Kozmológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kozmológia
Ilc 9yr moll4096.png
Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru








z  d  u

Kozmológia skúma pôvod, začiatok a možný osud vesmíru. Fyzikálna kozmológia vedecky skúma pôvod, vývoj, štruktúru, dynamiku a konečný osud vesmíru a tiež prírodné zákony, ktoré ovládajú vesmír.[1] Religiózna kozmológia (alebo mytologická kozmológia) je súbor názorov, ktoré sa zakladajú na historickej, mytologickej, náboženskej a ezoterickej literatúre a tradícii stvorenia a eschatológii.

Fyzikálnu kozmológiu skúmajú vedci, napr. astronómovia a teoretický fyzici a akademický filozofi ako napr. metafyzici, filozofi fyziky a priestoru a času. V modernej kozmológii dominuje teória Veľkého tresku, ktorá sa pokúša zjednotiť astronomické pozorovania a časticovú fyziku.[2]

Aj keď slovo kozmológia vzniklo nedávno (použité prvýkrát v roku 1730 Christianom Wolffom v knihe Cosmologia Generalis), tak skúmanie vesmíru má dlhú históriu zahŕňajúcu vedu, filozofiu, ezoteriku a náboženstvo. Príbuzný výskum zahŕňa kozmogóniu, ktorá sa zameriava na pôvod vesmíru a kozmografiu, ktorá mapuje vlastnosti vesmíru. Kozmológia tiež súvisí s astronómiou.

Disciplíny[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzika a astrofyzika zohráva hlavnú úlohu v tvorení nášho porozumenia vesmíru pomocou vedeckých pozorovaní a experimentov. Fyzikálna kozmológia využíva tiež matematické a porozovacie analýzy celého vesmíru. Všeobecne sa za začiatok považuje Veľký tresk takmer okamžite nasledovaný kozmickou infláciou - rozpínanie priestoru, z ktorého vznikov vesmír zhruba pred 13,798 ± 0,037 miliardou rokov.[3]

Kozmológovia tvrdia, že história vesmíru je kompletne riadená fyzikálnymi zákonmi. Medzi oblasťami náboženstva a vedy sa nachádza filozofická perspektíva metafyzickej kozmológie. Táto starobylá oblasť výskumu hľadá intuitívne závery o povahe vesmíru, človeka a nadprirodzeného stvoriteľa a ich vzájomné vzťahy na základe faktov z spirituálnych zážitkov alebo pozorovaní.

Náboženské mýty o stvorení vesmíru vysvetľujú existenciu a povahu reality. Názory na pôvod (kozmogóniu) a konečný stav (eschatológiu) vesmíru tvoria základné prvky náboženského pohľadu na úlohu ľudstva vo vesmíre.

Náboženská a mytologická kozmológia[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženská a mytologická kozmológia považuje svet za súhrn priestoru, času a všetkých javov. Historicky mala veľmi široký záber a v mnohých prípadoch sa zakladala na náboženstve. Moderná metafyzická kozmológia sa snaží zodpovedať otázky ako:

  • Aký je pôvod vesmíru? čo je jeho príčinou? Je existencia nevyhnutná?
  • Aké sú základné materiálové komponenty vesmíru?
  • Aký je dôvod existencie vesmíru? Má vesmír nejaký zmysel, účel?

Fyzikálna kozmológia[upraviť | upraviť zdroj]

Hubble Extreme Deep Field (XDF) skompletizované v Septemberi 2012, zobrazuje najvzdialenejšie galaxie aké kedy človek odfotil. Každý bod svetla je samostatná galaxia. Niektoré sú staré až 13,2 miliardy rokov. Počet galaxií vo viditeľnom vesmíre sa odhaduje na viac ako 200 miliárd.

Fyzikálna kozmológia je časťou fyziky a astrofyziky, ktorá skúma fyzikálny pôvod a vývoj vesmíru. Tiež skáma povahu vesmíru v najväčších mierkach. V najstaršej forme predstavovala to, čo dnes poznáme ako nebeská mechanika, skúmanie neba. Grécky filozofi Aristarchos zo Samosu, Aristoteles a Ptolemaios predložili rozličné kozmologické teórie. Geocentrický Ptolemaiovský model bol akceptovanou teóriou, popisujúcou pohyb na nebi, až do 16. storočia kedy Mikuláš Kopernik a neskôr Johannes Kepler a Galileo Galilei predstavili heliocentrický model.

