Albert Einstein

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Albert Einstein
Albert Einstein Head.jpg
nemecko-americký teoretický fyzik
Dielo
Známy vďaka špeciálnej a všeobecnej teórie relativity, fotoelektrickému javu, Jednotnej teórii poľa
Alma mater Spolková vysoká škola v Zürichu,
Univerzita v Zürichu
Ocenenia
1921: Nobelova cena za fyziku – za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky; 1925: Coplayova medaila; 1929: Medaila Maxa Plancka
Osobné informácie
Narodenie 14. marec 1879
  Ulm, Nemecké cisárstvo
Úmrtie 18. apríl 1955 (76 rokov)
  Princetown, New Jersey, USA
Národnosť židovská
Štátna príslušnosť do 1896: württemberská;
1896 – 1901: bez príslušnosti;
od 1901: švajčiarska;
1911 – 1912: rakúska;
1914 – 1933: nemecká;
od 1940: americká (USA)
Manželka Mileva Marić (1903 – 1919)
Elsa Löwenthal (1919 – 1936)
Podpis Albert Einstein, podpis
Albert Einstein v roku 1921

Albert Einstein (* 14. marec 1879, Ulm, Nemecké cisárstvo – † 18. apríl 1955, Princetown, New Jersey, USA) bol nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia. Predložil teóriu relativity a významne prispel k rozvoju kvantovej mechaniky, štatistickej mechaniky a kozmológie. V roku 1921 mu bola za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená Nobelova cena za fyziku. Jeho teoretické práce – napriek rozšírenému názoru – hrali len nepodstatnú úlohu pri stavbe jadrovej bomby a jadrovej elektrárne[1]

Po sformulovaní všeobecnej teórie relativity v novembri 1915, sa stal Einstein známym na celom svete. Neskôr jeho sláva prekonala všetkých vedcov v histórii[2]. Jeho meno sa stalo synonymom vysokej inteligencie a génia. V roku1999 ho časopis Time vybral ako Osobnosť storočia.[3]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Ulme vo Württemberskom kráľovstve, ktoré bolo v tom čase súčasťou Nemeckej ríše. Jeho rodičmi boli Hermann Einstein (* 1847 – †  [1902), obchodník, inžinier a neskorší spolumajiteľ mníchovského elektrochemického podniku Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie.[4], a Paulina, rod. Kochová (* 1858] – †  1920). Rodina bola židovská, ale nedodržiavala židovské zvyky[5]. Po presťahovaní sa do Mníchova sa v roku 1881 narodila Einsteinova sestra Maria („Maja“). Albert navštevoval katolícku ľudovú školu a na naliehanie matky sa učil hrať na husle.

Keď mal päť rokov, otec mu ukázal kompas a Einstein si uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr opísal Einstein túto skúsenosť ako jednu z najdôležitejších vo svojom živote. Hoci pre zábavu staval modely a neskôr mechanické zariadenia, bol považovaný za pomaly sa učiaceho žiaka – pravdepodobne kvôli dyslexii, hanblivosti, alebo veľmi neobvyklej štruktúre mozgu (čo sa ukázalo po smrti pri skúmaní jeho mozgu). Neskôr sám Einstein prisudzoval objav teórie relativity svojej pomalosti. Hovoril, že vďaka tomu, že premýšľal o podstate priestoru a času neskôr ako ostatné deti, mohol zapojiť vyvinutejší intelekt. Iná, novšia, teória o jeho mentálnom vývoji predpokladá, že Einstein mal Aspergerov syndróm, poruchu príbuznú autizmu.

