Rusíni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Znak Rusínov a zároveň Zakarpatskej oblasti Ukrajiny
Rusíni na Slovensku v roku 2001

Rusíni (zriedkavo Rusnaci [singulár Rusnak], Rusňáci [singulár Rusňák], Rusnáci [singulár Rusnák]; najmä v historických kontextoch aj Rut (h) éni; do druhej svetovej vojny vo význame a) aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, (uhorskí a haličskí) Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat. Rutheni, môžu byť:

  • a) najzápadnejšia vetva východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v Haliči, Bukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku a početná skupina v USA a Kanade.
  • b) Slovania (t. j. aj napr. Slováci) – resp. v dávnejšej minulosti akékoľvek osoby – gréckokatolíckeho alebo pravoslávneho vyznania[1][2]
  • c) v cirkevnej administratíve Vatikánu v rokoch 1944 (?) až 1961: všetci slovanskí gréckokatolíci bývalého Poľsko-litovského kráľovstva a Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto oblastí v Západnej Európe, USA a Kanade)[2]
  • d) v dávnejšej minulosti (spravidla v latinskej podobe Rutheni)[2][3]:
    • pôvodne (doložené od konca 11. storočia): východní Slovania, obyvatelia Kyjevskej Rusi
    • od 12. storočia do cca 15. storočia: predovšetkým obyvatelia Haliče a Volyne (západná Ukrajina)
    • cca od 16. storočia do 18. storočia: obyvatelia východnej časti Poľsko-litovského kráľovstva a Podkarpatskej Rusi v Uhorsku (t. j. predkovia dnešných Rusínov, Bielorusov a Ukrajincov)
    • v 19. stor. a na zač. 20. storočia: Východní Slovania žijúci na území Rakúskej monarchie resp. (neskôr) Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto území v zahraničí)
    • od 12. – 17. storočia: členovia pohraničnej hliadky v Uhorsku
    • v 16. a 17. storočí: kolonizátori nových území v hornatých oblastiach východného a stredného Slovenska na valašskom práve

Nasledujúci text článku je primárne o význame a.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (= Hajnali).

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie pre podkarpatských Slovanov Rusíni (Rutheni) podľa historika, profesora Ivana Popa vzniklo ako definícia konfesionálnej orientácie slovanského obyvateľstva v podhorí Karpát, ktoré prijalo kresťanstvo východnej, byzantskej orientácie v dobe Veľkej Moravy. Podľa niektorých filológov etnonymum Rusín mohlo vzniknúť v dobe prvých kontaktov maďarských kmeňov s karpatskými Slovanmi. Maďari totiž pred príchodom do Dunajskej nížiny žili dlhú dobu v kontakte so Slovanmi východnej Európy a identifikovali ich ako „úrusz“, „orosz“, odvodené od „Rusi“. Tieto pojmy existujú dodnes v jazykoch národov východnej Európy a Strednej Ázie ugrijskej a turskej jazykovej skupiny. Po prechode Karpát sa Maďari stretli s miestnymi Slovanmi a zaznamenali ich jazykovú príbuznosť so Slovanmi východnej Európy. Následné preniesli na nich už známy pojem „orosz“.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé informácie o Rusínoch sú aj z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva. Kráľ Štefan vykonal administratívnu reformu a rozdelil svoju doménu na jednotlivé oblasti komitáty. Niektoré pohraničné oblasti, ktorým hrozilo vonkajšie nebezpečenstvo, boli spravované ako marky. V Potisí bola zriadená tzv. Ruská/Rusínska marka (marchia Ruthenorum), spravovaná synom kráľa Štefana a následníkom trónu, princom Emerichom. Podľa historika Ivana Popa toto územie bolo vyčlenené pre rusínskych vojakov a ich rodiny, ktoré boli v službách prvých uhorských panovníkov.[4]

Nezávislý štát sa im podarilo získať len na necelý deň, kedy bola 15. marca 1939 vyhlásená Karpatskoukrajinská republika, ktorej prezidentom bol Augustin Vološin.[5] Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu aj v Česko-Slovensku) existenciu Rusínov neuznávali a považovali ich za Ukrajincov. 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusín.

