor	Ing. Jaroslav Demian (Smer-SD, SNS)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	977 01
Tel. predvoľba	+421-48
ŠÚJ	508497
EČV	BR
	Poloha mesta v rámci Slovenska
	Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
	Wikimedia Commons: Brezno
	Štatistika: MOŠ/MIS
	Webová stránka: http://www.brezno.sk
	Freemap.sk: mapa
	Demonym: Brezňan

Súradnice: 48°48′14″S 19°38′37″V / 48.80389, 19.64361

Brezno (v minulosti Brezno nad Hronom, maď. Breznóbánya, nem. Bries, Briesen)^[3] je okresné mesto ležiace v Banskobystrickom kraji na Slovensku.

[upraviť] Časti obce

Mestské časti: Brezno mesto, Mazorníkovo, Bujakovo, Predné Halny, Zadné Halny,Rohozná.

[upraviť] Ulice

Fučíkova, Cesta osloboditeľov, Poľná, Sládkovičova, Hronská, Fraňa Kráľa, Nálepkova, Clementisova, Malinovského, Kozmonautov, Boženy Němcovej, Rázusova, M. R. Štefánika, Československej Armády (ČSA), Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN, Západ, Cesta k Štadionu), Pionierska Ul., 9. Mája, Bernolákova, Švermova, Kukučínova, Bottova, Jesenského, Laskomerského, Jilemnického, Železničná, Ladislava Sáru, Moysesova, Vránskeho, Záhradná, Cintorínska, Stromová, Nábrežie Dukelských Hrdinov (NDH), Štúrova, Sekurisova, Hradby, Hviezdoslavova, Chalupkova, Mostárenská, Černáková, Školská, Krčulova, MPČL, Štúrova, atď.

Obyvatelia Brezna radi nazyvaju ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČL, NDH a pod

[upraviť] Vodné toky

Cez Brezno preteká rieka Hron, druhá najdlhšia rieka na Slovensku.
Pri Bujakove sa sprava vlieva Zúbra, ďalej opäť sprava Ježová a v Zadných Halnách Rohozná zľava a Vagnár sprava.
V Predných Halnách následne ústi pravostranný Drakšiar, v meste ľavostranné Brezenec a Drábsko a tiež pravostranné Lužné.

[upraviť] Symboly mesta

Symbolmi mesta Brezna sú erb, vlajka a pečať.

[upraviť] Politika

[upraviť] Obyvateľstvo

Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 92,8%, Maďari 0,2%, Česi 0,8%, Rómovia 4,6%, ostatní 1,6%.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 68,89%, Evanjelici 8,47%, Gréckokatolíci 0,98%, Svedkovia Jehovovi 0,53%

[upraviť] Partnerské mestá

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Divadlo

V Brezne už dlhé roky pôsobí Divadelný súbor Jána Chalupku. Jeho korene siahajú až do polovice 18. storočia. Divadelný súbor sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na domácich aj zahraničných prehliadkach amatérskeho divadla.

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje niekoľko dní trvajúci inšpiratívny festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj amatérske divadlá zo Slovenska a zahraničia.

[upraviť] Múzeá

Horehronské Múzeum

[upraviť] Hudba

Spevácky zbor mesta Brezna

[upraviť] Stavby

ZVONICA

Táto dominanta mesta bola postavená v r. 1830 v klasicistnom duchu. V minulosti slúžila ako strážna veža, nad tretím nadzemným zvonovým podlažím bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru. Mohutná hranolová stavba s manzardovou strechou a základňou 10x10 m má výšku 31 metrov. V r. 1924 boli do veže inštalované tri zvony. Najväčší s nápisom „Svätý Floriáne, chráň nás od ohne“ váži 580 kg, druhý má hmotnosť 358 kg, najmenší 139,5 kilogramový má odliaty nápis „Svátý Michale, neopusť nás v poslednom boji“.