Od roku 1888 navštevoval Einstein Luitpold-Gymnasium, kde získal relatívne moderné vzdelania. Opakujúca sa fáma, že v matematike prepadal, nie je pravda; dôvodom je chyba prvých biografov, ktorí si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku (v Nemecku je najlepšia známka 1, vo Švajčiarsku je to 6) čo spôsobilo v neskorších rokoch zmätok. Dvaja z Einsteinových strýkov podporovali jeho intelektuálne záujmy počas neskoršieho detstva a ranej mladosti. Poskytovali mu vedecké, matematické a filozofické knihy.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Po skrachovaní elektrochemickej firmy jeho otca a strýka v roku 1894 sa rodina presťahovala z Mníchova do Pavie a neskôr blízkeho Milána. Albert však kvôli škole ostal v Mníchove. Disciplína a poriadok školského systému Nemeckého cisárstva mu ale nevyhovoval, čo sa ani nesnažil skrývať. Učitelia mu navyše vyčítali, že svojou neúctou ovplyvňoval aj ostatných spolužiakov. Preto 29. decembra 1894 opustil školu pomocou lekárskeho potvrdenia od spriateleného doktora, v ktorom bolo napísané, že jeho zdravotný stav vyžaduje pokoj a zdržiavanie sa u rodiny v Taliansku. Takisto mal aj potvrdenie od svojho profesora matematiky, že jeho vedomosti prevyšujú úroveň gymnázia, a že je dostatočne pripravený na vysokú školu. Keďže svojich rodičov neinformoval, že opustil školu, tí boli prekvapení, keď ich šestnásťročný syn nečakane prišiel do ich domu v Pavii v Taliansku. [1] [2]

Einstein nevyhovel prianiu svojho otca študovať elektrotechniku. Namiesto toho sa rozhodol, na odporúčanie rodinného priateľa, uchádzať sa o miesto na Zürišskej Polytechnike, dnes Eidgenössische Technische Hochschule (Švajčiarska vysoká škola technická). Urobil to napriek tomu, že bol iba šestnásť a polročný a predpísaný vek na vstup bol osemnásť rokov. Navyše mal v tom čase absolvovaných iba šesť rokov vyššieho vzdelania. Keďže mu chýbala maturita, musel v lete 1895 – ako najmladší účastník pohovorov – absolvovať prijímacie skúšky. Namiesto intenzívnej prípravy však uprednostnil cestovanie po severnom Taliansku. Hoci výborne zvládol prírodovednú časť skúšky, všeobecná časť nedopadla najlepšie a Einstein nebol prijatý. Napriek tomu vďaka výsledkom z matematiky a fyziky zanechal dobrý dojem a presvedčil rektora aby mu sprostredkoval miesto na liberálne vedenej Kantonálnej strednej škole v Arau, kde nastúpil 26. októbra 1895 do tretieho ročníka (11. trieda) so zameraním na techniku.

Počas štúdia býval u rodiny profesora Josta Wintelera v dome naproti škole a zaľúbil sa do Marie, jednej z troch profesorových dcér. (Neskôr, v roku 1910 sa Albertova sestra Maja zosobášila s Paulom, synom profesora Wintlera a Albertov priateľ Michele Besso sa oženil Annou, ďalšou dcérou profesora.) Aby sa vyhol armáde, koncom januára 1896 sa Einstein vzdal nemeckého občianstva a navyše vystúpil aj zo židovského náboženského spoločenstva. V septembri 1896 tu ukončil štúdium a získal maturitu.

Začiatkom školského roka 1896/1897 začal so štúdiom na Polytechnike v Zürichu[6], kde bol prijatý už bez prijímacích skúšok a Marie sa presťahovala do Olsbergu. Na rovnakú školu prestúpila aj Srbka Mileva Marićová, ktorá v tomto ročníku študovala ako jediná žena rovnaký smer ako Einstein. Einsteinov vzťah k nej prerástol časom do ľúbostného.

V roku 1900 získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku 1901 švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru Lieserl, narodenú v januári 1902. Jej osud nie je známy. Nie je vylúčené, že v roku 1903 zomrela na šarlach, alebo bola daná na adopciu freigegeben.[7][8]

Práca a doktorát[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval ako domáci učiteľ vo Winterthure, Schaffhausene a nakoniec v Berne. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec 16. júna 1902 podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na patentovom úrade v Berne.[9].