Chronológia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6. – 7. storočie – Karpatská Rus riedko osídlená slovanskými kmeňmi známymi ako Bieli Chorváti.
  • 862 – 863 – Predpokladá sa, že solúnski bratia Cyril a Metod cestou na Veľkú Moravu priniesli kresťanstvo Rusínom osídleným na juh od Karpát
  • 898 – 903 – Maďarské kmene prekročili Karpaty a porazili slovanské knieža Laborca pri Užhorode (Hungvar)
  • 899 – Vznik Przemyśl|Przemyšlského eparchiátu založeného pravdepodobne žiakmi Cyrila a Metoda, ktorí priniesli kresťanstvo do lemkovského regiónu
  • 992 – Haličské kniežatstvo rozširuje svoj vplyv na východnú časť lemkovského regiónu
  • pribl. 1030 – 1060 – Uhorské kráľovstvo stanovuje moc nad Rusínmi obývanou oblasťou južne od Karpát
  • pribl. 1340 – Halič a východný lemkovský región sa stávajú súčasťou Poľského kráľovstva
  • 1396 – Knieža Fedor Koriatovič z Podolia sa usádza v Mukačeve a neskôr zakladá kláštor sv. Mikuláša na Černečej hore
  • pribl. 1440 – Prví pravoslavní biskupi pre karpatských Rusínov začínajú vládnuť z Mukačeva
  • 1596 – Následkom Brestskej únie vzniká úniatska cirkev v Poľsku zahŕňajúca aj lemkovský región
  • 1646 – Následkom Užhorodskej únie vzniká úniatska cirkev v Uhorsku zahrňujúca aj Podkarpatskú Rus a Prešovský región
  • 1692 – Pravoslavný Przemyšlský eparchiát sa pripája k cirkevnej únii s Rímom
  • 1698 – 1699 – Vydanie prvých tlačených kníh pre karpatských Rusínov: šlabikára (Bukvar) a katechizmu (Katechysys) pod záštitou biskupa Jozefa de Camillisa
  • 1703 – 1711 – Karpatskí Rusíni sa po boku uhorského kniežaťa transylvánskeho a pána Mukačevského zámku Ferenca Rákocziho II. pripájajú k neúspešnej vzbure proti habsburskej moci
  • 1733 – Zomiera posledný pravoslávny biskup Maramorošskej župy a zostávajúce pravoslávne farnosti na Podkapatskej Rusi sa pripájajú k cirkevnej únii s Rímom
  • 1745 – Prví karpatskí Rusíni odchádzajú do oblasti Bačky (Vojvodina) a usádzajú sa v Ruskom Keresture
  • 1771 – Vznik nezávislého gréckokatolíckeho Mukačevského eprchiátu, sídlo ktorého sa v roku 1780 presťahovalo do Užhorodu
  • 1772 – Habsburksá monarchia anektuje od Poľska Halič (vrátane lemkovského regiónu)
  • 1777 – Vznik gréckokatolíckeho Križevackého eparchiátu
  • 1778 – Založenie gréckokatolíckeho kňažského seminára v Užhorode počas "zlatej éry" biskupa Andrija Bačinského
  • 1818 – Vznik gréckokatolíckeho Prešovského eparchiátu
  • 1830 – Vydanie prvej gramatiky karpatsko-rusínskeho jazyka, autorom ktorej bol Michal Lučkaj
  • 1847 – Vydanie prvého šlabikára karpatskorusínskeho jazyka, ktorý napísal Alexander Duchnovič
  • 1848 – Zrušenie nevoľníctva karpatských Rusínov a iných národov v rámci habsburskej monarchie
  • 1849 – 1850 – Vznik užhorodského vojenského okruhu, v ktorého správe boli prevažne karpatskí Rusíni
  • 1850 – Vznik Prešovského literárneho spolku – prvej kultúrnej organizácie karpatských Rusínov, na čele ktorej stál Alexander Duchnovič
  • 1867 – Začína vychádzať Svit (Užhorod) – prvé karpatskorusínske noviny vydávané v karpatskej domovine
  • 1872 – Prvé železničné trate prechádzajú karpatskorusínskym územím: Užhorod je spojený s ostatnou časťou Uhorska a trať Ľvov-Budapešť prechádza Lupkovským priesmykom
  • pribl. 1880 – 1890 – Začiatok masového vysťahovalectva do USA, ktoré pokračuje až do prvej svetovej vojny
