Békešská župa (Uhorsko)
| Békešská župa | |
| Erb | Mapa |
|---|---|
| [[Obrázok:|150px|center]] | |
| Poloha župy v Uhorsku | |
| Základné údaje (Stav v roku 1910) |
|
| Rozloha | 3671 km² |
| Počet obyvateľov | 298710 obyv. |
| Hustota obyvateľstva | 81,4 obyv./km² |
| Centrum | Gyula |
| Súčasné krajiny | Maďarsko |
| Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910) |
|
| Národnostné zloženie | Slováci 22,3 % Maďari 73,4 % Rumuni 2,1 % Nemci 2 % |
| Náboženské zloženie | Reformovaná k. c. 35,4 % Evanjelické a. v. 33 % Rímskokatolícke 25,4 % Gréckokatolícke 11,4 % Pravoslávni 2,8 % Židovské 2,5 % |
Békešská župa (maď. Békés vármegye) bola jednou zo 64 uhorských žúp (bez Chorvátska-Slavónska). Územie Békešskej župy bolo menšie, ako súčasná rozloha župy. V súčasnosti sa toto územie nachádza v juhovýchodnom Maďarsku.
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
Békešská župa susedila s týmito župami: Čongrádskou, Jasovsko-veľkokumánsko-solnockou, Hajduckou, Bihárskou, Aradskou a Čanadskou župou. Rieka Körös pretínala župu z východu na západ.
Centrum [upraviť]
Od začiatku 13. storočia bolo centrom Békešskej župy mesto Békeš, na začiatku 15. storočia, kedy sa mesto Békeš dostalo do vlastníctva rodiny Maróthi (1403) a pomaly začalo upadať, to bolo mesto Gyula.
Dejiny [upraviť]
Békešský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku v 11. storočí. Na prelome 13. a 14. storočia sa tento komitát, podobne ako ostatné v Uhorsku, zmenil na šľachtickú stolicu. V roku 1566 obsadili mesto Gyula Turci. Pod ich nadvládou sa Békešská župa pomaly vyľudnila a upadla. Po vyhnaní Turkov na začiatku 18. storočia sa župa opäť zaľudnila a to nielen Maďarmi, ale aj Nemcami, Rumunmi a najmä Slovákmi (mestá: Békéscsaba/Békešská Čaba, Endrőd, Szarvas/Sarvaš, Tótkomlós/Slovenský Komlóš). Slováci ešte aj po silnej maďarizácii v rokoch 1868 - 1918 tvorili podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 väčšinu v Békešskočabianskom okrese (62 %), a silné zastúpenie mali aj v okresoch Sarvaš (43 %) a Orosháza (18 %). Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Maďarska a asimilácia Slovákov pokračovala. Po druhej svetovej vojne sa tisíce z nich presťahovali na Slovensko a v súčasnosti žije na území Békešskej župy približne 7 000 Slovákov. Územie súčasnej Békešskej župy sa však po rozpade Uhorska a tiež po druhej svetovej vojne zväčšilo o časti územia Aradskej župy, Čanadskej župy a Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župy.
Slúžnovské okresy [upraviť]
V roku 1910 sa župa delila na tieto slúžnovské okresy:
- Békéscsaba/Békešská Čaba
- Gyoma
- Gyula
- Orosháza
- Szarvas/Sarvaš
- Szeghalom
- Mesto so zriadeným magistrátom
- Gyula