Zvolenská župa (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zvolenská župa
Župa v Uhorsku
Zvolen coatofarms.jpg
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko
Sídlo župy Banská Bystrica
Rozloha 2 730 km²
Obyvateľstvo 133 653 (1910) [1]
 -   102 500 (1880) [2]
Hustota 49,0 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]
Slováci 84,8 %
Maďari 12,4 %
Nemci 1,6 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]
Maďari 2,6 %
Nemci 2,93 %
Slováci 90,36 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,05 %
Ostatní 0,51 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]
Rímskokatolícke 65,1 %
Evanjelické a. v. 31,7 %
Židovské 2,3 %
Zolyom county map.jpg
Wikimedia Commons: Zólyom County

Zvolenská župa/stolica, Zvolenský komitát (lat. comitatus Zoliensis, maď. Zólyom (vár)megye, nem. Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2 730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.

Zvolenská župa na strednom Slovensku

Centrum[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.

v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.

V rokoch 1786 – 1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Československa. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923 – 1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940 – 1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.

Národnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Územie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy:

  • Horný (Processus superior)
  • Dolný (Processus inferior)

Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.

V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:

Mestá so zriadeným magistrátom:

V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:

  • Banská Bystrica (celý okres)
  • Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
  • Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
  • Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
  • Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 1. Az összes lélekszám, .... In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In:  A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)