Juan Manuel Fangio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Juan Manuel Fangio

Juan Manuel Fangio (* 24. jún 1911, Balcarce – † 17. júl 1995, tamže) bol argentínsky automobilový pretekár, účastník majstrovstiev sveta Formuly 1. Získal 5 majstrovských titulov, z toho 4 v rade za sebou.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Fangio sa narodil v argentínskom Balcarce, v rodine talianskych emigrantov. Z počiatku sa venoval futbalu a pre typický tvar svojich nôh získal prezývku El Chueco, čo znamená žokej na sude. Ale veľmi rýchlo sa u neho prejavila vášeň pre mechaniku.

V 16. rokoch opustil štúdia na škole, aby sa vyučil automechanikom. Po vojenskej službe si otvoril malý autoservis a začal pretekať v miestnych pretekoch. Išlo predovšetkým o diaľkové preteky na nespevnených cestách naprieč juhoamerickým kontinentom. Juan Manuel Fangio pretekal od 18. rokov na aute Ford, ktorý získal od taxislužby. Prvé veľké preteky absolvoval v roku 1934 na aute Ford T, musel však odstúpiť kvôli zlomenej očnici.

V roku 1938 zostrojil spolu s bratom automobil, s ním nastúpil do pretekov Cochea. Preteky dokončil na 7. pozícii, keď dokázal zájsť najlepšie tréningové jazdy. Jedným z najzaujímavejších pretekov, v ktorom zvíťazil, bola Veľká cena severu na 10 000 kilometrov. Tieto preteky začína v Buenos Aires, stúpa pohorím Ánd až do Limy v Peru a vracia sa späť do Argentínskeho hlavného mesta.

Po 2. svetovej vojne sa v roku 1947 vracia do sveta pretekárskych automobilov ako pozorovateľ a nasledujúci rok i ako pilot. Vláda Juana Peróna mu dala špičkový pretekársky automobil Maserati 4CLT, aby sa zúčastnil Veľkej ceny Argentíny. Tam sa zoznámil s Francúzom Jeanem Pierrem Wimillem. V roku 1949 Fangio odišiel do Európy podporovaný režimom Juana Peróna.

Vo svojich 37 rokoch začína oslavovať úspechy na Európskych okruhoch. V roku 1950 podpísal zmluvu s továrnym tímom Alfy Romeo a v rovnakom roku bojuje o titul majstra sveta s tímovým kolegom Giuseppem Farinou, ktorý sa stal prvým šampiónom Formuly 1. Nasledujúci rok už triumfuje v majstrovstvách sveta Fangio a získava prvý zo svojich piatich titulov.

Rok 1952 je pre Juana poznamenaný haváriou, ktorá ho vyradila zo zvyšku sezóny. Aby mohol pretekať na okruhu v Monze, musel pricestovať na okruh z Belfastu, kde pretekal pár hodín predtým. Z Paríža išiel bez prestávky celú noc, aby dorazil necelú polhodinu pred štartom. Unavený Fangio štartoval s vozidlom Maserati, nad ktorým po pár kolách stratil kontrolu a ťažko havaroval.

V roku 1953 je už v plnej forme a v pretekoch nestačí iba na suveréna posledných rokov Alberta Ascariho.

V roku 1954 prestúpil k tímu Mercedes, ktorý sa vrátil po 15. rokoch, ale Mercedes W196 nebol pripravený pre začiatok sezóny a preto Fangio začal rok s automobilom Maserati. Získava svoj druhý titul; z dvanástich Veľkých cien ich vyhral celkom osem.

Situácia v ďalšom roku bola podobná, Fangio dostáva nového kolegu Stirlinga Mossa a Mercedes je znovu neporaziteľný. Situácia sa zmení až po tragédii v Le Mans, kde zomrelo 82 ľudí. Mercedes sa rozhodol ukončiť športovú činnosť a tak Fangio zvažuje možnosť odchodu zo sveta Veľkých cien. Znovu zasahuje Juan Perón a vyjednáva pre neho miesto u Ferrari, pre ktoré získava Fangio v roku 1956 už štvrtý titul.

Svoj posledný titul i víťazstvo získal v roku 1957 za volantom auta Maserati. Fangio absolvoval ešte dva preteky v roku 1958 a s kariérou sa rozlúčil štvrtým miestom na Grand Prix Francúzska za volantom Maserati, ktoré však už technicky značne zaostávalo za Ferrari. Práve k tejto veľkej cene sa viaže i historka, ktorá dokazuje veľkosť rešpektu jazdcov voči Fangiovi. Mike Hawthorn idúci v čele na aute Ferrari Dino mal možnosť predbehnúť Fangia o jedno kolo, ale pribrzdil a nechal Fangia prejsť cieľom s rovnakým počtom kôl. Svoje jednanie potom komentoval slovami: „Fangio sa nepredbieha o jedno kolo“.

Dňa 17. júla 1995 vo veku 84 rokov podľahol Juan Manuel Fangio srdcovému kolapsu. Argentína vyhlásila trojdňový smútok za päťnásobného svetového šampióna. Išlo o rekord, ktorý bol vyrovnaný až v roku 2002 Michaelom Schumacherom.

Tituly[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1940 Majster Argentíny
  • 1941 Majster Argentíny
  • 1951 Majster sveta
  • 1954 Majster sveta
  • 1955 Majster sveta
  • 1956 Majster sveta
  • 1957 Majster sveta

Víťazstvá[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1940 Grand Prix Internacional del Norte
  • 1940 Mil Millas Argentinas
  • 1942 Premio Mar y Sierras
  • 1947 Grand Prix Ciudad de Rosario
  • 1947 Premio Mecánica Rioplatense Ciudad de Montevideo
  • 1947 Premio Primavera Mecánica Argentina
  • 1947 Premio Doble Vuelta Sierra de la Ventana
  • 1948 Grand Prix Vuelta de Coronel Pringles
  • 1948 VIII Grand Prix Otoño Palermo
  • 1948 Premio Vuelta de Entre Rios
  • 1948 Grand Prix Ciudad de Mercedes
  • 1949 Grand Prix Jean-Pierre Wimille
  • 1949 II Grand Prix Internacional Gral San Martin
  • 1949 Premio Fraile Muerto Bell Ville
  • 1949 Grand Prix San Remo
  • 1949 Grand Prix Perpignan
  • 1949 Grand Prix Marseilles
  • 1949 Grand Prix Pau
  • 1949 Grand Prix Albi
  • 1949 Grand Prix Monza
  • 1950 Grand Prix de Pau
  • 1950 Grand Prix di San Remo
  • 1950 Grand Prix de Monaco
  • 1950 Circuit Des Ramparst
  • 1950 Grand Prix van Belgie
  • 1950 Grand Prix de l' A.C.F.
  • 1950 Circuito di Pescara
  • 1950 Grand Prix de Parana
  • 1950 Grand Prix del Presidente Arturo Alessandri Palma
  • 1950 XV 500 Millas de Rafaela
  • 1951 Grand Prix der Schweiz
  • 1951 Grand Prix de l' A.C.F.
  • 1951 Grand Prix di Bari
  • 1951 Grand Prix de España
  • 1952 Grand Prix da Cidade de Sao Paolo
  • 1952 Grand Prix Quinta de Boa Vista
  • 1952 Grand Prix Presidente Peron
  • 1952 Grand Prix Maria Eva Duarte de Peron
  • 1952 Grand Prix de Uruguay
  • 1952 Grand Prix de la ciudad de Montevideo
  • 1953 Vue des Alpes
  • 1953 Grand Prix Supercortemaggiore
  • 1953 Grand Prix d'Italia
  • 1953 Grand Prix Modena
  • 1953 Carrera Panamericana
  • 1954 Grand Prix de Republica Argentina
  • 1954 Grand Prix van Belgie
  • 1954 Grand Prix de l' A.C.F.
  • 1954 Grand Prix von Deutschland
  • 1954 Grand Prix der Schweiz
  • 1954 Grand Prix d'Italia
  • 1955 Grand Prix de la Republica Argentina
  • 1955 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
  • 1955 Internationales ADAC-Eifel-Rennen
  • 1955 Grand Prix van Belgie
  • 1955 Grand Prix van Nederland
  • 1955 Grand Prix Routier de Kristianstadt
  • 1955 Grand Prix d'Italia
  • 1955 Grand Prix Internacional de Venezuela
  • 1956 Grand Prix de la Republica Argentina
  • 1956 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
  • 1956 12 horas de Sebring
  • 1956 Grand Prix di Siracusa
  • 1956 British Grand Prix
  • 1956 Grand Prix von Deutschland
  • 1957 Grand Prix de la Republica Argentina
  • 1957 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
  • 1957 Grand Prix de Cuba
  • 1957 12 horas de Sebring
  • 1957 Grand Prix de Monaco
  • 1957 Grand Prix de Portugal
  • 1957 Grand Prix de l' A.C.F.
  • 1957 Grand Prix von Deutschland
  • 1957 Grand Prix Ciudad de Sao Paolo
  • 1957 Grand Prix de Rio de Janeiro
  • 1958 Grand Prix Buenos Aires

Formula 1[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žlté sú víťazstvá
  • Modro sú 2. miesta
  • Červeno 3. miesta
  • Zeleno bodoval
Rok 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 Poradie Body
1950 UK MON 500 SUI BEL FRA ITA * * * * 2.miesto 27
1951 SUI 500 BEL FRA UK GER ITA ESP * * * Majster 37
1953 ARG 500 HOL BEL FRA UK GER SUI ITA * * 2.miesto 29
1954 ARG 500 BEL FRA UK GER SUI ITA ESP * * Majster 57,14
1955 ARG MON 500 BEL HOL UK ITA * * * * Majster 41
1956 ARG MON 500 BEL FRA UK GER ITA * * * Majster 33
1957 ARG MON 500 FRA UK GER PES ITA * * * Majster 46
1958 ARG MON HOL 500 BEL FRA UK GER POR ITA MAR 14. miesto 7

Monoposty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Juan Manuel Fangio na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]