  • 1891 – Kňaz Alexis Toth z Minneapolisu pripája svoju gréckokatolícku farnosť k Ruskej pravoslávnej cirkvi, čo je začiatkom hnutia "návrat k pravosláviu" v USA. V roku 1994 bol A. Toth Pravoslávnou cirkvou Ameriky vysvätený na sv. Alexisa
  • 1892 – Vznik najstaršej rusínskej organizácie v USA – gréckokatolíckej únie Sojedinenije grekokatolíčeskích bratstv a jej tlačového orgánu pod názvom Amerikansky russky viestnik
  • 1987 – V Nowom Saczi je otvorená prvá inštitúcia pre potreby Lemkov – Russka bursa
  • 1904 – Vydanie zbierky poézie Gabora Kosteľníka – prvej knihy napísanej vojvodinskorusínskym jazykom
  • 1911 – V Nowom Saczi začínajú vychádzať prvé lemkovskorusínske noviny Lemko
  • 1914 – V auguste vypukla I. svetová vojna; v októbri je lemkovský región okupovaný ruskými cárskymi vojskami
  • 1916 – Vatikán zakladá v USA osobitnú správu pre gréckokatolíkov z Uhorského kráľovstva
  • máj 1917 – V New Yorku vzniká liga za oslobodenie Karpatskej Rusi
  • 23. 7. 1918 – Vznik Americkej národnej rady Uhrorusov v Homesteade (Pensylvánia)
  • 31. 10. 1918 – Rozpad Rakúsko-Uhorska; vznik republík
  • november 1918 – V priebehu troch mesiacov vzniká na území Karpatskej Rusi niekoľko národných rád, ktoré žiadajú pripojenie územia k Maďarsku, Rusku, Československu alebo Ukrajine
  • 12. 11. 1918 – Americká národna rada Uhrorusov požaduje pripojenie Karpatskej Rusi k Československu
  • 24. 11. 1918 – Rusíni Bačky (Vojvodina) sa pripájajú k Srbom ovládanému národnému zjazdu v Novom Sade a vyhlasujú jednotu s Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia)
  • 5. 12. 1918 – Vyhlásenie Lemkovskej rusínskej republiky vo Florynke na čele s Jaroslavom Kačmarčykom; existovala do marca 1920
  • 21. 12. 1918 – Maďarská republika vytvára autonómnu oblasť Rus´ku krajinu so sídlom v Mukačeve s Oresztom Szabóom na čele
  • 8. 5. 1919 – Centrálna rusínska národná rada v Užhorode hlasuje za pripojenie karpatskorusínského územia k Československu
  • 2. 7. 1919 – Vznik Rusínskej národnej vzdelávacej spoločnosti – prvej kultúrnej organizácie Rusínov Vojvodiny
  • 10. 9. 1919 – St. Germainská dohoda uznáva pripojenie Rusínov žijúcich na juh od Karpát k Československu so zárukou "najširšej autonómie zlučiteľnej s jednotnosťou štátu československého"
  • október 1919 – Založenie prvého univerzitného oddelenia rusinistiky – Katedry rusínskeho jazyka a literatúry na Univerzite v Budapešti
  • 1920 – Američan rusínskeho pôvodu Gregor Žatkovič je vymenovaný za prvého guvernéra Podkarpatskej Rusi
  • 1923 – Vydanie prvej gramatiky napísanej bačvanským (vojvodinským) rusínskym jazykom, autorom ktorej bol Gabor Kosteľnik
  • 1924 – Vznik Ruténskeho gréckokatolíckeho exarchátu v Pittsburghu (USA)
  • 1924 – Začínajú vychádzať prvé vojvodinskorusínske noviny Ruski novini (Novi Sad)
  • január 1929 – Založenie Združenia Lemkov Spojených štátov a Kanady vo Winnipegu
  • február 1929 – Vatikánsky dektré Cum Data Fuerit o celibáte a cirkevnom majetku spôsobuje vnútornú revoltu medzi grécko-katolíkmi v USA
  • 1931 – V Československu vzniká pravoslávny Mukačevsko-prešovský eparchiát patriaci pod jurisdikciu Srbskej pravoslávnej cirkvi
  • 1933 – Založenie prvej občianskej organizácie Lemkov v Poľsku Sojuzu Lemkov