Roku 1903 si vzal svoju dlhoročnú partnerku Milevu Marićovú, (srbskú matematičku a priateľku Nikolu Teslu, ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola „rovnako silná a nezávislá“ ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov. Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou Špeciálnej teórie relativity.

Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku 1905 dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 zo svojich najdôležitejších prác, čím formuloval kvantovú teóriu svetla, vysvetlil fotoelektrický efekt, Brownov pohyb a mnoho ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel ku vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla (fotónov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnú Špeciálnu teóriu relativity, z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = m c²).

Vysokoškolský pedagóg[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa v Prahe, kde učil v rokoch 1911 a 1912

V roku 1908 habilitoval na Bernskej univerzite. V roku 1909 sa stal docentom[10] teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch 1911 – 1912 pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. V roku 1914 ho „získali“ do Berlína do Pruskej akadémie vied, kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite.

Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku 1919 vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch 1917 – 1920 starala. Mali spolu dve dcéry. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam.

Všeobecná teória relativity[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1916 uverejnil svoju (opäť prevratnú) Všeobecnú teóriu relativity, ktorá sa stala jednotnou teóriou priestoru, času a gravitácie. V roku 1919 bol počas zatmenia Slnka pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo celebritu (Anglická kráľovská akadémia: „Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“). V roku 1921 dostal Nobelovu cenu za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku 1922 s manželkou navštívili Japonsko, Singapur a Čínu.

Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetoneskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied.

Odchod z Nemecka[upraviť | upraviť zdroj]

Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa vzdal oboch svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a roku 1933 emigroval do USA – do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka nemienil nikdy viac vstúpiť.

Roku 1936 mu zomrela žena Elsa. Od roku 1939 bývala uňho až do svojej smrti (1951) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku 1940 získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo.

Už krátko pred druhou svetovou vojnou Einstein napísal americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi v liste (známy ako Einsteinov-Szilárdov list[11]), že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“[12] a varoval, že USA musia zintenzívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia uránu, neskôr Projekt Manhattan) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo. Neskôr Einstein (spolu s Albertom Schweitzerom a Bertrandom Russellom) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní.

Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku 2004 podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k „autu, ktoré je plné mechanických problémov“. Eisteinov syn trpel schizofréniou.

Einstein zomrel v roku 1955 v Princetone.

Názory[upraviť | upraviť zdroj]

Einstein bol typický roztržitý a zábudlivý profesor, ktorý sa veľmi nestaral o vzhľad a svoje oblečenie. Rád hral na husle a člnkoval. Mal tiež zmysel pre humor.

Einstein bol humanista, pacifista a s výhradami sionista (myšlienku samostatného židovského štátu nepovažoval za najšťastnejšiu). Pôvodne si predstavoval, že budú Židia a Arabi žiť spolu na rovnakej pôde. Po smrti Chajima Weizmanna mu Izrael ponúkol, aby sa stal izraelským prezidentom, čo odmietol.[13]

V oblasti svojich filozofických názorov Einstein spočiatku uznával viaceré výsledky rakúskeho fyzika a filozofa E. Macha (1838 – 1916) či B. Spinozu (1632 – 1677).

Neskôr začal byť materialistom a racionalistom, odmietal subjektívny idealizmus a bol proti indeterminizmu. Uznával existenciu vonkajšieho sveta, ktorý vnímajúci subjekt má poznávať a formovať.