Problém nebeského pohybu konečne vyriešil až Isaac Newton publikovaním jeho knihy Principia Mathematica v roku 1687. Newton poskytol fyzikálny mechanizmus pre Keplerove zákony a svoj zákon univerzálnej gravitácie. Základným rozdielom medzi Newtonovskou kozmológiou a jej predchodcami bol Kopernikov princíp, tzn. že pre telesá na zemi platia rovnaké zákony ako pre nebeské telesá. To bola kľúčová myšlienka pre pokrok fyzikálnej kozmológie.

Za začiatok modernej kozmológie sa považuje publikovanie poslednej Einsteinovej úpravy všeobecnej relativity v roku 1917 v publikácii "Cosmological Considerations of the General Theory of Relativity". Všeobecná relativita prinútila kozmogonistov ako Willem de Sitter, Karl Schwarzschild a Arthur Eddington skúmať astronomické následky teórie, čo ešte viac pomohlo možnosti pozorovať čoraz vzdialenejšie objekty. Predtým fyzici predpokladali, že vesmír je statický a nemenný.

Súčasne vrcholila dlhodobá debata o štruktúre vesmíru. Harlow Shapley, astronóm observatória Mount Wilson, bol špecialistom na model kozmu tvoreného iba Mliečnou cestou, zatiaľ čo Heber D. Curtis tvrdil, že špirálové hmloviny sú samostatné galaxie -ostrovy vo vesmíre. Rozdiely v myšlienkach vyvrcholili vo Veľkej debate na stretnutí Národnej akadémie vied 26. apríla 1920 vo Washingtone. Riešenie tejto diskusie priniesol Edwin Hubble a objav novy v galaxii Androméda v rokoch 1923 a 1924. Výpočet vzdialenosti potvrdil, že Androméda sa nachádza veľmi ďaleko za hranicami Mliečnej cesty.

Nasledujúce modely vesmíru skúmali možnosť, že kozmologická konštanta, predstavneá Einsteinom v roku 1917, povoľuje expanziu vesmíru, v závislosti na jej hodnote. Na základe toho vytvoril belgičan Georges Lemaitr v roku 1927 model Veľkého tresku, ktorý neskôr v roku 1929 potvrdil Edwin Hubble objavom červeného posunu a ďalej, Arno Penzias a Robert Woodrow Wilson, objavom kozmického mikrovlnného pozadia v roku 1964. Tieto objavy predstavovali prvý krok k vylúčeniu niektorých alternatívnych kozmologických teórií.

Súčasné pozorovania žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia satelitmi COBE a WMAP efektívne, v očiach mnohých vedcov, zmenili kozmológiu z vysoko špekulatívnej vedy na vedu, ktorá poskytuje reálne predpoklady. Tieto pozorovania sa zhodujú s predpokladmi teórie Kozmickej inflácie. Príve pre tieto objavy mnoho vedcov označuje súčasnosť ako zlatý vek kozmológie.[4]