[upraviť] Pamiatky

V meste Brezno je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1786, kostol sv. Kríža z roku 1619 a kaplnka Panny Márie. Jedinou sakrálnou židovskou pamiatkou v Horehronskom regióne je breznianska synagóga. Postavili ju v roku 1902.

Piaristická rezidencia (dnes obvodný úrad)so zachovanou kláštornou kaplnkou – národná kultúrna pamiatka.

Tzv. "kostolčok" v historickom jadre mesta Brezno sprítomňuje misijnú, pastoračnú a pedagogickú pôsobnosť piaristického rádu v miestnom i európskom kontexte (1673 – 1856). Nachádzajú sa v ňom najstaršie umelecké doklady z torza neogotického oltára z prvého breznianskeho kostola – polychrómovaná plastika Panny Márie a tabuľové obrazy sv. Barbory a sv. Doroty. Spolu s historickou knižnicou vo farskom úrade, ako jednej z mála pôvodných a dodnes funkčných kláštorných knižníc na Slovensku, predstavuje najcennejšiu duchovnú kultúrno-historickú pamätihodnosť regiónu. Pri príležitosti jubilejného roka sv. Jozefa Kalazanského v roku 2007(450. výročie narodenia zakladateľa rehole a prvej zbožnej školy v Európe) bola na historickej budove odhalená pamätná tabuľa (Marek Locek).

[upraviť] Šport

Športový klub Brezno,
Airsoftový team
HK Brezno
Volejbalový klub MŠK Brezno
Karate Klub Milana Piliara MŠK Brezno
Šporotvo-strelecký klub MŠK Brezno
Klub slovenských turistov Brezno
Slovenský cykloklub Ďumbier
Atletický klub Mostáreň MŠK Brezno
Stolnotenisový oddiel MŠK Brezno
Klub biatlonu ŠŠSM – MŠK Brezno
Plavecký klub ŠK Flipper

[upraviť] Pravidelné podujatia

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje inšpiratívny divadelný festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj neprofesionálne divadlá zo slovenska a zo zahraničia. Súťaž kresleného humoru – Bomburova šabľa. Každoročne sa na začiatku Júna organizujú "Dni mesta Brezna".

[upraviť] Kulinárske špeciality

Brezniansky syr – pod týmto názvom sa predávala bryndza z okolia Brezna výnimočnej chuti, názov bol pre svoju úspešnosť často preberaný výrobcami bryndze z iného kraja.

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Doprava

Železničná stanica Brezno

[upraviť] Dôležité firmy

Od polovice roku 2007 poskytuje spoločnosť BrNET s.r.o. pre nekomerčné účely voľne prístupný WiFi Internet na námestí.

[upraviť] Školstvo

Základne školy:
- ZŠ s MŠ Pionierska 2
- Karola Rapoša - Pionierska 4
- ZŠ s MŠ Mazorníkovo
Základné umelecké školy:
- ZUŠ Brezno
Špeciálne základné školy:
- ŠZŠ Záhradná 2
Stredné školy:
- Gymnázium Jána Chalupku
- Hotelová akadémia
- Obchodná akadémia
- Spojená škola Brezno vznikla zlúčením Strednej priemyselnej školy a Dievčenskej odbornej školy Valaská – Piesok v roku 2006. V roku 2008 sa k nej pripojilo aj Stredné odborné učilište Brezno – Mazorníkovo.
- Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG
Vysoké školy:

