Heike Kamerlingh Onnes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Heike Kamerlingh Onnes
Heike Kamerlingh Onnes
holandský fyzik

Narodenie 21. september 1853
Groningen, Holandsko
Úmrtie 21. február 1926 (72 rokov)
Leiden, Holandsko

Heike Kamerlingh Onnes (* 21. september 1853, Groningen, Holandsko - † 21. február 1926, Leiden, Holandsko) bol holandský fyzik. Jeho kariéra je spätá s výskumom extrémne nízkych teplôt. Po tom, ako v roku 1882 nastúpil na Leidenskú univerzitu, reorganizoval tamojšie fyzikálne laboratórium tak, aby vyhovovalo výskumu založeného prevažne na teóriách Johannesa Diderika van der Waalsa a Hendrika Antoona Lorentza. Usiloval sa vytvoriť kryogenické laboratórium, kde by bolo možné overiť van der Waalsov zákon korešpondujúcich stavov vo veľkom rozmedzí teplôt. Jeho úsilie o dosiahnutie čo najnižšej teploty vyvrcholilo v roku 1908 skvapalnením hélia. Za svoj výskum v oblasti nízkych teplôt dostal v roku 1913 Nobelovu cenu za fyziku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]