Formula 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Formula 1
Heidfeld and Rosberg - 2008 Melb GP.jpg Nick Heidfeld a Nico Rosberg pri Grand Prix Austrálie 2008
Kategória jednomiestne monoposty
Región medzinárodný
Založené 1950
Disciplíny Majstrovstvá sveta jazdcov
Pohár konštruktérov
Počet pretekárov 24
Počet tímov 12
Dodávatelia motorov Cosworth, Ferrari, Mercedes, Renault
Dodávateľ pneumatík Pirrelli
Úradujúci šampión (jazdec) Germany Sebastian Vettel
Úradujúci šampión (tím) Rakúsko Red Bull Racing
Štatistiky Zoznam rekordov F1
Web www.formula1.com

Formula 1 (skrátene F1) oficiálne známa ako FIA Formula One World Championship, založená v roku 1946, je označovaná za kráľovskú disciplínu motoristického športu. Spadá pod Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA), ktorá je najvyššou organizačnou zložkou. Slovo "formula" predstavuje súbor pravidiel, ktoré musia všetci účastníci a autá spĺňať. Majstrovstvá sveta F1 pozostávajú zo série pretekov, ktoré sú označované ako Grand Prix (Veľká cena). Súťaží sa na uzavretých tratiach vybudovaných na tieto účely a mestských okruhoch rôznych tvarov a dĺžok. Výsledky pretekov sa sčítavajú a po skončení sezóny určia Majstra sveta medzi pilotmi a držiteľa Pohára konštruktérov. Od roku 1950 sa konajú Majstrovstvá sveta jazdcov a od roku 1958 aj Pohár konštruktérov. Účastníci šampionátu pritom musia byť držiteľmi platnej Superlicencie.

Takzvané monoposty sú jednomiestne na tento účel špeciálne vyrobené pretekárske autá, ktorých technické parametre sa menia vzhľadom na každoročne upravované pravidlá. Ich maximálne rýchlosti prevyšujú 350 km/h a v niektorých zákrutách musia pretekári zvládať preťaženie až 5 g. V priebehu histórie prešli monoposty Formuly 1 veľkou evolúciou.

Európa je tradičným operačným centrom Formuly 1 a najvýznamnejším trhom. Taktiež tu sídlia továrne všetkých tímov. Postupom času si však táto športová disciplína získala popularitu a presadila sa vo všetkých končinách sveta. Súčasný trend je sťahovanie Veľkých cien na východ od starého kontinentu. V záujme Bernieho Ecclestona je rozšírenie aktivít smerom na Blízky východ a do Ázie. V USA, kde sa uskutočnilo nespočetné množstvo Veľkých cien, sa Formula 1 neteší takej popularite ako v Európe. Motoršport v Spojených štátoch je primárne rozdelený do troch sérií a je silne ovplyvňovaný politickým a komerčným bojom.

Celosvetovo sa Formula 1 teší veľkej popularite, o čom svedčí aj 600 miliónov divákov každej Grand Prix. F1 je riadená „Fédération internationale de l'Automobile“ (Medzinárodnou automobilovou federáciou – FIA), so sídlom v Paríži, na Place de la Concorde. Súčasným prezidentom je Jean Todt. Finančné a obchodné toky sú riadené spoločnosťou Formula One Group, ktorá až do roku 2005 spadala pod spoločnosť SLEC Holdings, ktorá predala začiatkom roka 2006 časť akcií CVC Capital Partners. Šport a televízne práva kontroluje Formula One Management a tú ovláda Bernie Ecclestone prostredníctvom spoločnosti Alpha Prema.

Organizačná štruktúra súčasnej Formule 1.

Nemecký pilot Michael Schumacher je rekordmanom v počte titulov medzi jazdcami (7) a Ferrari získalo najviac Pohárov konštruktérov (16). Rakúšan Jochen Rindt je jediným šampiónom, ktorý získal titul in memoriam v roku 1970. V roku 2010 sa Sebastian Vettel stal najmladším majstrom sveta F1.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Alfa Romeo 159, s ktorým Juan Manuel Fangio v roku 1951 dosiahol na titul majstra sveta.

