Filológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Filológia (z starogr. filein = milovať; logos = slovo) je:

  • pôvodne označenie pre záľubu v literatúre alebo vo vede, tiež označenie pre všestrannú učenosť spojenú s jazykom.
  • dnes:
    • (nevedecká definícia) vedná disciplína zaoberajúca sa všeobecne jazykom a jeho produktami; zahŕňa jazykovedu a náuku o literatúre
    • (vedecká širšia) vedný odbor skúmajúci texty istého jazyka (z hľadiska jazyka, literárnych vlastností a kultúrnohistorického obsahu)
    • (vedecká užšia) jazykovedná disciplína, ktorá skúma jazykové prejavy (príp. aj jazykové systémy), ale na ich interpretáciu využíva poznatky a postupy literárnej vedy, histórie, filozofie, etnografie a archeológie
    • (nepresná) = jazykoveda (lingvistika)
    • veda o národných jazykoch a literatúrach (tu najmä klasická filológia, slavistika, slovakistika, germanistika, orientalistika, anglistika atď., pozri nižšie)

Človek zaoberajúci sa filológiou sa nazýva filológ alebo filologička.

Zhruba koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa filológia delila na:

  1. Filológiu v užšom zmysle (čistá filológia, nem. Wortphilologie), teda "skúmanie subjektov kvôli slovám namiesto skúmania slov kvôli subjektom". Jej základnými disciplínami boli kritika a hermeneutika.
  2. Filológiu v širšom zmysle (reálna filológia, nem. Realphilologie), ktorá sa opiera o predpoklad, že každý autor je dieťaťom svojej doby, že vychádza z významového univerza jeho doby, bez dôkladnej znalosti ktorého nemožno plne porozumieť literárnym dielam. Reálna filológia preto integruje históriu, mytológiu, filozofiu, kozmológiu, topografiu a podobne.

Filológia položila základy európskeho literárnovedného bádania a lingvistiky.[1]

Filológia - odvetvia/odbory[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovník literární teorie. (red. Š. Vlašín) Praha, Čs. spisovatel 1977. 472 s.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.