[upraviť] Osobnosti

Ing. Ivan Bella – podplukovník Armády SR, prvý slovenský kozmonaut.
Ján Boroškay – učiteľ, notár, ornitológ, preparátor, pedagóg, lesmajster, entomológ a zberateľ prírodnín.
Pavol Habera – slovenský spevák, skladateľ a muzikálový herec.
Oto Herman – prírodovedec, ornitológ, entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ.
Ján Chalupka – (1791 – 1871) slovenský spisovateľ, dramatik, satirik od roku 1824 pôsobil v Brezne ako evanjelický farár. Miestne prostredie ho inšpirovalo k divadelnej hre Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali (1830). Touto hrou nastolil v slovenskej dráme a literatúre vôbec fenomén Kocúrkova, je to satirický výsmech malomeštiackym spôsobom života, zápecníctvu a odnárodňovaciemu procesu. Skryté odkazy na prostredie Brezna bolo jeho farníkmi odhalené, za čo bola na jeho osobu podaná sťažnosť u cirkevnej vrchnosti. Napriek kritike domáceho prostredia, mal k Breznu pozitívny vzťah, napríklad zasadzoval sa za to, aby sa stalo sídlom Matice slovenskej.
Adriana Karembeu (rodená Sklenaříková) – slovenská modelka
Karol Kuzmány – významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik
Jozef Medveď – slovenský filmový a televízny režisér.
Martin Rázus – slovenský spisovateľ a politik
František Kreutz – slovenský spisovateľ, regionálny historik, pedagóg

[upraviť] Čestné občianstvo

Na základe štatútu mesta Brezna sa osobám ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o jeho kultúrny, hospodársky a športový rozvoj, ochranu jeho záujmov a šírenie dobrého mena doma aj v zahraničí udeľuje titul „Čestný občan mesta Brezna“. Titul doteraz získali:

Ernest Bielik (1969) – veliteľ partizánskej brigády Jánošík. Titul mu bol udelený za veľké zásluhy v boji proti fašizmu a osobitne za oslobodenie mesta Brezna.
Nikolaj Semionovič Radulov (1970) – partizánsky veliteľ. Titul mu bol udelený za veľké bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
Alexej Michajlovič Sadilenko (1970) – veliteľ partizánskeho zväzku Chruščov. Titul mu bol udelený za bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
Ladislav Ťažký (1997) – rodák z Čierneho Balogu, slovenský spisovateľ, esejista, dramatik a publicista. Titul mu bol udelený za pozitívny vzťah k mestu vyjadrený v jeho literárnych prácach.
Daniel Compagnon (1998) – stredoškolský učiteľ z partnerského francúzskeho mesta Meudon. Titul mu bol udelený za dlhoročnú aktivitu a rozvoj priateľských vzťahov medzi súbormi a organizáciami mesta Brezna a miest Francúzska. Titul získal pri príležitosti životného jubilea 50 rokov.
Ivan Bella (1999) – prvý slovenský kozmonaut, brezniansky rodák, titul získal za propagáciu mesta pri kozmickom lete
Hervé Marseille (1999) – starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
Georges Koch (1999) – zástupca starostu mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
Henry Wolf (1999) – čestný starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
Vladimír Valach (2001) – bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov.
Ľudovít Petránsky (2003) – rodák z Brezna, univerzitný profesor, autor významných publikácií a výstav z oblasti dejín umenia a dizajnu. Titul mu bol udelený pri príležitosti životného jubilea 60 rokov.
Jaroslav Siman (2003) – prednosta detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Čestné občianstvo mu bolo udelené za dlhoročnú spoluprácu s hotelovou akadémiou, breznianskou nemocnicou ale najmä za záchranu mnohých ľudských životov aj občanov nášho regiónu.
Zlatica Balažovjech – Klincová (2005) – maliarka, breznianska rodáčka
Ladislav Bartko (2005) – bývalý učiteľ breznianskeho gymnázia, vysokoškolský učiteľ
Pavol Datko (2006) – rodák z Čierneho Balogu, kanadský občan

[upraviť] Referencie

↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Jaroslav Demian je v zozname. Dostupné online.
↑ JÚĽŠ. Brezňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998. (slovenský)

[upraviť] Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezno

[upraviť] Externé odkazy

[0] Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Ing. Jaroslav Demian je v zozname. Dostupné online.

[1] JÚĽŠ. Brezňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)

[v.C3.BDvoj-n.C3.A1zvu-2] MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998. (slovenský)

[1]

[2]

[3]