Korene Formuly 1 musíme hľadať v automobilových pretekoch z konca devätnásteho storočia, ktoré od roku 1906 začínajú získavať štatút Grand Prix. S prvými pravidlami v dvadsiatych rokoch je séria premenovaná na Formule Grand Prix a v tridsiatych rokoch sa uskutočnilo prvých päť ročníkov európskeho šampionátu, ktorý bol nazvaný Grandes Epreuves.

Hneď v prvých povojnových rokoch bola ustanovená Formula A, ktorá sa stala základom povojnových pretekov Grand Prix, ktoré zatiaľ nemali štatút majstrovstiev. Niekoľko pretekov bolo zorganizovaných už v období pred druhou svetovou vojnou. Myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta uzrela svetlo sveta v roku 1947. Hneď nasledujúci rok bola Formula A premenovaná na Formulu 1, prispel k tomu aj fakt, že vznikla nižšia séria Formula 2. V roku 1949 sa na kongrese zástupcov usporiadateľov vybralo 7 Grand Prix započítavaných do majstrovstiev sveta. Prvými pretekmi novozaložených majstrovstiev sveta bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950. V prvých rokoch sa súťažilo o titul majstra sveta medzi pilotmi, až od roku 1958 sa rozdeľujú body aj medzi konštruktérmi.

Národné šampionáty pre automobily F1 sa usporadúvali medzi rokmi 1960 a 1970 v Juhoafrickej republike a Veľkej Británii. V počiatočných rokoch bol organizovaný celý rad Grand Prix, ktoré sa do majstrovstiev sveta nezapočítavali. Počas 61 ročníkov (1950-2010) sa uskutočnilo 839 Grand Prix a k nim je potrebné pridať ďalších 368 pretekov nezapočítavaných do klasifikácie majstrovstiev sveta v období medzi rokmi 1946 a 1983. Z nich bol v posledných rokoch najznámejším pretekom Race of Champions organizovaný v Brands Hatch. Vinou rastúcich nákladov na prevádzku tímov a organizáciu pretekov sa posledné preteky nezapočítané do MS uskutočnil v roku 1983. Počnúc rokom 1984 sú všetky uskutočnené preteky F1 súčasťou majstrovstiev sveta Formuly 1.

Roky formovania (1950 - 1980)[upraviť | upraviť zdroj]

Stirling Moss s monopostom LotusClimax pri Grand Prix Nemecka v roku 1961 na trati Nürburgring.

Prvý šampionát Formuly 1 bol v znamení nadvlády vozidiel Alfa Romeo a prvým majstrom sveta sa stal Giuseppe Farina s autom Alfa Romeo 158 pred svojimi tímovými kolegami Fangiom a Fagiolim. Bol to práve Fangio, ktorý v nasledujúcom roku získal svoj prvý titul vo vylepšenom modeli Alfa Romeo 159. Ďalšie štyri tituly vybojoval v nasledujúcich šiestich rokoch v rôznych automobiloch: Mercedes-Benz, Maserati a Ferrari. Jeho nadvládu prerušil len Alberto Ascari na Ferrari, ktorý sa stal prvým jazdcom, ktorý dokázal svoj titul obhájiť (1952 a 1953) a je zatiaľ posledným talianskym majstrom sveta. Stirling Moss dokázal zvíťaziť v mnohých Grand Prix, ale nikdy nezískal titul a často sa označuje za nekorunovaného kráľa.

S prvými technickými inováciami prišiel Cooper znovuzavedením stredného zdvihového objemu valcov (na základe pokusu konštruktéra firmy Auto Union Ferdinanda Porscheho počas tridsiatych rokov), prirodzenou evolúciou úspešného projektu z Formuly 3. Jack Brabham, majster sveta z rokov 1959 a 1960, je jediným pilotom, ktorý dokázal triumfovať aj na aute vlastnej konštrukcie v roku 1966 a potvrdil tak úspešnosť novej koncepcie vozidla. V roku 1961 už všetky automobily nastupujú so stredným zdvihovým objemom valcov.

Prvým pilotom britskej národnosti, ktorý získal titul majstra sveta, bol v roku 1958 Mike Hawthorn s monopostom Ferrari, zatiaľ čo automobily Vanwall získali v rovnakom roku ako prvé Pohár konštruktérov. Konštruktérsky génius Colin Chapman, projektant a neskorší zakladateľ stajne Lotus, konštruoval automobily, ktoré dominovali Formule 1 v druhej dekáde jej histórie až do začiatku sedemdesiatych rokov. Dal šancu takým pilotom, akými boli Jim Clark, Jackie Stewart, John Surtees, Jack Brabham, Graham Hill či Denny Hulme. V tomto období tiež britskí piloti získali jasnú prevahu v tejto motoristickej disciplíne, keď vyhrali 12 svetových titulov v období medzi rokmi 1962 a 1973.

Mike Hawthorn s Ferrari pri Grand Prix Argentíny v roku 1958.

V roku 1962 zaviedol Colin Chapman monokok (puzdro z obloženého ľahkého kovu), ktorý umiestnil do svojho Lotusu 25 namiesto klasického rúrkového rámu. Z hľadiska bezpečnosti sa tak dostal Chapmanov stroj na oveľa vyššiu úroveň. V roku 1968 prišiel Lotus tentoraz s novým sfarbením vozidla, opustil tradičnú zelenú pre britské automobily a predstavil monopost v kombinácii červenej, zlatej a bielej farby svojho sponzora – odštartovala sa tak éra sponzorstva vo Formule 1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa zmenil aj vzhľad monopostov a aerodynamika, ktorá až doteraz bola neznámym pojmom, získala na význame. Na autách sa objavili prvé krídelká a aerodynamické elementy.

V roku 1979 vznikla FISA (Fédération Internationale du Sport Automobile) ktorej prezidentom bol Jean-Marie Balestre. Známe boli predovšetkým roky sa tiahnuce spory s konkurenčnou FOCA (Formula One Constructors Association, riadenou Berniem Ecclestonom) o kontrolu nad tokom financií, plynúcich najmä z predaja televíznych práv.

Zmeny po zákaze preplňovania[upraviť | upraviť zdroj]

Ferrari 054 V10 – motor, ktorý používalo Ferrari v roku 2004

Sezóna 2005 bola tiež koncom éry desaťvalcových motorov v F1. Desaťvalce boli najpoužívanejšou konfiguráciou od zákazu motorov s preplňovaním v roku 1989.

Až do roku 2000 sa v oblasti vývoja motorov často experimentovalo. Najúspešnejšími motormi boli Renault a Ferrari. Renault získal ako dodávateľ motorov pre iné stajne v tomto období celkovo šesťkrát Pohár konštruktérov a päťkrát doviezol pilota k titulu. Navyše v roku 2005 už s vlastným monopostom získal titul medzi jazdcami aj Pohár konštruktérov. Renault išiel vo vývoji ešte ďalej a nasadil desaťvalcový motor s uhlom rozovretia 111° v snahe znížiť ťažisko auta. Takto upravený motor používal vo monoposte R23 v sezóne 2003, ale jeho hlavný súper Ferrari bol úspešnejší s klasickým roztvorením valcov 90°. Renault sa preto v nasledujúcej sezóne vrátil k tradičnejšiemu rozloženiu, a to s uhlom 72°. Ferrari slávilo úspech predovšetkým v rokoch 1999 až 2004, keď získalo šesť pohárov konštruktérov a päť titulov medzi jazdcami.

Do sezóny 2006 nastúpili takmer všetky tímy s osemvalcovými motormi podľa nových pravidiel. Výnimka bola udelená iba tímu Minardi, ktorý nedokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie motorov V8, a preto mohol používať obmedzené motory V10. Honda sa v roku 2006 predstavila ako nový tím, keď odkúpila tím BAR. Peter Sauber predal svoj tím nemeckému koncernu BMW a stajňu Jordan kúpil ruský podnikateľ Alex Shnaider a tím premenoval na Midland (ešte v priebehu roka bol tím predaný holandskej firme Spyker). Minardi získal Red Bull Racing a stal sa tak prvým majiteľom dvoch stajní, keď spravoval i Toro Rosso.

Aguri Suzuki, japonský pilot F1, kúpil v dražbe zvyšok stajne Arrows, skrachovanej v roku 2002, a založil tím Super Aguri. Sezóna 2007 priniesla ďalšie zmeny. Tou najväčšou bolo zmrazenie vývoja motorov – zákaz experimentov so základnými parametrami motora, ktoré definujú odliatok bloku, kľukový mechanizmus, počet valcov, zdvihový objem, vŕtanie, zdvih atď. Naopak pripúšťa sa vývoj tvaru spaľovacej komory, ventilových rozvodov, sania alebo trysiek na vstrekovanie paliva.

