James Franck

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
James Franck

James Franck (* 26. augusta 1882 Hamburg, Nemecko, † 21. mája 1964 Göttingen, Nemecko) bol nemeckým nositeľom Nobelovej ceny za fyziku za rok 1925, ktorej druhú polovicu obdržal jeho kolega Gustav Ludwig Hertz.

James Franck, Chicago 1952

J. Franck vyrastal v bohatej židovskej rodine. Začal síce v Heidelbergu študovať chémiu, ale svoje univerzitné štúdiá naviazal fyzikou na univerzite v Berlíne, kde aj získal doktorát a rovnako profesúru. Profesorom experimentálnej fyziky sa stal v roku 1921 na univerzite v Gottingene, kde pôsobil, než nastúpil Adolf Hitler k moci. Vtedy sa odsťahoval do USA na univerzitu v Chicagu, kde opäť pôsobil ako profesor.

V čase svojho pôsobenia v Berlíne Franck spolu s Hertzom sledoval závislosť stupňa ionizácie na energii elektrónov v parách ortuti. Dokázali, že atómy ortuti pohlcujú energiu elektrónov po kvantách a ďalej študoval kvantový charakter fotochemických reakcií.

V USA pokračoval vo svojej práci na využití kvantovej mechaniky k výkladu medzimolekulárnych síl. Táto jeho posledná významná práca bola potvrdená aj experimentálne. Už ako držiteľ Nobelovej ceny, ktorú získal spoločne s Hertzom v roku 1925, sa postavil v roku 1945 do čela vedcov, protestujúcich proti použitiu atómovej bomby.

Ocenenia a pocty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lubomír Sodomka, Magdalena Sodomková, Nobelovy ceny za fyziku, Praha : SET OUT, 1997. ISBN 80-902058-5-2