  • 1934 – Pre potreby gréckokatolíkov lemkovského regiónu je zriadená Apoštolská administratíva Lemkovščiny; vydanie prvých lemkovskorusínskych učebníc pre základné školy, ktoré napísal Metodij Trochanovskij
  • 19. 9. 1938 – Vznik Americkej karpatsko-ruskej pravoslávnej gréckokatolíckej cirkvi (Johnstownská diecéza)
  • 11. 10. 1938 – Ustanovenie prvej autonómnej vlády Podkarpatskej Rusi na čele s Andrejom Brodijom
  • 26. 10. 1938 – Ustanovenie druhej podkarpatskej autonómnej vlády na čele s Avgustínom Vološinom;, v novembri je Podkarpatská Rus premenovaná na Karpatsku Ukrajinu
  • 15. 3. 1939 – Karpatská Ukrajina vyhlasuje nezávislosť; okamžite je napadnutá a pripojená k Maďarsku
  • 1941 – Vznik prvej vedeckej organizácie karpatských Rusínov – Podkarpatskej vedeckej spoločnosti v Užhorode
  • apríl – máj 1944 – Viac ako 100 000 židov je z Podkarpatskej Rusi deportovaných do nemeckých nacistických táborov smrti
  • sept. – októb. 1944 – Sovietska armáda vyháňa Nemcov a Maďarov z Podkarpatskej Rusi
  • 26. 11. 1944 V Mukačeve zasadá Národná rada a požaduje pripojenie Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny) k Sovietskemu zväzu
  • december 1944 – Pravoslávny Mukačevský eparchiát je prijatý pod jurisdikciu Ruskej pravoslávnej cirkvi (Moskovský patriarchát)
  • marec 1945 – Vznik Ukrajinskej národnej rady v Prešove; jej úlohou je zastupovanie politických záujmov karpatských Rusínov Prešovskej oblasti
  • 29. 6. 1945 – Československo odstupuje Podkarpatskú Rus Sovietskemu zväzu
  • 1945 – 1946 – Takmer 150 000 lemkovských Rusínov a 12 000 Rusínov z Prešovskej oblasti násilím alebo dobrovoľne emigruje na sovietsku Ukrajinu
  • 1947 – V apríli a máji je v rámci operácie Visla takmer 35 000 lemkovských Rusínov násilím deportovaných do západného Poľska (Sliezsko) a severného Poľska
  • 28. 8. 1949 – Sovietska moc ruší na Zakarpatsku gréckokatolícku cirkev
  • 28. 4. 1950 – Prešovský cirkevný sobor (zhromaždenie) ruší Gréckokatolícku cirkev v Česko-Slovensku
  • 1952 – Dekrétom Komunistickej strany Slovenska je do Prešovskej oblasti zavedená ukrajinská národnostná politika; vznik Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich
  • 1956 – Vznik Ukrajinskej spoločensko-kultúrnej organizácie (USKT) v Poľsku – ide o jedinú legálnu organizáciu, v ktorej môžu lemkovskí Rusíni oficiálne rozvíjať svoje dedičstvo
  • 1968 – V júni obnovená gréckokatolícka cirkev v Československu; pokusy o obnovenie ďalších rusínskych inštitúcií zlyhali následkom Sovietmi vedenej invázie 21. augusta
  • 1974 – Vojvodinský región získava širokú autonómiu v rámci Juhoslávie; Rusíni sa stávajú jednou z piatich oficiálnych národností oblasti
  • 1978 – V USA vzniká Karpatskorusínske výskumné centrum
  • 1983 – V Czarnej (Poľsko) sa koná prvý lemkovskorusínky kultúrny festival Vatra; V Minesote (USA) je založená Rusínska asociácia
  • apríl 1989 – V Poľsku vzniká pre potreby lemkovských Rusínov združenie Stowarzyszenia Lemków
  • september 1989 – V sovietskom Zakarpatsku je obnovený štatút gréckokatolíckej cirkvi 17.11.1989 Koniec komunistickej vlády v Československu; o týždeň neskôr Rusíni prešovskej oblasti zakladajú Iniciatívnu skupinu za prestavbu
  • február 1990 – Na Podkarpatskej Rusi vzniká Spoločnosť karpatských Rusínov
  • 25. 3. 1990 – Na Slovensku vzniká Rusínska obroda