Fyzika (a veda) má podľa Einsteina vykladať skutočnosť v priestore a čase, a to s čo možno najväčšou úplnosťou. Zdôrazňoval matematickú evidenciu a presnosť ako kritériá pravdivosti. V oblasti teórie vedeckého poznania pri vedeckej práci vychádzal zo skúsenosti, ale zároveň tvrdil, že k axiomatickým tvrdeniam, kategóriám a zákonom možno dospieť iba rozumom.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Vedecké[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1907 kompletné, neskôr výber (hlavne do roku 1922, po ktorý zatiaľ vyšli zväzky publikácie „Collected Papers of Albert Einstein“ (pozri dolu))

  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 4 (1901):
    • Folgerungen aus den Capillaritätserscheinungen
  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 8 (1902):
    • Über die thermodynamische Theorie der Potentialdifferenz zwischen Metallen und vollständig dissociierten Lösungen ihrer Salze und über eine elektrische Methode zur Erforschung der Molecularkräfte
  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 9 (1902):
    • Kinetische Theorie des Wärmegleichgewichts und des zweiten Hauptsatzes der Thermodynamik
  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 11 (1902):
    • Eine Theorie der Grundlagen der Thermodynamik
  • in Annalen der Physik und Chemie, Band 14 (1904):
    • Zur allgemeinen molekularen Theorie der Wärme
  • Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen, Buchdruckerei L. J. Wyss, Bern (dizertácia)
  • in: Annalen der Physik und Chemie, IV. Folge, Band 17 (1905):
  • in : Annalen der Physik und Chemie, Band 19 (1906):
    • Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen (doplnená dizertácia)
    • Zur Theorie der Brownschen Bewegung," (po anglicky Investigations on the Theory of the Brownian Movement (1926))
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 20 (1906):
    • Zur Theorie der Lichterzeugung und Lichtabsorption
    • Das Prinzip von der Erhaltung der Schwerpunktsbewegung und die Trägheit der Energie
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 21 (1906):
    • Über eine Methode zur Bestimmung des Verhältnisses der transversalen und longitudinalen Masse des Elektrons
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 22 (1907):
    • Die Plancksche Theorie der Strahlung und die Theorie der spezifischen Wärme," i
    • Über die Gültigkeitsgrenze des Satzes vom thermodynamischen Gleichgewicht und über die Möglcihkeite einer neuen Bestimmung der Elementarquanta
    • Berichtigung zu meiner Arbeit: „Die Placksche Theorie der Strahlung etc.“
  • in: Zeitschrift für Elektrochemie und angewandte physikalische Chemie (1907)
    • Theoretische Bemerkungen über die Brownsche Bewegung
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 23 (1907):
    • Über die Möglichkeit einer neuen Prüfung des Relativitätsprinzips
    • Bemerkungen zu der Notiz von Hrn. Paul Ehrenfest: „Die Translation deformierbarer Elektronen und der Flächensatz “
    • Über die vom Relativitätsprinzip geforderte Trägheit der Energie
  • Über die Natur der Bewegungen mikroskopisch kleiner, in Flüssigkeiten suspendierter Teilchen , prednáška (1907) v Berne
  • in: Jahrbuch der Radioaktivität und Elektronik, Band 4 (1908):
    • Über das Relativitätsprinzip und die aus demselben gezogenen Folgerungen
  • in: Physikalische Zeitschrift, Band 9 (1908):
    • Eine neue elektrostatische Methode zur Messung kleiner Elektriyitätsmengen
  • in: Elementare Theorie der Brownschen Bewegung, Band 14 (1908):
    • Elementare Theorie der Brownschen Bewegung
  • in : Annalen der Physik und Chemie, Band 26 (1908) spolu s Jakobom Laubom:
    • Über die elektromagnetischen Grundgleichungen für bewegte Körper
  • in: Physikalische Zeitschrift, Band 10 (1909):
    • Zum gegenwärtigen Stand des Strahlungsproblems
    • Über die Entwicklung unserer Anschauungen über das Wesen und die Konstitution der Strahlung
  • in: Archives des sciences physiques et naturelles, 29 (1910)
    • Le pricipe de relativité et ses conséquences dans la physique moderne (preložené z nemčiny)