Historické kozmologické modely[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Autor a dátum Klasifikácia Hlavné myšlienky
Hindu kozmológia Hindu Rigveda (2000  BC) Cyklická alebo oscilujúca, nekonečný čas Jeden cyklus existencie trvá približne 311 triliónov rokov a život jedného vesmíru je okolo 8 miliárd rokov. Tomuto vesmírnemu cyklu predchádzal nekonečný počet vesmírov a po ňom nasleduje nekonečný počet vesmírov. Zahŕňa aj nekonečný počet vesmírov v danom čase.
Jain kozmológia Jain Agamas (Napísané okolo 500 AD) Cyklická alebo oscilujúca, večná a konečná Jain kozmológia považuje vesmír za entitu bez stvorenia, existujúcu nekonečne dlho. Tvar vesmíru je podobný stojacemu človeku s rozkročenými nohami a rukami vbok. Tento vesmír je podľa Jainizmu navrchu úzky, v strede široký a smerom dole sa zužuje.
Babylonská kozmológia Babylonská literatúra (c. 3000 BC) Plochá zem plávajúca v nekonečnom vodnom chaose Zem a Nebo tvoria jednotu vrámci nekonečných "vôd chaosu"; zem je plochá a kruhová a pevný dóm ho oddeľuje od vonkajšieho oceánu "chaosu".
Biblická kozmológia Hovorená verzia stvorenia (c.500 BC) Plochá zem plávajúca v nekonečnom vodnom chaose Založené na Babylonskej kozmológii. Zem a Nebo tvoria jednotu vrámci nekonečných "vôd chaosu"; zem je plochá a kruhová a pevný dóm ho oddeľuje od vonkajšieho oceánu "chaosu".
Atómový vesmír Anaxagoras (500–428 BC) & neskôr Epicurus Nekonečný rozsah The universe contains only two things: an infinite number of tiny seeds, or atoms, and the void of infinite extent. All atoms are made of the same substance, but differ in size and shape. Objects are formed from atom aggregations and decay back into atoms. Incorporates Leucippus' principle of causality: "nothing happens at random; everything happens out of reason and necessity." The universe was not ruled by gods.
Pythagorovský vesmír Philolaus (d. 390 BC) Existencia cnetrálneho ohňa v centre vesmíru. At the center of the Universe is a central fire, around which the Earth, Sun, Moon and planets revolve uniformly. The Sun revolves around the central fire once a year, the stars are immobile. The earth in its motion maintains the same hidden face towards the central fire, hence it is never seen. This is the first known non-geocentric model of the Universe.
Stoický vesmír Stoici (300 BC – 200 AD) Vesmírny ostrov The cosmos is finite and surrounded by an infinite void. It is in a state of flux, as it pulsates in size and periodically passes through upheavals and conflagrations.
Aristotelovský vesmír Aristoteles (384–322 BC) geocentrická, statická, nemenná, konečná, nekonečný čas Spherical earth is surrounded by concentric celestial spheres. Universe exists unchanged throughout eternity. Contains a fifth element, called aether (later known as quintessence), added to the four Classical elements.
Aristarchov vesmír Aristarchus (zhruba 280 BC) Heliocentrická Earth rotates daily on its axis and revolves annually about the sun in a circular orbit. Sphere of fixed stars is centered about the sun.
Geocentrický model, Ptolemaiov model (založený na Aristotelovskom vesmír) Ptolemy (2nd storočie AD) Geocentrická Universe orbits about a stationary Earth. Planets move in circular epicycles, each having a center that moved in a larger circular orbit (called an eccentric or a deferent) around a center-point near the Earth. The use of equants added another level of complexity and allowed astronomers to predict the positions of the planets. The most successful universe model of all time, using the criterion of longevity. Almagest (the Great System).
Aryabhatanov model Aryabhata (499) Geocentrický or Heliocentrický The Earth rotates and the planets move in elliptical orbits, possibly around either the Earth or the Sun. It is uncertain whether the model is geocentric or heliocentric due to planetary orbits given with respect to both the Earth and the Sun.
Stredoveký vesmír Stredoveký filozofi (500–1200) S konečným časom A universe that is finite in time and has a beginning is proposed by the Christian philosopher John Philoponus, who argues against the ancient Greek notion of an infinite past. Logical arguments supporting a finite universe are developed by the early Muslim philosopher Alkindus, the Jewish philosopher Saadia Gaon and the Muslim theologian Algazel.
Viacvesmírová kozmológia Fakhr al-Din al-Razi (1149–1209) Multiverse, viacero svetov a vesmírov There exists an infinite outer space beyond the known world, and God has the power to fill the vacuum with an infinite number of universes.
Maragha modely Maragha škola (1259–1528) Geocentrické Various modifications to Ptolemaic model and Aristotelian universe, including rejection of equant and eccentrics at Maragheh observatory, and introduction of Tusi-couple by Al-Tusi. Alternative models later proposed, including the first accurate lunar model by Ibn al-Shatir, a model rejecting stationary Earth in favour of Earth's rotation by Ali Kuşçu, and planetary model incorporating "circular inertia" by Al-Birjandi.
Nilakanthanov model Nilakantha Somayaji (1444–1544) Geocentrický and Heliocentrický A universe in which the planets orbit the Sun and the Sun orbits the Earth, similar to the later Tychonic system.
Kopernikovský vesmír Mikláš Kopernik (1473–1543) Heliocentrický s kruhovými dráhami planét First clearly described heliocentric model, in De revolutionibus orbium coelestium.
Tychovský systém Tycho Brahe (1546–1601) Geocentrický and Heliocentrický A universe in which the planets orbit the Sun and the Sun orbits the Earth, similar to the earlier Nilakanthan model.
Keplerovský Johann Kepler (1571–1630) Heliocentrický s eliptickými dráhami planét Kepler's discoveries, marrying mathematics and physics, provided the foundation for our present conception of the Solar system, but distant stars were still seen as objects in a thin, fixed celestial sphere.
Statický Newtonovký Sir Isaac Newton (1642–1727) Statický vesmír (vyvíjajúci sa), v ustálenom stave, nekonečný Every particle in the universe attracts every other particle. Matter on the large scale is uniformly distributed. Gravitationally balanced but unstable.
Karteziánsky vesmír René Descartes

17. storočie

Statický vesmír (vyvíjajúci sa), v ustálenom stave, nekonečný A system of huge swirling whirlpools of aethereal or fine matter produces what we would call gravitational effects. His vacuum was not empty. All space was filled with matter that swirled around in large and small vortices.
Hierarchický vesmír Immanuel Kant, Johann Lambert 18. storočie Statický vesmír (vyvíjajúci sa), v ustálenom stave, nekonečný Matter is clustered on ever larger scales of hierarchy. Matter is endlessly being recycled.
Einsteinov vesmír s kozmologickou konštantou Albert Einstein 1917 Statický. Ohraničený "Matter without motion." Contains uniformly distributed matter. Uniformly curved spherical space; based on Riemann's hypersphere. Curvature is set equal to Λ. In effect Λ is equivalent to a repulsive force which counteracts gravity. Unstable.
De Sitterov vesmír Willem de Sitter 1917 Expandujúci plochý vesmír

V ustálenom stave.

Λ > 0

"Motion without matter." Only apparently static. Based on Einstein's General Relativity. Space expands with constant acceleration. Scale factor (radius of universe) increases exponentially, i.e. constant inflation.
MacMillanov vesmír William Duncan MacMillan 20-te roky 20. sotročia Statický &

V ustálenom stave

New matter is created from radiation. Starlight is perpetually recycled into new matter particles.
Friedmannov vesmír s guľovým priestorom Alexander Friedmann 1922 Expadnujúci guľový vesmír.

k= +1 ; bez Λ

Positive curvature. Curvature constant k = +1

Expands then recollapses. Spatially closed (finite).

Friedmannov vesmír s hyperbolickým priestorom Alexander Friedmann 1924 Hyperbolický expandujúci vesmír.

k= -1 ; bez Λ

Negative curvature. Said to be infinite (but ambiguous). Unbounded. Expands forever.
Diracova hypotéza veľkých čísel Paul Dirac 1930s Expandujúci Demands a large variation in G, which decreases with time. Gravity weakens as universe evolves.
Friedmannov s nulovým zakrivením, a.k.a. Einstein-DeSitter vesmír Einstein & DeSitter 1932 Expandujúci plochý vesmír.

k= 0 ; Λ = 0

Critical density

Curvature constant k = 0. Said to be infinite (but ambiguous). 'Unbounded cosmos of limited extent.' Expands forever. 'Simplest' of all known universes. Named after but not considered by Friedmann. Has a deceleration term q =½ which means that its expansion rate slows down.
Pôvodný Big Bang. / Friedmann-Lemaître Model Georges Lemaître 1927–29 Expanzia

Λ > 0

Λ > |Gravitácia|

Λ is positive and has a magnitude greater than Gravity. Universe has initial high density state ('primeval atom'). Followed by a two stage expansion. Λ is used to destabilize the universe. (Lemaître is considered to be the father of the big bang model.)
Oscilujúci vesmír

( Friedmann-Einstein)

preferovaný Friedmann

v 20-tych rokoch 20. storočia

Expandujúci a sťahujúci sa v cykloch Time is endless and beginningless; thus avoids the beginning-of-time paradox. Perpetual cycles of big bang followed by big crunch.
Eddington Arthur Eddington 1930 Najskôr statický

potom expanduje

Static Einstein 1917 universe with its instability disturbed into expansion mode; with relentless matter dilution becomes a DeSitter universe. Λ dominates gravity.
Milneho vesmír kinematickej relativity Edward Milne, 1933, 1935;

