Šopronská župa
| Šopronská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
| Poloha župy v Uhorsku | |
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha | 3256 km² |
| Počet obyvateľov | 283500 obyv. |
| Hustota obyvateľstva | 87,1 obyv./km² |
| Centrum | Šopron |
| Súčasné krajiny | Maďarsko, Rakúsko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie | Slováci 0,13% Maďari 47,12% Nemci 40,46% Chorváti 11, 62% Ostatní 0,07% |
| Náboženské zloženie | {{{Náboženstvo}}} |
Šopronská župa (po nemecky: Komitat Ödenburg) je názov komitátu, stolice a župy v Uhorsku, v súčasnosti je územie rozdelené medzi západné Maďarsko a východné Rakúsko. Hlavným mestom bolo mesto Šopron.
Geografia [upraviť]
Šopronská župa susedila s rakúskou krajinou Dolné Rakúsko a uhorskými župami Mošon, Ráb, Vesprém a Vas. Neziderské jazero ležalo čiastočne v tejto župe. Rozloha župy v roku 1910 bola 3241 km².
Dejiny [upraviť]
Šopronský komitát patril medzi prvé komitáty v Uhorsku.
V 1918 (podľa Trianonskej dohody z 1920) sa západná časť stala súčasťou novej rakúskej krajiny Burgenland. Východná časť ostala súčasťou Maďarska. V 1921 sa v referende rozhodlo, že mesto Šopron sa pripojí k Maďarsku namiesto Rakúska.
Po druhej svetovej vojne sa Šopronská župa spojila s Rábskou a Mošonskou župou a vznikla nová Rábsko-šopronská župa. Táto bola na začiatku 90. rokov premenovaná na Rábsko-mošonsko-šopronskú župu. Malá časť Šopronskej župy bola včlenená do Železnej župy.
Okresy [upraviť]
Na začiatku 20. storočia bola Šopronská župa rozdelená na slúžnovské okresy:
- Csepreg
- Csorna
- Felsőpulya (nem. Oberpullendorf)
- Kapuvár
- Kismarton (nem. Eisenstadt)
- Nagymarton (nem. Mattersburg)
- Šopron
plus municipálne mestá: Šopron, Kismarton (nem. Eisenstadt) a Ruszt (nem. Rust)
Eisenstadt, Mattersburg, Rust and Oberpullendorf sú v súčasnosti v Rakúsku.