Majstri sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Michael Schumacher a Ferrari dvaja rekordmani v počte titulov. Schumacher (7) a Ferrari (16).
Fernando Alonso získal svoj druhý titul 2006 s monopostom Renault.
Rok Majster sveta Národnosť
1950 Giuseppe Farina Taliansko
1951 Juan Manuel Fangio Argentína
1952 Alberto Ascari Taliansko
1953 Alberto Ascari Taliansko
1954 Juan Manuel Fangio Argentína
1955 Juan Manuel Fangio Argentína
1956 Juan Manuel Fangio Argentína
1957 Juan Manuel Fangio Argentína
1958 Mike Hawthorn Spojené kráľovstvo
1959 Jack Brabham Austrália
1960 Jack Brabham Austrália
1961 Phil Hill USA
1962 Graham Hill Spojené kráľovstvo
1963 Jim Clark Spojené kráľovstvo
1964 John Surtees Spojené kráľovstvo
1965 Jim Clark Spojené kráľovstvo
1966 Jack Brabham Austrália
1967 Denny Hulme Nový Zéland
1968 Graham Hill Spojené kráľovstvo
1969 Jackie Stewart Spojené kráľovstvo
1970 Jochen Rindt Rakúsko
1971 Jackie Stewart Spojené kráľovstvo
1972 Emerson Fittipaldi Brazília
1973 Jackie Stewart Spojené kráľovstvo
1974 Emerson Fittipaldi Brazília
1975 Niki Lauda Rakúsko
1976 James Hunt Spojené kráľovstvo
1977 Niki Lauda Rakúsko
1978 Mario Andretti USA
1979 Jody Scheckter Juhoafrická republika
1980 Alan Jones Austrália
1981 Nelson Piquet Brazília
1982 Keke Rosberg Fínsko
1983 Nelson Piquet Brazília
1984 Niki Lauda Rakúsko
1985 Alain Prost Francúzsko
1986 Alain Prost Francúzsko
1987 Nelson Piquet Brazília
1988 Ayrton Senna Brazília
1989 Alain Prost Francúzsko
1990 Ayrton Senna Brazília
1991 Ayrton Senna Brazília
1992 Nigel Mansell Spojené kráľovstvo
1993 Alain Prost Francúzsko
1994 Michael Schumacher Nemecko
1995 Michael Schumacher Nemecko
1996 Damon Hill Spojené kráľovstvo
1997 Jacques Villeneuve Kanada
1998 Mika Häkkinen Fínsko
1999 Mika Häkkinen Fínsko
2000 Michael Schumacher Nemecko
2001 Michael Schumacher Nemecko
2002 Michael Schumacher Nemecko
2003 Michael Schumacher Nemecko
2004 Michael Schumacher Nemecko
2005 Fernando Alonso Španielsko
2006 Fernando Alonso Španielsko
2007 Kimi Räikkönen Fínsko
2008 Lewis Hamilton Spojené kráľovstvo
2009 Jenson Button Spojené kráľovstvo
2010 Sebastian Vettel Nemecko
2011 Sebastian Vettel Nemecko
2012 Sebastian Vettel Nemecko
2013 Sebastian Vettel Nemecko

Monoposty[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad zhora na zadnú časť monopostu McLaren MP4-21 z roku 2006

Moderné automobily F1 sú monoposty s motorom uloženým uprostred. Monopost je konštruovaný z uhlíkových vlákien, aby sa docielila najnižšia hmotnosť a bolo možné auto vyvažovať posúvaním ťažiska a vyvažovacích závaží. Celková hmotnosť monopostu, a to i s pilotom a palivom, nesmie byť po pretekoch menšia ako 620 kg.

Automobily F1 sú schopné prechádzať zákruty vo vysokých rýchlostiach, a to vďaka aerodynamickému prítlaku. Aerodynamický prítlak generujú krídla, ktoré fungujú na opačnom princípe, ako krídla konvenčných lietadiel. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa tieto krídla objavili na autách prvýkrát.

Monoposty používajú karbónové brzdy, ktoré sú ľahšie a tiež účinnejšie, ako brzdy bežne používané v cestných autách.

