Juan Perón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Juan Perón
Juan Perón
argentínsky politik a prezident

Narodenie 8. október 1895
Lobos, Argentína
Úmrtie 1. júl 1974 (78 rokov)
Buenos Aires, Argentína

Juan Domingo Perón (* 8. október 1895, Lobos, Argentína - † 1. júl 1974, Buenos Aires) bol argentínsky politik a prezident.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Perón pochádzal zo strednej triedy a napriek rodinnej tradícii sa miesto štúdia medicíny rozhodol pre vojenskú akadémiu.

V roku 1930 sa ako radový dôstojník zúčastnil štátneho prevratu, v ktorom bol zvrhnutý Hipólito Yrigoyen. V roku 1943 už bol jedným zo štyroch osnovateľov ďalšieho puču, po ktorom bol vymenovaný za ministra práce. Veľmi dôkladne sa venoval práci s odbormi a len v roku 1944 podpísal 200 dohôd medzi zamestnávateľmi a odbormi, ktorými bola zavedená platená dovolenka, upravená práca na vidieku atď. Čoskoro však narazil na odpor finančných a podnikateľských kruhov aj Spojených štátov, ktoré do Argentíny na post veľvyslanca dosadili Spruille Bradena, ktorý si dal za cieľ Peróna s podporou podnikateľskej vrstvy odstrániť. Po veľkej demonštrácii, ktorú zorganizoval Braden, bol Perón donútený svoj úrad opustiť. Neprozreteľne mu však umožnili ešte jeden prejav pred robotníkmi, ktorým naznačil, že s ním odchádzajú aj sociálne výdobytky posledných rokov. Posledným dekrétom ešte stačil zvýšiť platy a zaviesť minimálnu mzdu, čím si robotnícke vrstvy naklonil ešte bližšie. Po jeho odchode došlo k veľkej demonštrácii robotníkov, pri ktorej bolo zastrelených niekoľko osôb.

V roku 1945 bol Perón neprozreteľne uväznený na rovnaký ostrov, kde bol skôr väznený aj Yrigoyena. Perónov blízky spolupracovník, plukovník Domingo Mercante potom organizoval štrajky robotníkov za Perónove prepustenie - najväčšia demonštrácia, ktorá sa konala v Buenos Aires, viedla k Perónovmu prepusteniu. V roku 1946 sa stal v demokratických voľbách prezidentom. Koniec 40. rokov so sebou po niekoľkých rokoch hospodárskej prosperity priniesol stagnáciu, čo rozšírilo rady jeho nepriateľov aj o bývalých prívržencov. V roku 1955 musel odísť do Španielska. Znovu sa stal prezidentom v období 19731974.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]