William H. McCrea,

1930s

Kinematická expanzia bez expanzie priestoru Rejects general relativity and the expanding space paradigm. Gravity not included as initial assumption. Obeys cosmological principle & rules of special relativity. The Milne expanding universe consists of a finite spherical cloud of particles (or galaxies) that expands WITHIN flat space which is infinite and otherwise empty. It has a center and a cosmic edge (the surface of the particle cloud) which expands at light speed. His explanation of gravity was elaborate and unconvincing. For instance, his universe has an infinite number of particles, hence infinite mass, within a finite cosmic volume.
Friedmann-Lemaître-Robertson-Walker trieda modelov Howard Robertson, Arthur Walker, 1935 rovnomerne expandujúci Class of universes that are homogenous and isotropic. Spacetime separates into uniformly curved space and cosmic time common to all comoving observers. The formulation system is now known as the FLRW or Robertson-Walker metrics of cosmic time and curved space.
Expandujúci ustálený stav (Bondi & Gold) Herman Bondi, Thomas Gold 1948 Expandujúci, v ustálenom stave, nekonečný Matter creation rate maintains constant density. Continuous creation out of nothing from nowhere. Exponential expansion. Deceleration term q = -1.
Expandujúci ustálený stav (Hoyle) Fred Hoyle 1948 Expandujúci, v ustálenom stave, ale nestabilný Matter creation rate maintains constant density. But since matter creation rate must be exactly balanced with the space expansion rate the system is unstable.
Ambiplazma Hannes Alfvén 1965 Oskar Klein Bunkový vesmír, expandujúci vďaka anihilácii hmoty a antihmoty Based on the concept of plasma cosmology. The universe is viewed as meta-galaxies divided by double layers —hence its bubble-like nature. Other universes are formed from other bubbles. Ongoing cosmic matter-antimatter annihilations keep the bubbles separated and moving apart preventing them from interacting.
Brans-Dicke Carl H. Brans; Robert H. Dicke Expandujúci Based on Mach's principle. G varies with time as universe expands. "But nobody is quite sure what Mach's principle actually means."[chýba zdroj]
Kozmická inflácia Alan Guth 1980 Big Bang s úpravou na vyriešenie problému horizontu a problému s plochosťou. Based on the concept of hot inflation. The universe is viewed as a multiple quantum flux —hence its bubble-like nature. Other universes are formed from other bubbles. Ongoing cosmic expansion kept the bubbles separated and moving apart preventing them from interacting.
Večná inflácia (model s viacerými vesmírmi) Andrei Linde 1983 Big Bang s kozmickou infláciou A multiverse, based on the concept of cold inflation, in which inflationary events occur at random each with independent initial conditions; some expand into bubble universes supposedly like our entire cosmos. Bubbles nucleate in a spacetime foam.
Cyklický model Paul Steinhardt; Neil Turok 2002 Expandujúci a sťahujúci sa v cykloch, M-teória. Dve paralelné roviny alebo membrány periodicky kolidujú vo viac dimenzionálnom priestore. Stmavou energiou.
Cyklický model Lauris Baum; Paul Frampton 2007 Riešenie Tolmanovho problému s entropiou Tmavá energia rozdeľuje vesmír na veľký počet oddelených častí. Naša časť sa sťahuje a obsahuje len tmavú hmotu s nulovou entropiou.

Poznámky k tabuľke: termín statický znamená neexpandujúci a nesťahujúci sa, Symbol G =´Newtonova gravitačná konštanta, Λ (lambda) = kozmologická konštanta.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Introduction: Cosmology - space - 04 September 2006 - New Scientist
  2. Definition of cosmology in Oxford Dictionaries (British & World English)
  3. Planck collaboration (2013). "Planck 2013 results. XVI. Cosmological parameters". Submitted to Astronomy & Astrophysics.
  4. Alan Guth is reported to have made this very claim in an Edge Foundationinterview EDGE

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cronin, Vincent, The View from Planet Earth: Man Looks at the Cosmos, New York: William Morrow & Company, Inc., 1981, ISBN 0-688-00642-6
  • Jean-Marc Rouvière, Brèves méditations sur la création du monde, L'Harmattan, Paris 2006.
  • Roos, Matts Introduction to Cosmology. John Wiley & Sons, Ltd, Chichester: 2003.
  • Hawley, John F. & Katerine A. Holcomb Foundations of Modern Cosmology. Oxford University Press, Oxford: 1998.
  • Hetherington, Norriss S. Cosmology: Historical, Literary, Philosophical, Religious, and Scientific Perspectives. Garland Publishing, New York: 1993.
  • Long, Barry. The Origins of Man and the Universe ISBN 0-9508050-6-8
  • Martinus Thomsen's The Third Testament is about the explanation of life, everything inside it and the reason (or origin) of it.
  • Arthur Koestler's The Sleepwalkers (1959) provides a scholarly study of the history of cosmology from the Chaldeans to Kepler.
  • Schechner, Sara J. Comets, Popular Culture, and the Birth of Modern Cosmology. Princeton, New Jersey: Princeton University Press. 1997.
  • Weinberg, Steven, 1992. Dreams of a Final Theory (Pantheon Books, NY) ISBN 0-679-41923-3 – non-technical book.
  • Weinberg, Steven, 2008, Cosmology (Oxford University Press) ISBN 0-19-852682-2 – theoretical textbook.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]