  • október 1990 – V Čechách vzniká Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi
  • december 1990 – V Juhoslávii je pre potreby Rusínov založená spoločnosť Ruská matka
  • 22. – 23. 3. 1991 – V Medzilaborciach sa koná I. svetový kongres Rusínov
  • 1. 12. 1991 – Potvrdenie nezávislosti Ukrajiny; viac než 78 % obyvateľov Zakarpatska hlasuje v prospech autonómie ich regiónu
  • máj 1992 – V Maďarsku vzniká Organizácia Rusínov
  • 6. – 7. 11. 1992 – V Bardejovských Kúpeľoch sa koná vedecký seminár K otázkam kodifikácie rusínskeho jazyka
  • január 1993 – V prešove je založený Ústav rusínskeho jazyka a kultúry
  • 22. – 23. 5. 1993 – V Krynici (Poľsko) sa koná Druhý svetový kongres Rusínov
  • máj 1993 – V Užhorode je zostavená dočasná vláda autonómnej republiky Podkarpatská Rus
  • 27. 1. 1995 – V Bratislave je pred zástupcami vlády, štátu a akademickými funkcionármi uzákonený rusínsky spisovný jazyk pre Slovensko
  • 1995 – V Ruskom Keresture (Juhoslávia) sa koná III. svetový kongres Rusínov
  • 27. 11. 1995 – Vzniká v Bratislave Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
  • 1997 – Koná sa IV. svetový kongres Rusínov v Budapešti
  • september 1997 – Na niekoľkých základných školách v SR sa začína vyučovanie rusínskeho jazyka

[6]

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje niekoľko štúdií o genetike Rusínov, ktoré sa snažia nájsť spoločný pôvod s modernými európskymi národmi.[7] Analýza materských línií DNA zistila, že Rusíni majú najvyšší výskyt Haplogroup I (mtDNA) nájdený k tomuto dátumu vo svete.[8] Analýza mtDNA ukázala štatisticky významnú odlišnosť medzi Rusínmi a inými slovanskými národmi.[9] Matej Bel vo svojich Notíciách v kapitole o zemplínskej župe opisuje Rusínov ako potomkov Sarmatov vyznávajúcich starú vieru a udržiavajúcich pôvodné zvyky.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 9788070908587.
  2. a b c VASIĽ, Cyril. Vysielanie pre gréckokatolíkov [online]. Vatikánsky rozhlas, 2009-08-23, [cit. 2013-08-30]. Dostupné online.
  3. http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\R\U\Ruthenians.htm
  4. a b POP, Ivan. Malé dejiny Rusínov. Bratislava : Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2011. 139 s. ISBN 978-80-970354-4-0. S. 14 – 15.
  5. [1] Internet encyclopedia of Ukraine
  6. Paul Robert Magocsi, Preklad: Ľubica Babotová, Vydavateľ: Karpatskorusínske výskumné centrum, 1995
  7. Willis, Catherine (2006). "Study of the Human Mitochondrial DNA Polymorphism". McNair Scholars Journal 10 (1). z 2009-06-21.
  8. Nikitin, Alexey (2008). "Mitochondrial DNA sequence variation in Boyko, Hutsul and Lemko populations of Carpathian highlands". Human Biology 81 (1). DOI:10.3378/027.081.0104.. PMID 19589018. z 2009-06-21.
  9. Nikitin, AG, Kochkin IT, June CM, Willis CM, McBain I, Videiko MY (2008). "Mitochondrial DNA sequence variation in Boyko, Hutsul and Lemko populations of Carpathian highlands.". Human Biology 81 (1): 43–58. DOI:10.3378/027.081.0104. PMID 19589018.
  10. Matthias Bel: Notitia Hungariae novae historico geographica… Comitatuum ineditorum tomus primus, in quo continentur… Comitatus Arvensis et Trentsiniensis. Edd. Gregorius Tóth, Ladislaus Glück, Zoltanus Gőzsy. Budapestini, 2011.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]