    • Sur la théorie des qunatités lumineuses et la question de la localisation de l'énergie électromagnétique
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 33 spolu s Ludwigom Hopfom
    • Über einen Satz der Wahrscheinlichkeitsrechnung und seine Anwendung in der Strahlungstheorie
    • Statistische Untersuchung der Bewegung eines Resonators in einem Strahlungsfeld
  • Die Relativitäts-Theorie, prednáška v Zürichu (1911)
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 35 (1911)
    • Über den Einfluss der Schwerkraft auf die Ausbreitung des Lichtes
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 38 (1911)
    • Lichtgeschwindigkeit und Statik des Gravitationsfeldes
    • Zur Theorie des statischen Gravitationsfeldes
    • Antwort auf eine Bemerkung von J. Stark: „Über eine Anwendung des Plankschen Elementargesetzes “
    • Relativität und Gravitation. Erwiderung auf eine Bemerkung von M. Abraham
  • Entwurf einer verallgemeinerten Relativitätstheorie und einer Theorie der Gravitation, Verlag B. G. Teubner, Leipzig, 1913 (matematickú časť napísal Marcel Grossman)
  • Physikalische Grundlagen einer Gravitationstheorie, prednáška (1913) vo Frauenfelde
  • in: Physikalische Zeitschrift, Band 15 (1914)
    • $Prinzipielles zur verallgemeinerten Relativitätstheorie und Gravitationstheorie
  • in:Vossische Zeitung (1914)
    • Vom Relativitäts-Prinzip
  • in Die Kultur der Gegenwart. Ihre Entwicklung und ihre Ziele, Teil 3, Abt. 3, Band 1 (1915):
    • Theoretische Atomistik
    • Die Relativitätstheorie
  • '#Experimenteller Nachweis der Amperschen Molekularströme , viaceré pramene (1915)
  • in: Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften (1915)
    • Zur allgemeinen Relativitätstheorie
  • in: Sitzungsberichte der Preußischen Akademie der Wissenschaften (1916)
    • Eine neue formale Deutung der Maxwellschen Feldgleichungen der Elektrodynamik
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 49 (1916)
    • Die Grundlage der allgemeinen Relativitätstheorie (Základy všeobecnej teórie relativity)
  • in: Deutsche Physikalische Gesellschaft, Verhandlungen 18 (1916)
    • Strahlungs-Emission und -absorption nach der Quantentheorie
  • in: Physikalische Gesellschaft Zürich (1916)
    • Zur Quantentheorie der Strahlung
  • in: Die Naturwisschenschaften, Band 4 (1916):
    • Elementare Theorie der Wasserwellen und des Fluges
  • Über die spezielle und die allgemeine Relativitätstheorie (Gemeinverständlich) , Vieweg-Verlag, Braunschweig, 1917
  • in: Physikalische Zeitschrift (1917)
    • Zur Quantentheorie der Strahlung"
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1918)
    • Die Gravitationswellen
  • in: Annalen der Physik und Chemie, Band 55 (1918):
    • Prinzipielles zur allgemeinen Relativitätstheorie
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1918)
    • Der Energiesatz in der allgemeinen Relativitätstheorie
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1919)
    • Spielen Gravitationsfelder im Aufbau der materiellen Elementarteilchen eine wesentliche Rolle?
    • Bemerkung über periodische Schwankungen der Mondlänge, welche bisher nach der Newtonschen Mechanik nicht erklärbar schienen
  • in: Naturwissenschaften, Band 7 (1919)
    • Prüfung der allgemeinen Relativitätstheorie
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1920)
    • Schallausbreitung in teilweise dissoziierten Gasen
  • Äther und Relativitätstheorie, prednáška v Leidene (1920)
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1921)
    • Geometrie und Erfahrung
    • Über eine naheliegende Ergänzung des Fundamentes der allgemeinen Relativitätstheorie
  • The meaning of relativity , 4 prednášky v Princetone, 1921 (preložené z nemčiny)
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1922)
    • Über ein den Elementarprozess der Lichtemission betreffendes Experiment
  • in: Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (1924 a 1925)
    • Quantentheorie des einatomigen idealen Gases

a mnohé ďalšie

Zobrané spisy[upraviť | upraviť zdroj]