Pneumatiky[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalším dôležitým faktorom pre rýchly a plynulý prejazd zákrutou sú pneumatiky. Vo Formule 1 sa od roku 1998 nepoužívali hladké pneumatiky "slick", tak ako v iných automobilových sériách, ale pneumatiky s drážkami. Pre sezónu 2009 sa však pravidlá v mnohom zmenili a jednou z úprav bolo znovuzavedenie hladkých pneumatík.

Motor[upraviť | upraviť zdroj]

Motor BMW Sauber P86 V8, ktorý poháňal monopost BMW Sauber F1.06 z roku 2006.

Motory používané od sezóny 2007 sú osemvalcové s uhlom rozovretia 90° s maximálnym zdvihovým objemom 2,4 l s výkonom 750 koní. Otáčky boli limitované na 19 tisíc za minútu a od sezóny sa limit znova posunul na 18 000 ot./min. Palivo používané v motoroch F1 je svojím zložením takmer totožné s bežným palivom. V predošlých rokoch sa hojne používali nebezpečné zmesi na báze metanolu alebo zmes benzínu a toluénu. Vo vysokootáčkových motoroch sa používa špeciálny olej s podobnou viskozitou, akú má voda.

Prevodovka[upraviť | upraviť zdroj]

Prevodovka je pripevnená k zadnej časti motora a má za úlohu prenášať výkon motora na kolesá čo najhladším a najefektívnejším spôsobom. Moderné automobily F1 majú sedemstupňovú sekvenčnú prevodovku, ktorej ovládanie je poloautomatické pomocou elektrohydraulického systému. Pravidlá zakazujú automatické prevodovky aj rýchle systémy dvojspojkových prevodoviek DSG. Zmena prevodového stupňa je možná len po priamom pokyne od jazdca. Revolúciou v posledných rokoch je používanie SSG (Seamless Shift Gearbox). Nejde však o plynulú zmenu prevodových stupňov, tak ako pri prevodovkách s variátorom (VGT). Tie sú vo Formule 1 zakázané. Ide o prevodovky, ktoré umožňujú zmenu prevodového stupňa bez prerušenia spojenia motora s kolesami. Takéto radenie má výhodu v tom, že nespôsobuje rázy, ktoré zaťažovali monopost i jazdca. Tento systém radenia musí pracovať s vyšším mechanickým namáhaním a väčším namáhaním elektronických aj hydraulických systémov. Musí sa brať do úvahy aj to, že v zlomku sekundy sú zaradené dva rýchlostné stupne naraz. Napriek tomu sa tento spôsob radenia osvedčil a prináša úsporu až 0,3 s na kolo.

Aktuálne monoposty F1 môžu dosiahnuť rýchlosť prevyšujúcu 350 km/h, pričom najrýchlejším okruhom v celom seriáli je Monza. V prvých mesiacoch roka 2006 Honda podrobila svoj monopost rýchlostnému testu v Bonneville Speedway v Mohavskej púšti. S vozidlom, ktoré zodpovedalo pravidlám Formuly 1, prekonali rýchlosť 416 km/h.

Veľké ceny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Grand Prix (Formula 1)
Zelená značí všetky štáty, ktoré hostili preteky Formule 1 v roku 2010. Červenou farbou sú znázornené krajiny, ktoré hostili preteky a žltá značí krajiny, ktoré budú Veľkú cenu hostiť v budúcnosti. Čierny bod ukazuje polohu okruhu.

Počet Grand Prix v jednotlivých sezónach je pomerne variabilný. Od siedmich v roku 1950, až po devätnásť v roku 2005 a 2010, či dokonca 20 v sezóne 2011.

Jack Brabham pri Grand Prix Nemecka v roku 1965. Brabham bol jediným pilotom, ktorý dokázal triumfovať na monoposte vlastnej konštrukcie, a to v roku 1966.

Je pravda, že v roku 1950 bolo len 7 Grand Prix s osobitným štatútom, ktorý umožňoval výsledok započítavať do majstrovstiev sveta, no v tom istom roku sa jazdilo ešte ďalších 16 pretekov usporiadaných pre Formulu 1 a ďalších 11 pretekov juhoamerickej série Formula Libre, kde štartovali aj Alberto Ascari, Juan Manuel Fangio, Giuseppe Farina, Luigi Fagiolo a ďalšie hviezdy. Je až prekvapujúce, že už v roku 1954 sa okrem 10 pretekov pre majstrovstvá sveta konalo aj neuveriteľných 34 pretekov mimo šampionát. Začiatkom 60. rokov sa postupne začal zvyšovať počet Veľkých cien započítavaných do MS a znižoval počet pretekov bez spomínaného štatútu. Vznikli ale Majstrovstvá Juhoafrickej republiky a Tasmánsky pohár v Austrálii. Až od polovice 70. rokov sa jazdili len preteky so štatútom MS a preteky šampiónov v Brands Hatch.

Šesť zo siedmich pretekov prvého ročníka majstrovstiev sveta sa uskutočnilo v Európe. Jedinými mimoeurópskymi pretekmi bolo slávne podujatie 500 míľ Indianapolis, ktoré bolo zaradené do kalendára v prvom desaťročí MS a malo byť akýmsi mostom medzi dvomi úplne odlišnými svetmi s rôznou mentalitou a tiež s odlišným technickým vybavením. Pretože záujem amerických pilotov o štart v európskych Grand Prix bol nulový a pokusy Európanov o 500 míľ boli sporadické, bola do kalendára zaradená Grand Prix USA. Najprv spolu s 500 míľ Indianapolis (1959 a 1960), ale ani tento pokus nevyvolal u Američanov záujem o Formulu 1, preto sa od roku 1961 jazdí Grand Prix USA len pre monoposty F1. Argentína ako prvá hostila preteky Formuly 1 na juhoamerickom kontinente v roku 1953, Maroko videlo v roku 1958 premiéru na africkej pôde. Prvými pretekmi v Ázii sa stala Grand Prix Japonska v roku 1976 a do Oceánie zavítal kolotoč Formuly 1 v roku 1985 vďaka austrálskej Grand Prix.

Tradične môže každá krajina usporiadať pod svojím menom len jednu Grand Prix ročne. Ak sa v jednej krajine koná viacero pretekov, musí byť druhá Grand Prix pomenovaná odlišne. Napríklad v Taliansku sa v Monze jazdila Grand Prix Talianska a v Imole Grand Prix San Marína, v Nemecku Grand Prix Nemecka a Grand Prix Európy. Veľká cena Talianska je jediná, ktorá sa od premiérového ročníka konala každoročne bez prestávky až dodnes. Tradične ju hostí Monza. Jedinou výnimkou bola sezóna 1980, keď sa Grand Prix Talianska uskutočnila na okruhu v Imole.

Súčasnou snahou je, aby jednotlivé štáty organizovali len jednu Veľkú cenu a pokiaľ možno striedali rôzne okruhy. Príkladom môže byť Nürburgring a Hockenheim, ktoré sa od roku 2008 striedajú v organizovaní Grand Prix Nemecka.

Formula 1 a sponzorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Lotus vo farbách svojho sponzora.

Pred rokom 1968, ktorý je považovaný za masívny vstup sponzorov do Formuly 1, tímy pretekali v oficiálnych národných farbách a na ich kapotách sa sponzorské nápisy objavovali skôr sporadicky a išlo predovšetkým o dodávateľa komponentov (pneumatiky, palivo, olej a ďalšie).

V roku 1968 prišiel Lotus, ako prvý tím vo farbách svojho sponzora "Imperial Tobacco" a následne potom v známej zlato-čiernej kombinácii. Toto sfarbenie tak nahradilo zelenú farbu (British Racing Green), s ktorou jazdili britské automobily.

V nasledujúcich rokoch tímy, jazdci, okruhy a dokonca aj názvy jednotlivých Grand Prix boli ovplyvnené mohutným nástupom reklamy, a to predovšetkým z oblasti tabakového priemyslu. Po prijatí legislatívy zakazujúcej propagáciu fajčenia do Formuly 1 prúdia prostriedky predovšetkým z iných zdrojov. Všetky tímy eliminovali tabakovú reklamu a úplne sa zbavili sponzorstva týchto firiem. Ferrari nápisy Marlboro nahradilo čiarovým kódom, ktorý v priebehu sezóny 2010 kvôli obvineniam z ilegálnej tabakovej reklamy odstránilo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne stránky

Slovenské a české spravodajské stránky

Zahraničné spravodajské stránky

Technika

História