Einsteinov-Szilárdov list

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Einsteinov-Szilárdov list bol list podpísaný Albertom Einsteinom, ktorý 11. októbra 1939 odovzdal Alexander Sachs prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi. List upozorňoval prezidenta Spojených štátov amerických na možnú hrozbu zo strany nacistického Nemecka, ak by sa jeho vedcom podarilo vyrobiť atómové zbrane.

Hoci list podpísal Albert Einstein, väčšiu časť z neho napísal Leó Szilárd spolu so svojimi kolegami Edwardom Tellerom a Eugenom Wignerom. List odštartoval politickú a finančnú podporu na uskutočnenie kontrolovanej reťazovej reakcie, ako aj na zhotovenie atómových zbraní v Spojených štátoch amerických.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

V júli 1939 sa Eugene Wigner a Leó Szilárd stretli na Long Islande s Albertom Einsteinom, ktorý bol v tom čase najznámejším vedcom v USA. Szilárd a Wigner informovali Einsteina o reťazovej reakcii a o možnosti využitia uránu na vojenské účely. Informácie na Einsteina zapôsobili a dohodli sa, že napíšu list prezidentovi Rooseveltovi. Leo Szilárd sa teda stretol so Sachsom a spolu vypracovali koncept dopisu.

Dňa 2. augusta 1939 prišiel Szilárd znovu za Einsteinom, tentokrát ho však namiesto Wignera sprevádzal Edward Teller. Szilárd prečítal text napísaného listu, po krátkej porade ho upravili a na písacom stroji napísali konečnú verziu, ktorú Einstein podpísal. List odoslali ešte v ten istý deň, do rúk prezidenta sa však dostal až 11. októbra 1939 prostredníctvom jeho blízkeho priateľa a neoficiálneho radcu Alexandra Sachsa. V tom čase už v Európe vyše mesiaca trvala druhá svetová vojna. Roosevelt odpovedal Einsteinovi 19. októbra v krátkom liste, v ktorom sa mu poďakoval za vyslovené informácie.

Roosevelt po vypočutí listu, ktorý mu Sachs prečítal, dal príkaz na vytvorenie Uránového výboru pod vedením Lymana Briggsa. Výbor sa prvýkrát stretol 21. októbra a udelil prvý 6 000 dolárový grant na výskumné účely. Neskôr celý výskum prerástol do Projektu Manhattan, ktorého výsledkom boli aj atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]