  • H. A. Lorentz: Das Relativitätsprinzip, eine Sammlung von Abhandlungen (1913) – výber
  • Princeton University a Hebrew University of Jerusalem: Collected papers of Albert Einstein (asi 2017, zatiaľ 9 zväzkov) – všetky

Iné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • About Zionism: Speeches and Letters (preklad do angl. Sir Leon Simon) (1931)
  • Builders of the Universe (1932)
  • spolu so Sigmundom Freudom: Warum Krieg? (Why War?, preklad do angl. Stuart Gilbert) (1933)
  • spolu s Leopoldom Infeldom: The Evolution of Physics (1938)
  • The World As I See It (preklad do angl. Alan Harris) (1949)
  • Out of My Later years (1950)

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Edmund Blair Bolles (2004). Einstein Defiant: Genius versus Genius in the Quantum Revolution. ISBN 0-309-08998-0
  • Ronald W. Clark (1971). Einstein: The Life and Times. ISBN 0-380-44123-3
  • Abraham Pais (1982). Subtle is the Lord. The Science and the Life of Albert Einstein. ISBN 0-19-520438-7
  • John Stachel, Einstein's Miraculous year: Five Papers That Changed the Face of Physics, Princeton University Press, 1998, ISBN 0-691-05938-1
  • Peter D. Smith, Einstein (Life & Times Series), Haus Publishing Ltd, 2003, ISBN 1-904341-15-2
  • Martinez, Alberto A. Physics World, April 2004. "Arguing about Einstein's wife"
  • The Origins of the Russell-Einstein Manifesto, by Sandra Ionno Butcher, March 2005
  •   Roger Highfield, Paul Carter (1993). The Private Lives of Albert Einstein. faber and faber, London, Boston.
  • Clifford A. Pickover (August, 2005). Sex, Drugs, Einstein, and Elves: Sushi, Psychedelics, Parallel Universes, and the Quest for Transcendence (Discusses the final disposition of Einstein's brain, hair, and eyes as well as the importance of Einstein and his work in the shaping of science and culture). Smart Publications.
  •  Dord Krstić (2004). Mileva&Albert Einstein. Didakta d.o.o. Radovljica.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Markus Pössel: Von E=mc² zur Atombombe auf einstein-online.info vom Max-Planck-Institut für Gravitationsphysik.
  2. Physics World Magazine, 1999 – Vergleiche: BBC-Artikel.
  3. GOLDEN, Frederic. Person of the Century: Albert Einstein [online]. Time Inc., [cit. 2008-03-19]. Dostupné online. (anglicky)
  4. Abramahm Pais: Raffiniert ist der Herrgott … Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 36.
  5. Abramahm Pais: Raffiniert ist der Herrgott … Albert Einstein. Eine Wissenschaftliche Biographie. Spektrum Akademie Verlag, 2000, S. 34 f.
  6. Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 91–93.
  7. Armin Hermann: Einstein. Der Weltweise und sein Jahrhundert. Eine Biographie. Piper, 1994, ISBN 3-492-03477-2, S. 112, 119–120.
  8. Frederic Golden: Einstein's lost Child. Time, 26. September 1999.
  9. Swiss Federal Institute of Intellectual Property :: Institute
  10. Universität Zürich: Geschichte
  11. Laut Jürgen Neffe diktierte Einstein selbst den Entwurf des dann überreichten Briefes. Siehe Jürgen Neffe: Einstein: eine Biographie. Rowohlt 2005, S. 419.
  12. BIOGRAPHIEN: Sündenfall des Physikers in: Der Spiegel vom 29. April 1974.
  13. GILBERT, Martin. Izrael: Dějiny. Praha : BB Art, 2002. ISBN 80-7257-740-9. S. 61.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

anglicky: