Miláno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O provincii pozri Miláno (provincia)
Miláno
Milán
mesto
Milan Cathedral from Piazza del Duomo.jpg
Milánská katedrála
Flag of Milan.svg
Vlajka
CoA Città di Milano.svg
Erb
Štát Taliansko Taliansko
Región Lombardia
Nadmorská výška 120 m n. m.
Súradnice 45°28′S 9°10′V / 45.467°S 9.167°V / 45.467; 9.167
Rozloha 182 km² (18 200 ha)
Obyvateľstvo 1 314 745 (2010)
Primátor Giuliano Pisapia
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 20100
Poloha mesta v rámci Talianska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Talianska
Wikimedia Commons: Milan
Webová stránka: [www.comune.milano.it comune.milano.it]

Miláno (po taliansky Milano, v milánskom nárečí Milán) je druhé najväčšie mesto a hlavné ekonomické centrum Talianska. Je to hlavné mesto provincie Miláno. Nachádza sa na severe Talianska v oblasti Lombardia.

Všetky jeho najväčšie banky a najdôležitejšia burza v Taliansku robia z Milána obrovské ekonomické centrum. Miláno patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. V Miláne možno vidieť aj umelecké pamiatky, ako sú napríklad Castello Sforzesco, Poslednú večeru od Leonarda da Vinci, Galériu Viktora Emanuela II., svetovo preslávené operné divadlo La Scala alebo sa iba prechádzať medzi obchodmi v módnej štvrti, kde majú svoje butiky preslávení návrhári. Sídli tu veľa módnych firiem, známa je hlavne ulica via Montenapoleone. Nachádza sa tu najvyššia výšková budova v Taliansku známa ako Mrakodrap Pirelli.

Samotné mesto (Comune di Milano) má 1 314 745 obyvateľov, počet obyvateľov Veľkého Milána (La Grande Milano), celej konurbácie je pribižne 7 400 000 obyvateľov.

Susedné obce[upraviť | upraviť zdroj]

Arese, Assago, Baranzate, Corsico, Peschiera Borromeo, Rho, Sesto San Giovanni, Cormano, Cologno Monzese, Bresso, Novate Milanese, Vimodrone, Pero, Segrate, Settimo Milanese, Cusago, Cesano Boscone, Trezzano sul Naviglio, San Donato Milanese, Buccinasco, Rozzano, Opera

Geografia a podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Miláno sa nachádza na severnej časti Apeninského polostrova, v západnej čast oblasti Lombardia. Mesto leží v nížine, na sever od mesta sa nachádzajú Alpy, hranica so Švajčiarskom a mesto Lugano. Mestom pretekajú len malé rieky (Olona na západe, Lambro na východe a Seveso). V meste je aj systém prepojených kanálov  – Naviglio.

Miláno má na malej rozlohe veľký počet obyvateľstva, takže má pomerne veľkú hustotu obyvateľstva.

Miláno má kontinentálne podnebie [1], ktoré je odlišné od podnebia v strednej a južnej časti Talianska, pre ktorú je typické stredomorské podnebie. Zima v Miláne je obvykle vlhká a chladná a leto horúce a daždivé. Priemerné teploty sú -2/+4 °C v januári a +17/+29 °C v júli. Sneženie bývalo typické medzi decembrom a februárom až do 40 cm ročne. V súčasnosti je to skôr ale neobvyklý jav. Vlhkosť býva pomerne vysoká počas celého roka, priemerné ročné zrážky sú okolo 1 000 mm. Môže sa tu vyskytnúť hmla, ale redukcia ryžových polí a znižovanie znečistenia vzduchu v okolí mesta spôsobujú menší výskyt hmlistého počasia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Miláno v roku 1926

Predpokladá sa, že zakladateľmi mesta sú Kelti okolo roku 600 pred Kr. Okolo roku 222 pred Kr. bolo mesto zahrnuté do Rímskej ríše a rimania mu dali meno Mediolanum. V 4. storočí, v čase biskupa Svätého Ambrózia a cisára Theodosia I. bolo Miláno hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo už v roku 402, keď sa novým hlavným mestom ríše stala Ravenna. Bolo to hlavne v dôsledku pohybu barbarských kmeňov, hlavne vizigótov. V roku 452 došlo k vpádu hunského kráľa Attilu a k úpadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo súčasťou ríše Longobardov, byzantskí úradníci ušli do Janova kvôli bezpečnosti. Longobardi z Milána vybudovali svoje hospodárske centrum, ktoré predčilo susedné mestá Pavia, či Monza. V 11. storočí dochádza k jeho ekonomickej a mocenskej expanzií. V roku 1167 vstúpilo do voľnej federácie združujúcej talianske mestské štáty pod názvom Lombardská liga. Vymanili sa spod vlády cisára a postupne ovládali mestá feudálne rody, Miláno sa stalo mestským štátom. Miláno preslávili rody Viscontiovcov a Sforzovcov. Spolu s ostatným talianskymi mestami sa od 18. storočia stávali záujmom veľkých mocností Európy. V 18. storočí sa Miláno stalo jedno z hlavných centier hnutia Risorgimento. V roku 1859 sa vymanilo spod vlády rakúskych Habsburgovcov, stalo sa súčasťou Sardínskeho kráľovstvo, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Talianske kráľovstvo.

V Miláne vzniklo Mussoliniho fašistické hnutie, tu však bol Mussolini aj potupne popravený.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilika Sv. Lorenza

V Miláne je viacero pamiatok a turistických atrakcií.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá a divadlá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Múzeum Bagatti Valsecchi
  • Múzeum Poldi Pezzoli
  • Múzeum del Castello
  • Divadlo Teatro alla Scala (La Scala)
  • Divadlo Teatro degli Arcimboldi

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Štátna univerzita

V Miláne sídli veľký počet univerzít a iných inštitúcií vyššieho vzdelania.

Životný štýl[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Milána sú označovaní ako Milanesi (neformálne Meneghini, alebo Ambrosiani). Miláno je pomerne bohaté na parky, v centre mesta sa nachádzajú Parco Sempione, ktorý obklopuje Castello Sforzesco, Giardini Pubblici Indro Montanelli, v blízkosti ktorých sa nachádza Prírodovedné múzeum a Giardini della Guastalla.[1]

Ako väčšina talianskych miest má Miláno typickú kuchyňu. Preslávená je milánska omáčka na špagety, "Cotoletta alla Milanese" (špeciálne teľacie kotlety), "Casoela", "Polenta", "Pizzoccheri", "Ossobuco" a "Risotto alla Milanese". Jedlami podávanými počas sviatkov sú "Chiacchiere", podávané počas karnevalu, "Tortelli fritti" počas Veľkej noci a vianočný zákusok "Panettone".

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Via Turati

Miláno patrí k väčším finančným centrám vo svete. Sídli tu Borsa Italiana, hlavná talianska burza. V meste sa nachádza avantgardná priemyselná štvrť, viaceré banky a slávne firmy.[2]

Fiera Milano je veľký výstavný a obchodný komplex v Miláne. Miláno je svetové stredisko módy a designu. Mesto patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. Slávne firmy sídliace v Miláne:

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má veľké medzinárodné letisko Malpensa (MXP), nachádza sa neďaleko priemyselných mestečiek Busto Arsizio a Gallarate a je spojené s centrom mesta prostredníctvom "Malpensa Express"  – železničným spojením (zo stanice Cadorna). Malpensa bolo navrhnuté slávnym architektom Ettorem Sottsassom. Miláno má tiež letisko Linate (LIN), spojené s centrom autobusovou linkou 73 (zo S. Babila). Tretie letisko je Orio al Serio (BGY), neďaleko mesta Bergamo. To spájajú s centrom viaceré pravidelné súkromné autobusové linky. Vergiate, Venegono, Bresso, Voghera a Montichiari sú ďalšie letiská v regióne.

Mestská hromadná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Miláno má tri linky metra: M1 – červená, M2 – zelená a M3 – žltá. Celý systém metra Milan Metro M prepája vyše 80 km. Miláno má jeden z najväčších električkových systémov na svete (zhruba 286 km koľajníc a 20 liniek). Dalej tu premáva 93 autobusových liniek, ktoré dopĺňajú štyri trolejbusové.

Miestna dopravná autorita – spoločnosť ATM, ktorá poskytuje hromadnú dopravu pre mesto Miláno prepravila vyše 600 miliónov obyvateľov v roku 2003.

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Miláno je druhým najväčším železničným centrom Talianska a päť hlavných staníc v Miláne patrí k najrušnejším. Vôbec prvá železnica začala premávať v roku 1840.

K najväčším staniciam patria:

  • Milano Centrale (druhá najrušnejšia stanica v Taliansku)
  • Milano P.ta Garibaldi
  • Milano Lambrate

V súčasnosti sa stavia nový železničný systém tzv. TAV (Treni ad Alta Velocità) vysokorýchlostných vlakov vo veľkých mestách Talianska. Budujú sa dve stanice v Miláne, ktoré majú byť obsluhované týmito vlakmi.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V Miláne pôsobia dva významné svetové futbalové kluby, AC Miláno a FC Internazionale Miláno. Svoje domáce zápasy hrajú obe kluby na štadióne San Siro, ktorý má kapacitu 85 700 divákov. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako Derby della Madonnina, či milánske derby.

Miláno hostilo Majstrovstvá sveta vo futbale v rokoch 1934 a 1990 a Majstrovstvá európy v roku 1980.

Slávny okruh v Monze, celým názvom Autodromo Nazionale Monza je lokalizovaný blízko mesta. Od roku 1950 sa na ňom pravidelne konajú preteky Formuly 1.

Miláno je spoločne s Lombardiou kandidátom na usporiadanie Letných Olympijských hier v roku 2020.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúce mestá sú partnerskými mestami Milána:[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Parco Sempione. Comune Di Milano.
  2. Borsa Italiana
  3. Città Gemellate. Comune Di Milano.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]